Najkrajšie ryby v oceánoch: Rebríček fascinujúcich druhov

Príroda na Zemi je rozmanitá, od salamandier, cez korytnačky, až po morské živočíchy. Hĺbkové more je pre človeka stále neprebádaná oblasť, ktorá neprestáva fascinovať svojimi dobre ukrytými pokladmi. Podľa morského biológa Roberta Hofrichtera až deväťdesiatsedem percent hĺbkového mora ešte nikto nikdy nevidel.

Náš rebríček vám predstaví niektoré z najkrajších a najzaujímavejších rýb, ktoré obývajú svetové oceány.

10 najbizarnejších hlbokomorských tvorov, aké kedy boli objavené

Ultra-čierne ryby

Vedci objavili ryby s ultra-čiernym pigmentom, ktoré pohlcujú viac ako 99,5 percent svetla. Táto ryba pohltila až 99,95 percenta všetkého svetla. Experti zistili, že pigmentové bunky sú tvorené husto nahromadenými priestormi známymi ako melanozómy. Pre porovnanie, momentálne je najznámejším ultra-čierným náterom Vantablack, ten absorbuje 99,65 percent svetla.

Krídlovec ohnivý (Lionfish)

Ryba menom krídlovec, po anglicky lionfish (levia ryba) sa v oceánoch a moriach vyskytuje hojne. Až tak hojne, že ju musia systematicky odstraňovať a hovoria mu „potkan oceánov“. Hovorí sa mu tak preto, lebo je schopný množiť sa závratnou rýchlosťou a zožerie prakticky všetko, čo nezožerie jeho. Je to invázny druh ryby.

Tento druh ryby pochádza z Indického a Tichého oceánu, ale postupne sa rozšíril aj do Atlantického oceánu a Stredozemného mora. Jedovaté ostne krídlovca mu poskytujú obranu proti predátorom, čo ešte zhoršuje situáciu. Rybu, lepšie povedané jej nepriaznivé dopady, si všimli aj ďalšie celosvetové médiá či tlačové agentúry, ako napríklad francúzska AFP (Agence France-Presse). „Je to krásne, ale musíte to zabiť,“ znie jasný odkaz v tomto článku.

Tento druh rýb má navyše schopnosť rýchleho rozmnožovania, pričom samica môže produkovať až 30 000 vajíčok každé štyri dni, čo prispieva k jeho rýchlemu šíreniu. Potkan oceánov sa usadil v Chorvátsku. V posledných rokoch bol krídlovec zaznamenaný aj v chorvátskych vodách pri ostrove Korčula a Vis. Očakáva sa, že kvôli zmenám v teplotách oceánov sa krídlovec bude v Chorvátsku vyskytovať ešte častejšie.

Krídlovec ohnivý (Pterois volitans)

Bizarné ryby hlbín

Hlbiny morí a oceánov sú rozsiahle a tajomné. O mnohých živočíchoch, ktoré v nich žijú, nemáme príliš veľa informácií. Prežívajú totiž v takých extrémnych hĺbkach, že ich štúdium je mimoriadne náročné. V tomto článku ti predstavíme 10 bizarných rýb, ktoré pútajú pozornosť svojím vzhľadom, ale aj nemalou zlovestnosťou.

Sliznatá ryba

Bola svojho času prekrstená na „najškaredšie zviera na svete“. Ryba obýva hlboké vody v blízkosti Austrálie a Tasmánie. Telo sliznatej ryby je tvorené rôsolovitou hmotou, ktorá jej umožňuje vznášať sa nad morským dnom.

Oranda

Patrí k druhu zlatých rybičiek, ktoré sa často chovajú v domácich akváriách. Oranda má svoj pôvod v Číne a má rôzne sfarbenie.

Dračia ryba

Desivo vyzerajúca Dračia ryba žije v temných hĺbkach morí a oceánov. Hoci sú tieto ryby pomerne malé (15-26 centimetrov), patria k nebezpečným predátorom a dokážu skonzumovať aj extrémne veľké živočíchy.

Veľkozubec

Je ďalšia mrazivo vyzerajúca ryba. Sú pre ňu charakteristické obrovské ústa a dlhé ostré tesáky. Tie sú také veľké, že sa nezmestia do vnútra úst. Veľkozubce dorastajú do dĺžky asi 30 centimetrov a živia sa najmä malými rybami a kôrovcami.

Čert americký

Je najznámejší svojím svetielkujúcim výčnelkom na hlave, ktorým láka obete. Obýva totiž tie najväčšie hĺbky oceánov, kam svetlo nepreniká.

Fangtooth

Žije v extrémnych hĺbkach 5000 metrov. Niektoré mladé ryby sa však nachádzajú aj v blízkosti hladiny. Fangtooth väčšinou dorastá do dĺžky 18 centimetrov. Na jej jedálničku sa nachádzajú iné menšie ryby, napríklad tuniak a marlín.

Hairy frogfish

Väčšinou obývajú plytkejšie oblasti, prípadne koralové útesy.

Boxfish

Zaujímavá rybka Boxfish má (ako už názov hovorí) tvar škatuľky. Nájsť ich môžeme napríklad v Indickom či Pacifickom oceáne, prípadne aj v častiach Atlantického oceánu. Ich dĺžka je 45 centimetrov.

Krídlovec ohnivý

Dorastá do dĺžky asi 35 centimetrov a už na prvý pohľad púta pozornosť svojím vzhľadom. Je to jedovatá ryba (má identické zloženie ako jed kobry) a obýva asi 50 metrové hĺbky.

Pufferfish

Je prudko jedovatá ryba, ale niektoré jej časti sú vyhlásené delikatesy a konzumujú sa napríklad v Japonsku. Je však veľmi dôležité, aby kuchári narábali len s časťami, ktoré sú konzumovateľné. Aj napriek tomu však ide o jedny z vôbec najjedovatejších stavovcov na svete.

Najhlbšie žijúca ryba

Vedcom sa podarilo juhovýchodne od Japonska zachytiť na videozáznam rybu plávajúcu v rekordnej hĺbke viac než osem kilometrov. Podľa dostupných poznatkov ide o najhlbšie žijúcu rybu vôbec. Najhlbšie žijúcu rybu patriacu do zatiaľ neznámeho druhu morských slimákov z rodu Pseudoliparis sa podarilo nafilmovať v hĺbke 8336 metrov v tichomorskej Boninskej priekope.

Znečistenie plastmi

Predstava, že morské ryby sú jednou z najzdravších súčastí našej stravy prestáva platiť. V telách takmer troch štvrtín skúmaných rýb, ktoré žijú v hlbinách Atlantiku, našli vedci plastové častice aj chemikálie, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé.

Vedci skúmali 233 rýb vylovených v severovýchodnom Atlantiku v hĺbke až 600 metrov. Hlavné fakty z ich štúdie, ktorú robili pre vydavateľstvo Frontiers in Marine Science, zverejnila aj ČTK.

Ukázalo sa, že mnohé z vylovených rýb prehltli niekoľko drobných častí plastu. Napríklad v žalúdku 4,5 centimetra dlhej rybky vedci objavili 13 kúskov umelej hmoty. Vo vnútornostiach všetkých rýb našli 452 úlomkov plastov, čo je v priemere 1,8 kusa na rybu.

Tri štvrtiny rýb plné umelej hmoty

Plast prehltlo 73 percent rýb, čo je jeden z najväčších ohlásených výskytov vo svete. Pritom skúmané druhy sú dôležitým zdrojom potravy pre viacero veľkých dravcov, ako delfíny, tulene, tuniaky aj morské vtáky. Práve takto sa plastové častice dostávajú aj do nášho potravinového reťazca. V rybách navyše našli aj chemikálie, ktoré sa na plasty buď nalepili v mori, alebo pochádzajú z ich výroby.

Miliardy plastových predmetov sú hrozbou

Vedci preskúmali tiež povrchovú vodu Atlantického oceánu a z testov 2 400 litrov vyplynulo, že na 100 litrov vody pripadá 14 kúskov rôznych plastov. Iná štúdia pred tromi týždňami upozornila na alarmujúce množstvo plastov v Tichom oceáne.

Znečistenie oceánov plastmi ohrozuje morský život.

Najrýchlejšie ryby sveta

Predtým, než sa ponoríme do rebríčka najkrajších rýb, pozrime sa na tie najrýchlejšie. Rýchlosť je pre ryby dôležitá pri lovení koristi, úniku pred predátormi a migrácii.

Tarpon: Dosahuje rýchlosť plávania 56 km/h.
Albula-Bonefisch: Žije v tropických vodách, váži približne 4.5 kg a dosahuje rýchlosť 66 km/h.
Žralok modrý: Dosahuje rýchlosť až 69 km/h. Je však bohužiaľ na pokraji vyhynutia, s odhadovaným počtom menej ako 3500 jedincov. Lovia len v noci a sú považovaní za veľmi nebezpečných predátorov.
Plachetník Atlantický: Je neohrozeným víťazom s neuveriteľnou rýchlosťou plávania 112 km/h. Na krátku vzdialenosť je schopný zaplávať 91 metrov za 3 sekundy.

Prečo jesť ryby?

Ryby majú povesť výživnej potraviny, ktorá patrí do zdravého jedálnička. Pravidelná konzumácia rýb sa môže odraziť na lepšej kondícii mozgu či srdca, pričom má mnoho ďalších benefitov. Častejšia konzumácia rýb je spojená s celkovo lepším zdravím a dokonca aj nižšou úmrtnosťou na nádorové alebo srdcové ochorenia.

Ryby sú známe najmä kvôli svojmu vysokému podielu bielkovín a zdravých tukov. Okrem toho by sme si ich mali ceniť aj kvôli množstvu mikroživín, ktoré v sebe skrývajú.

Výhody konzumácie rýb:

Zdroj bielkovín: Ryby sú skvelým zdrojom plnohodnotných bielkovín. Obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, čiže tie, ktoré si naše telo nedokáže vyrobiť samo a musí ich prijímať v potrave. V priemere obsahujú 20 g bielkovín na 100 g surovej ryby.
Zdravé tuky: Ryby sú výnimočne bohaté na zdravé tuky v podobe polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), ktoré sú preslávené hlavne kvôli svojim pozitívnym účinkom na naše srdce alebo napríklad mozog. U niektorých druhov rýb tvoria PUFA až 30 - 40 % podiel tuku, napríklad u atlantického lososa alebo makrely.
Omega-3 mastné kyseliny: Ryby, najmä tie morské, si najviac ceníme kvôli ich obsahu omega-3 mastných kyselín, a to konkrétne tých s dlhým reťazcom - kyselina eikosapentaenová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). EPA a DHA nenájdeme vo významnom množstve prakticky nikde inde, iba v rybách.
Vitamíny: Ryby sú bohaté na vitamíny, ako napríklad vitamín D (dôležitý pre imunitu, kosti a celkové zdravie), vitamín B12 (nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych potravinách), vitamín B6 (dôležitý pre funkciu imunity, psychiky aj nervovej sústavy), vitamín B3 (podporuje činnosť nervovej sústavy aj zdravie pokožky) a vitamín A (dôležitý pre zrak aj imunitný systém).
Minerálne látky: Ryby sú bohaté na minerálne látky, ako napríklad jód (nutný pre normálnu funkciu štítnej žľazy), selén (antioxidant), zinok (potrebný pre syntézu DNA aj zaistenie normálnej plodnosti a reprodukcie), železo (nutné na tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka) a vápnik (získame z tých rýb, ktoré jedávame aj s kosťami).

Ryby sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny.

Zdravotné benefity konzumácie rýb:

Ochrana srdcovo-cievneho systému: Pravidelná konzumácia rýb znižuje riziko úmrtia na srdcové choroby až o 36 %. Zdravé tuky v rybách totiž pomáhajú znižovať zápalové procesy aj napríklad hladinu cholesterolu.
Antioxidačné účinky: Ryby obsahujú látky, ktoré pomáhajú naše telo chrániť pred oxidačným stresom a voľnými radikálmi. Tento účinok môže byť potom spojený s nižším rizikom vzniku chronických ochorení.
Ochrana nervového systému: Omega-3 mastná kyselina DHA je nutnou stavebnou časťou membrán nervových buniek (neurónov). Vďaka tomu pomáha chrániť mozog a nervový systém, ale zároveň ju telo nutne potrebuje pre ich vývoj.
Spomalenie starnutia: Výskumy naznačujú, že existuje súvislosť medzi množstvom omega-3 MK v krvi a rýchlosťou skracovania telomérov (koncové časti chromozómov, ktoré zabraňujú zničeniu dedičného materiálu).
Podpora chudnutia: Ryby môžu byť skvelým pomocníkom aj pri chudnutí. Ich veľkou výhodou je totiž schopnosť dobre zasýtiť a aj udržať pocit sýtosti na dlhší čas.
Zdravé kosti: Ryby nezanedbávajú ani naše kosti, a to najmä vďaka obsahu vitamínu D. Ten totiž podporuje vstrebávanie vápnika.

Koľko rýb by sme mali jesť?

Odborníci sa zhodujú na tom, že za týždeň by sme si mali dať 1 - 2 porcie rýb, a to ideálne tučné morské ryby.

Riziká konzumácie rýb

Rybám sa niekto vyhýba kvôli tomu, že obsahujú ťažké kovy a ďalšie škodlivé látky, ktoré sa do nich dostali z okolitého prostredia. Pravdou je, že v rybách ich naozaj môžeme nájsť.

Ortuť: Je preukázané jej škodlivé pôsobenie na neurologický vývoj detí vo fetálnom období, preto by mali byť tehotné ženy opatrné v tom, aké ryby majú vo svojej strave. Všeobecne platí, že čím je ryba väčšia, staršia a je vyššie v potravinovom reťazci, tým viac ortuti sa v nej môže počas jej života nahromadiť.
Dioxíny a polychlórované bifenyly (PCBs): Ide o chemikálie, ktoré sa dostávajú do vody napríklad zo spaľovania odpadu alebo priemyselných procesov. Tieto látky s karcinogénnymi účinkami sa hromadia v tuku a tým pádom môžu byť prítomné v tučných rybách.
Parazity, vírusy alebo baktérie: Sushi či napríklad sashimi, ktorých súčasťou sú surové ryby, môžu obsahovať parazity, vírusy alebo baktérie, ako napríklad salmonelu alebo listériu.

Odporúčania:

Tehotné a dojčiace ženy by sa mali vyhýbať rybám, ktoré môžu mať vysoké hladiny ortuti.
Deťom do 6 rokov by sa tiež nemali dávať ryby na vrchole potravinového reťazca.
Ryby s vysokým obsahom ortuti je vhodné mať na tanieri len občas, ideálne tak dvakrát mesačne.
Dbajte o to, aby boli ryby z overených zdrojov.

Alternatívy ku kaprovi na Vianoce

Každý jeden rok dookola to isté. Ťažký smažený vzduch sa tiahne celou kuchyňou. Tomuto predchádzalo v tom horšom prípade ešte zabíjanie, porciovanie a následne čistenie bahnitého kapra. Čo ak ti poviem, že na sviatočný stôl sa hodia aj iné ryby ako bahnitý kapor?

Pstruh: Patrí medzi ryby, ktoré sú značne populárne medzi Slovákmi. O popularitu sa postarala jemná chuť a veľmi príjemná štruktúra mäsa.
Zubáč: Ak najväčším mínusom na kaprovi vnímaš kosti, zubáč bude tou správnou voľbou. Dokážeš ho pripraviť tak, že na tanieri ti neostane ani jedna kostička.
Losos: Ide o veľmi variabilnú rybu. Svoju prácu na chuťových bunkách vytvorí ako vyprážaný filet, ale aj ako grilovaný či pečený s maslom a morskou soľou.
Treska: Treska je neskutočne jemnou a krehkou rybou. Jej bledé mäso má okrem lahodnej chuti aj skvelú vôňu.
Tuniak: Tuniak je skutočne výnimočná ryba. Najčastejšie sa predáva ako filet, ale takisto vo forme steakov. Jeho mäso je spomedzi všetkých spomenutých najtučnejšie, čo mu pridáva na šťavnatosti a chuti.
Sumec: Sumčie mäso je aj napriek väčšiemu obsahu tuku veľmi pevné. Okrem toho, že neobsahuje takmer žiadne kosti, ťa poteší aj absenciou šupín.

Makrela atlantická: Kráľovná zdravých rýb

Nie všetky ryby sú rovnako hodnotné. Ako upozorňuje odborník na výživu, hoci je losos mimoriadne obľúbený, ukazuje sa, že existuje ryba, ktorá ho v mnohých ohľadoch prekonáva. Hovoríme o makrele atlantickej. Makrela atlantická bola známym odborníkom na výživu zaradená na prvé miesto. Za ňou nasledoval divoký losos a sleď.

Prečo práve makrela atlantická?

Odborník zdôrazňuje, že je veľmi dôležité vybrať si makrelu atlantickú a nie kráľovskú, pretože sa líšia mierou kontaminácie. „Makrela atlantická obsahuje najvyššie množstvo omega-3 mastných kyselín zo všetkých rýb. V 100 g ryby, teda v jednej štandardnej porcii, sa nachádza až 2,3 g omega-3, teda 2 300 mg,“ vysvetľuje odborník na výživu.

To však nie je všetko. Makrela atlantická obsahuje aj veľké množstvo selénu (45 µg alebo mikrogramov), ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri fungovaní štítnej žľazy, ovplyvňuje náladu, plodnosť mužov a celkové zdravie organizmu. Nedostatok tohto prvku môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako je hypotyreóza a slabosť. Makrela je tiež bohatá na železo (1,6 mg), draslík (324 mg) a horčík (76 mg) a obsahuje vitamíny skupiny B, ako sú B12 a B3. Je tiež vynikajúcim zdrojom kompletných a ľahko stráviteľných bielkovín (18,5 g), ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.

Ďalšie zdravé ryby

Divoký losos - je tiež vynikajúcou voľbou pre ľudí, ktorí dbajú o svoje zdravie. „Obsahuje len o niečo menej omega-3 mastných kyselín v porovnaní s makrelou atlantickou, a to 2 000 miligramov (2 g),“ hovorí. Obsah selénu (24 µg) a železa (0,3 mg) je v porovnaní s makrelou nižší, ale stále ide o hodnoty, ktoré sú prospešné pre zdravie. Na druhej strane, losos sa vyznačuje vysokým obsahom cholínu (až 85 mg na 100 g, čo pokrýva 16 % dennej potreby). „Cholín zlepšuje fungovanie mozgu, spomaľuje jeho starnutie a zlepšuje pamäť. Okrem toho má pozitívny vplyv na funkciu pečene, vrátane jej ochrany pred steatózou a fibrózou,“ vysvetľuje odborník.
Sleď - „Podľa môjho názoru by to však mal byť atlantický sleď, a nie baltský sleď. Aj keď ani ten z času na čas skonzumovaný nebude zlou voľbou,“ upozorňuje dietológ. Ako vysvetľuje, obsah omega-3 kyselín v tejto rybe je nižší ako v makrele alebo lososovi a dosahuje 1600 mg. Tromfom sleďa je podľa neho veľmi vysoký obsah vitamínu B12 - obsahuje až 13,5 µg na 100 g, čo je oveľa viac ako predchádzajúce dve ryby.

Losos: Všestranná ryba pre zdravie a vitalitu

Losos, táto chutná a všestranná ryba, si právom získala popularitu ako zdravá a výživná potravina. Jeho pravidelná konzumácia prináša množstvo benefitov pre naše telo a myseľ. Odpoveď na to, prečo je losos považovaný za zdravú potravinu, spočíva v jeho bohatom nutričnom profile. Losos je vynikajúcim zdrojom:

Omega-3 mastných kyselín: Tieto esenciálne tuky sú kľúčové pre zdravie srdca, mozgu a zraku.
Vysoko kvalitných bielkovín: Bielkoviny sú stavebnými kameňmi tela a losos ich poskytuje v dostatočnom množstve.
Vitamínu D: Tento vitamín je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika, zdravé kosti a imunitný systém.
Vitamínu B12: Dôležitý pre nervový systém, tvorbu červených krviniek a DNA.
Selénu: Antioxidant, ktorý chráni bunky pred poškodením a podporuje funkciu štítnej žľazy.
Draslíka: Reguluje krvný tlak a svalovú funkciu.
Astaxantínu: Antioxidant, ktorý dodáva lososu jeho charakteristickú ružovú farbu a chráni bunky pred poškodením.

Druhy lososa a ich rozdiely

Na trhu existuje niekoľko druhov lososa, ktoré sa líšia chuťou, textúrou a nutričným profilom:

Losos atlantický (Salmo salar): Najčastejšie chovaný losos, pochádza z Atlantického oceánu. Má jemnú chuť a stredne tučné mäso.
Losos pacifický: Zahŕňa niekoľko druhov, ako napríklad losos sockeye (Oncorhynchus nerka), losos coho (Oncorhynchus kisutch), losos king (Oncorhynchus tschawytscha) a losos pink (Oncorhynchus gorbuscha). Tieto druhy sú zvyčajne divoké a majú výraznejšiu chuť a vyšší obsah Omega-3 mastných kyselín.

Divoký losos vs. chovaný losos

Divoký losos sa živí prirodzenou potravou v oceáne, vďaka čomu má vyšší obsah Omega-3 mastných kyselín a nižší obsah tuku. Chovaný losos sa kŕmi špeciálnym krmivom, ktoré môže ovplyvniť jeho nutričný profil. Pri výbere lososa je dôležité zvážiť pôvod a spôsob chovu. Najlepšie je vybrať si také ryby, ktoré nie sú chované na farmách, ale chytené v oceáne a hneď zmrazené. Takéto ryby majú vyšší obsah omega-3 mastných kyselín a iných výživných látok.

Porovnanie druhov lososa

Druh lososa	Pôvod	Chuť	Obsah Omega-3
Losos atlantický	Atlantický oceán (chovaný)	Jemná	Stredný
Losos sockeye	Pacifický oceán (divoký)	Výrazná	Vysoký

Pražma morská: Skvelá alternatíva k lososu

Slováci kedysi jedli ryby hlavne počas Vianoc. Doba sa však mení a supermarkety sú plné rôznych druhov rýb. Jedna ale stojí zvlášť za to - je zdravá, bez toxínov a lacnejšia ako obľúbený losos. Naozaj sa oplatí dať si ju na tanier. Je to pražma morská.

Aké má benefity

Odborníci tvrdia, že je mimoriadne zdravá, pretože nehromadí znečisťujúce látky a ťažké kovy, ako je ortuť alebo meď. Obsahuje však veľké množstvo omega-3 mastných kyselín, vitamínov skupiny B a dosť draslíka, fosforu, horčíka a jódu. Pražma sa odporúča ľuďom s oslabeným imunitným systémom, problémami so štítnou žľazou a každému, kto sa obáva o zdravie svojho srdca, kostí a kĺbov.

Ako ju pripraviť

Pražma sa ľahko pripravuje a nevyžaduje žiadne zložité techniky varenia. Rybu jednoducho zbavme šupín a vypitvajte. Potom ju jemne potrite soľou a olivovým olejom, aby ste ju pripravili na grilovanie. Vďaka svojej malej veľkosti je najlepšie ju piecť vcelku. Táto ryba, podávaná s čerstvým zeleninovým šalátom, uspokojí aj tie najnáročnejšie jazýčky.

Pražma je tiež skvelou ingredienciou na suši. V tejto forme by mala osloviť najmä tých, ktorí nemajú radi silnú chuť niektorých rýb, napríklad lososa.

Nezabudnite rybu pokvapkať citrónovou šťavou. Zabráni sa tak jej rozpadnutiu počas pečenia alebo vyprážania. Šťava tiež z...

tags: #najkrajsie #ryby #v #oceanoch #rebricek