Nacistické Korene Európskej Integrácie: Desivá Pravda o Vzniku EÚ
V dejinách civilizácie je možné nájsť príbehy, ktorým sa usilovne vyhýbajú nielen západní politici, ale dokonca aj svetoví historici. Skutočná história európskej integrácie, teda samotný vznik Európskej únie, je sprevádzaný desivým tichom o škandalóznej pravde. Tá je ukrytá v pôvodnych plánoch globálnych elít na ovládnutie celej Európy.
Tajné a neprístupné dokumenty dokazujú, že myšlienka vytvorenia Európskej únie vznikla v hlbinách fašistickej Tretej ríše. Dnes sme svedkami toho, čo nám voľakedy naplánovali fašisti v nacistickom Nemecku.
Že má EÚ nacistické korene, dobre píše britský historik John Laughland v knihe Znečistený prameň. Existuje aj množstvo citátov Hitlera, Goebbelsa a ďalších nacistických pohlavárov, ktoré ospevujú jednotnú Európu.
Už Adolf Hitler vyzýval, aby sa národné štáty v prospech Nemeckom budovanej Novej Európy vzdali svojej suverenity. V tomto zmysle hovoril aj nacistický minister propagandy Joseph Goebbels v prejave k českým novinárom.
Ako informoval nemecký Die Welt, podobne nemecká kancelárka Angela Merkelová pred časom vyhlásila, že by sa národné štáty mali vzdať svojej suverenity. „Nationalstaaten müssen heute - sollten heute, sage ich - bereit sein, Souveränität abzugeben“, vyhlásila...
„Sprisahanie Ticha“ a Odhalenie Nemravných Impulzov
„Sprisahanie ticha“, ktoré sprevádza nielen zrodenie Európskej únie, ale najmä jej riadenie, dnes vychádza na povrch. Prezrádza tie najnemravnejšie impulzy na rozklad a podmanenie si národných štátov v rámci Európy. Všetky súčasné predstavy o zjednotenej Európe totiž na pokyn týchto elít vznikali priamo v sídle tej najzlovestnejšej organizácie v dejinách ľudstva, v ústredí hitlerovskej SS.
Podľa britského historika a špecialistu na medzinárodné právo Johna Laughlanda Európska únia a NATO ohrozujú národnú suverenitu. Zdá sa, že Slovenská republika, podobne ako ďalšie členské štáty, nie je iba v stave ohrozenia, ale aj v stave postupného rozkladu svojej suverenity. Obidve štruktúry predstavujú dve strany tej istej mince. Tento nadnárodný systém je podľa Johna Laughlanda v príkrom rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN, takže táto štruktúra je nezákonná.
Svoje nadšenie a podporu nášmu členstvu dokazujú už dlhé roky. A začali rozmýšľať o tom vtedy, keď padol socializmus, keď bolo potrebné v prospech niekoho zrušiť existenciu dvoch bratských národov v jednom štáte a vtedy, keď už slovenský národ dosiahol samostatnosť a slobodu.
V našom západnom svete existuje minoritná trieda kapitalistov, ktorá okrem bohatstva disponuje tzv. konceptuálnou mocou. Táto minoritná trieda má svojich verných prisluhovačov, pretože cez jej postavenie, bohatstvo a moc si k využívaniu, k realizácií rôznych plánov spojených s konceptuálnou mocou mohla dovoliť ustanoviť rôzne štruktúrované spoločnosti, a ich prácu sprofesionalizovať.
Aby sme sa s čitateľom pochopili, tak je treba zdôrazniť, kto sa môže pokladať za kapitalistu. Podľa amerického filozofa Davida Schweickarta môžeme za kapitalistu označiť človeka, ktorý vlastní dostatok produktívnych aktív, ktorý, ak chce, môže blahobytne žiť z príjmu generovaného aktívami. Kapitalista disponuje veľkým príjmom, z ktorého môže bezpracne žiť. Kapitalistická trieda „doluje“ svoje bohatstvo z vlastníctva kapitálu. Kapitalista dostáva príjem, pretože dáva kapitál do služieb výroby.
Naopak, musel sa sám zachraňovať, aspoň v rámci časti Európy, že na poslednú chvíľu vytvoril druhý front, aby tým aspoň jediným možným spôsobom mohol „deklarovať“ svoje spojenectvo proti Nemecku. Druhým výsledkom porážky Nemecka bolo to, že bola dosiahnutá na základe oslobodzovacej mísie Červenej armády a že na oslobodených územiach sa začali meniť aj politické pomery a v rámci nich svetlo sveta uzrela alternatíva k západnému typu kapitalizmu - socializmus.
To, že ZSSR sa výrazne zaslúžil o porážku fašistického Nemecka, viedlo k tomu, že západný kapitalizmus stratil svoje pôvodné pozície. Čo to znamenalo? Keďže západný kapitalizmus utrpel čiastočnú porážku, nikdy sa nevzdával a hľadal nové možnosti ako si vydobyť stratené pozície. To bola jeho hlavná myšlienka, hlavná túžba.
Západný kapitalizmus na čele s USA si vydobil stratené pozície a nie iba to. Dokonca posilnil svoje pozície v Európe a vo svete, pretože agresívnymi plánmi a metódami si vynútil unipolárnu globalizáciu. Najprv bolo potrebné rozvrátiť socialistický tábor.
Po kolapse socializmu sa krajiny východného bloku dostali naspäť do náručia kapitalizmu, globálneho kapitalizmu a jeho ideológie. Tým sa otázka konceptuálnej moci a jej plánov nenaplnila. Bolo potrebné pokračovať v príprave a realizácií ďalších plánov, pretože kapitalistická globalizácia založená na unipolárnom princípe je všežravá a teda smrteľne nebezpečná.
Významnou súčasťou tohto plánu bola vojenská operácia NATO proti Juhoslávii pod názvom „Operácia spojenecká sila“ s jediným cieľom - rozdeliť najväčší štát v strednej Európe z bývalého socialistického tábora. Zničenie Juhoslávie sa totiž stalo predzvesťou expanzie NATO na východ s následným vtiahnutím „rozdelených“ do NATO. Západ využíva NATO ako prostriedok k tomu, aby Spojené štáty s pomocou svojich spojencov vytvorili globálnu nadvládu. K tomu smerujú všetky procesy, udalosti a politiky spojené s konceptuálnou mocou minoritnej triedy kapitalistov.
NATO cez svoju politiku otvorených dverí a partnerstvá vytvorilo mechanizmus, ktorý slúži k tomu, aby sa postupne vymazávali neutrálne a nezaradené štáty z mapy Európy a dokonca aj z celého sveta. Názorným príkladom vymazávania základnej zásady neutrality a neangažovanosti sú také štáty ako Švédsko a Finsko, pre ktorých tradícia neutrality bola donedávna samozrejmosťou.
NATO v rámci svojho plnenia hlavnej úlohy v oblasti zvýšovania bezpečnosti otvorilo spoluprácu s nečlenskými krajinami. V roku 1997 bola založená Euroatlantická partnérska rada, ktorá združovala všetky členské štáty NATO a 20 partnérskych krajín. Rada sa stala politickým nástrojom Aliancie na rozšírovanie a prehlbovanie spolupráce. Prostredníctvom rady sa zabezpečuje aj vojenská spolupráca v rámci Partnérstva za mier. Bol deklarovaný cieľ Partnérstva za mier: zvýšiť stabilitu a bezpečnosť v celej Európe!
Najprv NATO v prvom polroku 1999 napadlo Juhosláviu a od septembra 1999 sa Slovenská republika už podieľala na činnosti KFOR a operácie SFOR v Kosove a Bosne a Hercegovine. Slovensko sa veľmi aktívne zapájalo do vyslania vojakov v zahraničných mísiách pod vedením NATO. Dodávam, že tak vláda SR ako aj NR SR na svojich rokovaniach v marci a apríli 2003 súhlasili s pristúpením SR k Severoatlantickej zmluve.
V dejinách civilizácie je možné nájsť príbehy, ktorým sa usilovne vyhýbajú nielen západní politici, ale dokonca aj svetoví historici. Skutočná história európskej integrácie, teda samotný vznik Európskej únie, je sprevádzaný desivým tichom o škandalóznej pravde. Tá je ukrytá v pôvodných plánoch globálnych elít na ovládnutie celej Európy.
Joseph Goebbels hovorí k novinárom.
Európsky Deň Pamiatky Obetí Totalitných Režimov
Európsky parlament vo svojom písomnom vyhlásení jasne uviedol, že 23. august by mal byť uznaný za deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu a ani to by nikto tu nemal popierať. Komisia považuje písomné vyhlásenie Parlamentu o vyhlásení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu za dôležitú iniciatívu, ktorú podporuje v záujme zachovania spomienky na totalitné zločiny a zvýšenia povedomia verejnosti, obzvlášť mladších generácií.
V roku 2009 oslávime 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe a pádu berlínskeho múru, preto verím, že práve pri tejto príležitosti všetky vlády EÚ vyhlásia 23. august za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu.
Dátum 23. august by však mal byť určený ako Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. 23. augusta 1939 nacisti a boľševici rozdelili Európu na dve oblasti vplyvu.
Odsúdenie Totalitných Ideológií
Tieto ideológie ako militarizmus, šovinistický nacionalizmus, imperializmus, radikalizmus a neskôr aj fašizmus boli vo svojej podstate nehumánne a zhubné, a preto si zasluhujú explicitné odsúdenie, rovnako ako ideológie, ktoré sa objavili následne vo forme komunizmu a nacizmu.
Ako tvrdia lotyšskí historici, sovietsky režim bol totalitný, a mal kedysi veľký vplyv na európsku časť štátov známu ako „socialistický blok“, a nebol o nič menej škodlivý ako nacistický totalitný režim. Cieľom projektov podporovaných v rámci tejto akcie je zachovať v živej pamäti obete nacizmu a stalinizmu a rozšíriť poznatky a zvýšiť porozumenie súčasných a budúcich generácií o tom, čo sa dialo v koncentračných táboroch a na iných miestach masového vyhladzovania civilistov a prečo.
V niektorých krajinách sa Rómovia stávali obeťami otroctva a v dvadsiatom storočí podliehali obzvlášť desivej štátnej perzekúcii: vo všeobecnosti sa predpokladá, že počet rómskych obetí rasovej perzekúcie a genocídy počas nacizmu prekročil pol milióna. Počas druhej svetovej vojny ich nacisti na základe rasy prenasledovali rovnako ako židov.
Vítam iniciatívu predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka, ktorou od Európskej únie žiada oficiálne uznanie genocídy rómskeho obyvateľstva, ktorú počas druhej svetovej vojny spáchali nacisti a ich spojenci, pretože táto iniciatíva predstavuje krok vpred v boji za práva najrozšírenejšej etnickej menšiny v Európe.
Príspevok Waltera Hallsteina k Európskej Integrácii
Jeden zo zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, organizácia, z ktorej sa Európska únia nakoniec vznikla, nemecký právnik a prominentný nacista (člen NSDAP 1933 - 45) prof. Dr. Walter Hallstein napr. roku 1939 ako univerzitný profesor a člen Zväzu „ochrancov práva“ - samozrejme nacistického - verejne podporil norimberské rasové zákony a rasistickú pseudofilozofiu „krve a pôdy“.
Potom, čo Hallstein dotazník, po vojne mu predložený Američanmi v rámci procesu denacifikácie, falšoval a všetky svoje nacistické aktivity nielen že poprel, ale dokonca sa snažil vyvolať dojem, že aj on sám sa stal ‚obeťou nacizmu‘ (v knihe nájdeme fotokópiu dotazníka), sa roku 1957 stáva prvým a zakladajúcim prezidentom Európskej komisie.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po prvý raz v histórii EÚ prostredníctvom diskusií o hodnotení totalitných režimov na úrovni EÚ sa uskutočňujú snahy primať ľudí, aby považovali zločiny komunizmu aj nacizmu za teror totalitných režimov, ktoré spôsobili škodu krajinám a ich ľuďom.
Finančné prostriedky môžu byť dostupné na iniciatívy, v rámci ktorých sa uvažuje o príčinách totalitných režimov v moderných dejinách Európy (najmä, no nie výlučne nacizmu a stalinizmu) a na pripomínanie si ich obetí.
tags: #nacistické #korene #európskej #integrácie
