Najčastejšie ochorenia očných bielok: Príznaky a liečba

Očné bielka majú za normálnych okolností bielu farbu. V prípade ochorenia môžu byť žlté. Tak je to napríklad aj pri zlyhaní funkcie pečene. Horší stav je v prípade malígneho ochorenia. Môžeme ich spozorovať aj u novorodencov.

Žlté bielka očí sú obvykle príznakom pre zvýšenie bilirubínu v krvi. To je charakteristický symptóm žltačky, teda hepatitídy. Odborne sa tento príznak volá ikterus a dochádza pri ňom k charakteristickému zažltnutiu. Zafarbí sa koža, sliznice a prítomné sú tiež žlté bielka v očiach. Toto zažltnutie spôsobuje už zmienený bilirubín, ktorý je v prípade žltačky vo zvýšenej miere prítomný v krvi.

Hepatitída ako príčina ikteru

Najčastejšie sa žlté bielka spájajú s hepatitídou. Hepatitída ale nie je kožná choroba, ale infekčné ochorenie pečene. Pričom tá je napadnutá vírusovou infekciou, ktorá spôsobí poruchu funkcie. Je viacero druhov vírusov hepatitídy. Ale u nás sa najčastejšie vyskytujú typy A, B a C. Kým vírus typu A je najmenej závažný, pri type B je už možný prechod akútnej hepatitídy aj do chronickej formy. Najrizikovejším z tohto pohľadu je vírus typu C, ktorý vo väčšine prípadov prejde do chronického štádia.

Vírusové hepatitídy (vírusom spôsobené infekčné zápaly pečene) sa rozdeľujú sa do viacerých typov, najznámejšie sú typ A, B a C.

Hepatitída A

Vírus hepatitídy A sa ľudovo nazýva „ochorenie špinavých rúk“. ,,Príznaky hepatitídy A sa zvyčajne objavujú 2 až 6 týždňov po infekcii. V úvode ochorenia, v tzv. prodromálnom štádiu sú príznaky nešpecifické. Infikovaná osoba môže mať zvýšenú teplotu, pociťovať únavu, zníženú chuť do jedla, vracanie alebo bolesti brucha. Následne sa objavia typické príznaky hepatitídy A ako žlté sfarbenie kože, slizníc a očných bielok, tmavý moč a bledá stolica. Niektorí ľudia majú len veľmi mierne alebo žiadne príznaky,“ vysvetľuje doktorka Alena Koščálová.

Špecifická liečba hepatitídy A neexistuje. Podporná liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu pečene. Odporúča sa predovšetkým kľudový režim a diéta. ,,Väčšina ľudí sa vylieči do niekoľko týždňov až mesiacov. Smrť spôsobená hepatitídou A je menej ako 1 %, pričom riziko smrti sa zvyšuje u starších pacientov a u pacientov trpiacich ochoreniami pečene. Najúčinnejšou prevenciou proti hepatitíde A je očkovanie, a to podanie dvoch dávok vakcíny v odstupe 6 až 12 mesiacov. Očkovanie odporúčame najmä ľuďom ako sú cestovatelia, zdravotníci a osoby s ochoreniami pečene,“ zdôraznila lekárka.

Hepatitída A nikdy neprechádza do chronického ochorenia, takmer vždy má benígny priebeh. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou priamo (choroba špinavých rúk) alebo nepriamo infikovanými potravinami, vodou (veľké epidémie).

Vírus hepatitídy A sa prenáša fekálne-orálnou cestou. Pomnoží sa v tenkom čreve, odkiaľ sa krvou dostáva do cieľového tkaniva, pečene. Odtiaľ vírus prechádza do žlče a takouto cestou odchádza z organizmu ako súčasť stolice. Práve kvôli tomu je dôležitá hygiena. K cieľovému tkanivu tohto mikroorganizmu však patrí ľudská pečeň, a teda pečeňové bunky. Vírus ako taký nespôsobí rozpad buniek, ale spôsobí ho nepriamo v dôsledku imunitnej odpovede organizmu.

U detí sa zožltnutie kože a očí neobjavuje často. Ochorenie máva akútny, náhly priebeh a niekedy pretrváva aj dlhodobo, čiže sa tzv. chronifikuje. Treba mať na pamäti, že asi u 0,5% prípadov hepatitídy A dochádza k pečeňovému zlyhaniu. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí trpia závislosťou od alkoholu či vykazujú veľkú fyzickú námahu. U niektorých žltačka typu A prebieha veľmi rýchlo a prudko - vtedy je jej priebeh ťažký a až u 80% týchto ľudí môže spôsobiť úmrtie.

Všeobecne je ale prognóza tohto vírusového ochorenia priaznivá. Liečba žltačky typu A prebieha v izolácii na infekčnom oddelení v nemocnici. Špecifická antivírusová liečba proti tomuto vírusu neexistuje. Základom je kľud na lôžku. Hlavným aspektom terapie je potlačenie jednotlivých prejavov ochorenia, teda bolesti, horúčky či pocitu na vracanie. K uzdraveniu dochádza spontánne väčšinou po 2 - 4 týždňoch od rozvoja príznakov. Striktný zákaz alkoholu je samozrejmosťou.

Základným kameňom prevencie prenosu hepatitídy A sú prísne hygienické postupy, zdôrazňujúce nezávadnosť vody a potravín, a tiež očkovanie vysokoúčinnými vakcínami. Očkovanie proti hepatitíde A sa odporúča u osôb s chronickým pečeňovým ochorením a u detí vo veku 2 rokov, ktoré žijú v miestach s nízkym hygienickým štandardom, bez prístupu k nezávadnej pitnej vode a podobne.

Hepatitídou typu A sa môžete nakaziť napríklad v krajinách tropického a subtropického pásma, ale aj doma na Slovensku. Jej inkubačná doba je 10 až 50 dní. Príznaky sa podobajú chrípke alebo tráviacim problémom, objaviť sa môže zvýšená teplota, nevoľnosť, bolesť svalov a kĺbov. V pokročilom štádiu ochorenia sa môže objaviť typické zažltnutie kože a očných bielok, tam má pôvod ľudový názov žltačka,“ vysvetľuje hovorkyňa Kristína Baluchová.

Vírus hepatitídy typu A je dobre odolný voči vonkajšiemu prostrediu, šíri sa hlavne kontaktom s kontaminovanou vodou a nakazenými ľuďmi. Preto je známa ako choroba špinavých rúk.

Hepatitída B

Je závažnejšia než hepatitída A. Prenáša sa telesnými tekutinami - krvou, slinami, pošvovým sekrétom, spermiami. Hepatitída B je prenosná krvou, napríklad pri transfúzii krvných derivátov (pri nevyšetrení darcu), sexuálnym stykom, spoločnými ihlami a striekačkami u injekčných užívateľov narkotík, z matky na novorodenca v priebehu pôrodu alebo pri dojčení.

Akútna hepatitída B je väčšinou ľahko prebiehajúce ochorenie, vo väčšine prípadov so spontánnym uzdravením, asi v 1 % prípadov má fulminantný priebeh s vysokou úmrtnosťou. Niekedy prechádza do chronickej choroby. Chronická hepatitída B je infekcia trvajúca viac ako pol roka.

Hepatitída B - existuje aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B, v súčasnosti sa plošne očkujú už deti, pokračuje očkovanie rizikových skupín obyvateľstva začaté v 80. rokoch (pacienti pred začatím hemodialýzy, zdravotníci...).

Akútna hepatitída B väčšinou nevyžaduje protivírusovú liečbu, je symptomatická. Chronická hepatitída sa lieči antivírusovými liekmi, infekcia sa nedá úplne eliminovať.

Hepatitída C

Je najzávažnejším typom žltačky. Najčastejšie je toto ochorenie u užívateľov drog. Rizikovými skupinami sú tiež osoby s tetovaním alebo piercingom, zdravotnícky personál a osoby, ktoré často striedajú sexuálnych partnerov. Môže prebiehať dlhý čas skryto a prenáša sa predovšetkým krvou (možný je prenos i pohlavným stykom). Až u 90 % nakazených ide o chronickú infekciu, kedy sa na ochorenie príde len náhodou pri špeciálnych krvných testoch. Bežný rozbor krvi žltačku typu C neodhalí. Ak ju neliečime, môže skončiť až cirhózou alebo rakovinou pečene.

U hepatitídy C sa dlhý čas nemusia prejaviť žiadne príznaky a chorý vôbec netuší, že má hepatitídu typu C. U hepatitídy C sa nemusia žiadne príznaky objaviť dlhý čas.

Hepatitída C je tiež prenosná krvou, krvnými derivátmi, u vnútrožilových užívateľov narkotík, v minulosti, pred zavedením jednorazových ihiel, striekačiek a iných zdravotníckych inštrumentov, u dialyzovaných pacientov, pri profesionálnej expozícii, pri kontakte v rodine s HCV pozitívnou osobou, z matky na novorodenca pri pôrode. Diagnóza akútnej hepatitídy C je vzácna. Častejšia je diagnóza chronickej hepatitídy C. Ide často o náhodný nález, prebieha mnoho rokov bez príznakov, v prípade príznakov ide už o pokročilé štádium ochorenia.

Hepatitída C je vyliečiteľná virostatikami, v prípade pokročilého štádia choroby je to transplantácia pečene a virostatická liečba.

Ostatné typy hepatitídy

Hepatitída D neexistuje samostatne, nutná je súčasne hepatitída B.

Hepatitída E bola v minulosti spájaná s cestami do rozvojových krajín Ázie, Latinskej Ameriky, Afriky. V súčasnosti, vďaka lepšej diagnostike, prevládajú v európskych štátoch infekcie vyvolané genotypom 3, ide o sporadické zoonózy. K prenosu dochádza nedostatočne tepelne spracovaným bravčovým mäsom alebo divinou. Vírus sa môže preniesť aj z matky na dieťa už v maternici. V tomto prípade je vysoké riziko potratu, pôrodu mŕtveho plodu, narodenie dieťaťa s vrodenou hepatitídou E. Prenos je možný aj transfúziou krvi.

Zápalové ochorenie pečene menej často vzniká ako komplikácia infekčnej mononukleózy (Epstein-Barrovej vírus). Spôsobujú ho i jedy a niektoré lieky (muchotrávka zelená, anabolické steroidy) alebo dlhodobé požívanie alkoholu vo veľkých množstvách.

Problém so žlčou a ikterus

Problém s bilirubínom môže byť spôsobený aj iným ochorením. Dobrý príklad je aj nepriechodnosť žlčových ciest. Kameň v žlčových cestách, ale aj v žlčníku môže spôsobiť nepriechodnosť. To spôsobí poruchu odtoku žlče z pečene. Následne toto hromadenie žlče nad prekážkou, vyvolá rad príznakov. Okrem typickej bolesti, ktorá sa vyskytuje pri žlčníkových kameňoch, sa pridruží žlté sfarbenie pokožky, slizníc a rovnako aj očných bielkov.

Zlyhanie funkcie pečene

Hepatitída nie je jediným dôvodom zlyhania funkcie pečene. Ak zlyhajú pečeňové funkcie, jedným príznakom je práve ikterus, a to pre uvedení hromadenie bilirubínu v krvi, v orgánoch, slizniciach a aj v koži či očných bielkach. Funkcia pečene zlyháva pri cirhóze, nádore a aj pôsobením toxínov. Takého otravy vznikajú napríklad po konzumácii jedovatých hríbov. Pri alkoholizme, ktorý je príčinou cirhózy. Ale aj po predávkovaní paracetamolom, čo je účinná látka niektorých liekov na bolesť či vysokú telesnú teplotu. Paracetamol obsahjú aj niektoré kombinované prípravky na prechladnutie či chrípku. Preto treba pozorne čítať príbalové informácie a dávkovanie.

Predávkovanie paracetamolom

Paracetamol je voľne dostupný liek na zníženie telesnej teploty, teda horúčky. Okrem toho účinkuje proti bolesti. Paracetamol je označenie účinnej látky. Lieky vyrábajú rôzni výrobcovia a každý výrobca dá svojmu lieku vlastný názov. Pri nepozornosti hrozí predávkovanie. Paracetamol obsahujú rôzne lieky, kombinované lieky, a to hlavne na chrípkové symptómy a prechladnutie. Dôležité je, neprekročiť odporúčané dávkovanie. Nakoľko, pri predávkovaní hrozí zlyhanie funkcie pečene.

Pri predávkovaní paracetamolom sa vyskytujú tieto príznaky:

• bolesť vo vrchnej časti brucha
• pocit na vracanie
• vracanie
• po 48. hodinách známky zlyhávania funkcie pečene, a teda aj ikterus a žlto sfarbené očné bielka
• poškodenie mozgových funkcií

Pri zvýšenom rozpade červených krviniek

Ikterus sa vyskytuje aj pri rozpade červených krviniek. Samozrejme, ak je hemolýza prítomná vo zvýšenej miere. Zvýšený rozpad červených krviniek môže spôsobiť viacero príčin. Napríklad, spôsobí ho pôsobenie toxínov, otráv, hadí jed, ťažké kovy (olovo). Ale aj niektoré ochorenia.

Ostatné príčiny

Žlté bielka očí sú príznakom aj iných ochorení. Napríklad, pri nádorových ochoreniach v pečeni, pri žltej zimnici, pri poruchách prekrvenia a krvného obehu priamo v pečeni alebo pri genetickej či toxickej poruche pečeni. Medzi genetické poruchy, pre ktoré sú žlté bielka očí pomerne typickým príznakom, patrí aj Gilbertov syndróm. Tento syndróm je tiež charakteristický zvýšenou hladinou bilirubínu.

Dobrým príkladom, keď sa mení farba očného bielka, je aj zlý životný štýl a únava očí. Nevyvážená strava, zvýšená konzumácia slaného, pikantného, vyprážaného jedla a alkoholu. Únava, dlhodobá práca s počítačom, nedostatok spánku, suchý vzduch. Avšak, zmena farby a zožltnutie nie je tak výrazné ako pri ochoreniach pečene alebo ostatných chorobách. Ale očné bielko stratí svoju bielu farbu a môže mať slabo žltý odtieň.

Novorodenecký ikterus

Označuje sa aj ako žltačka novorodencov. V tomto období neznačí ochorenie. Dieťa pred narodením, čiže plod, má odlišný hemoglobín. Označovaný aj ako fetálny hemoglobín. Tento sa začína meniť na takzvaný hemoglobín dospelých už pred narodením. Vyskytuje sa približne u 45 - 65 % novorodencov. Aj v tomto prípade vzniká bilirubín. Ten sa v pečeni konjuguje, následne vylučuje žlčou. Ak sú hodnoty bilirubínu u novorodencov vysoké a dlhodobo pretrvávajú, môže viesť tento stav k zdravotným ťažkostiam.

Infekčná mononukleóza

Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie, ktoré sa najčastejšie vyskytuje u dospievajúcich a mladých dospelých. Je známa aj pod názvom „choroba z bozkávania“, pretože sa šíri najmä slinami. Prejavuje sa najmä výraznou únavou, horúčkou, bolesťou hrdla a opuchnutými lymfatickými uzlinami. Priebeh ochorenia môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, a hoci zvyčajne prebehne bez trvalých následkov, môže viesť k vážnejším komplikáciám.

Infekčná mononukleóza, známa aj ako „choroba z bozkávania“, je nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré najčastejšie spôsobuje Epstein-Barrovej vírus (EBV). Postihuje najmä tínedžerov a mladých dospelých, obzvlášť vysokoškolských študentov. Prenáša sa najmä slinami, ale aj krvou alebo pohlavným stykom. U niektorých ľudí sa po infikovaní EBV rozvinie typický obraz mononukleózy, ktorý sa prejavuje únavou, horúčkou, bolesťami hrdla, opuchnutými uzlinami a niekedy aj zväčšenou pečeňou či slezinou. Ochorenie zvyčajne trvá 2 až 4 týždne, no únava môže pretrvávať dlhšie.

Hlavnou cestou prenosu infekčnej mononukleózy je kontakt so slinami infikovanej osoby. Najčastejšie sa tak deje pri bozkávaní, zdieľaní príborov, pohárov či iných osobných predmetov. Vírus sa môže šíriť aj cez kvapôčky pri kašli alebo kýchaní, aj keď menej často. Prenos je možný aj od osoby, ktorá nemá žiadne viditeľné príznaky, pretože EBV môže byť prítomný v slinách aj po odznení ochorenia. Práve preto je prevencia náročná a infekcia sa často šíri bez povšimnutia. Dôležité je vyhýbať sa kontaktu s telovými tekutinami infikovaných osôb počas aktívnej fázy ochorenia.

Inkubačná doba infekčnej mononukleózy, teda čas od nakazenia po prejavenie sa prvých príznakov, je približne 4 až 6 týždňov. Infikovaná osoba môže byť nákazlivá ešte pred objavením sa symptómov a dlhodobo aj po ich ústupe. Vírus zostáva prítomný v slinách niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch aj dlhšie. Z tohto dôvodu sa infekčnosť môže natiahnuť aj na obdobie niekoľkých mesiacov po prekonaní aktívnej fázy ochorenia.

K najčastejším príznakom infekčnej mononukleózy patrí:

• zvýšená teplota alebo horúčka
• silná únava
• bolesť hrdla
• opuchnuté uzliny na krku, v podpazuší a v slabinách
• zväčšenie sleziny
• bolesti svalov a kĺbov
• bolesti hlavy
• výsev, vyrážky či biele povlaky v hrdle

V niektorých prípadoch dochádza aj k ľahkému zápalu pečene, ktorý sa môže prejaviť žltkastým zafarbením kože a očných bielok (žltačka). Príznaky môžu trvať niekoľko týždňov, pričom únava môže pretrvávať aj dlhšie.

Diagnostika infekčnej mononukleózy (známej aj ako "mono") sa začína vyhodnotením typických príznakov, ako sú únava, bolesť hrdla, horúčka a zväčšené lymfatické uzliny. V niektorých prípadoch však lekári dopĺňajú vyšetrenie aj o krvné testy.

Liečba mononukleózy je symptomatická, dôležité je telesné šetrenie, šetriaca strava, podporná liečba, zvyčajne hospitalizácia na infekčnom oddelení.

Prevencia

Prevencia je v prípade hepatitídy veľmi dôležitá, keďže ochorenie má častodlhodobé následky. Základom je správna hygiena, časté umývanie rúk a vyhýbanie sa vnútrožilovému užívaniu drog.

Hygienické opatrenia, očkovanie: hepatitída A - u zdravotníkov, záchranárov, cestovateľov do krajín s nižším hygienickým štandardom, v prípade epidémie aj u osôb v kontakte s infekciou hepatitídy A.

Tabuľka: Porovnanie vírusových hepatitíd A, B a C

tags: #najčastejšie #ochorenia #očných #bielok #príznaky #a

Populárne príspevky:

• Recept na šťavnaté rezne
• Nutričné hodnoty rebarbory
• Recept na sardelovú pizzu
• Recept na vanilkový olej
• Recepty s kokosovým olejom