Najväčší pestovateľ zemiakov na Slovensku a výzvy slovenského zemiakarstva
Slovensko, krajina s výbornými podmienkami pre pestovanie zemiakov, čelí paradoxnej situácii. Spotreba zemiakov klesá a s ňou aj domáca produkcia, ktorá pokrýva len 50 % spotreby. Aj keď máme pre ich pestovanie výborné podmienky, ani pri výraznom navýšení pestovateľských plôch sa nám pritom nepodarí byť v zemiakoch plne potravinovo sebestační.
Spotreba zemiakov na Slovensku výrazne klesla. V roku 1993 dosahovala spotreba zemiakov 89 kilogramov na obyvateľa a rok.
I keď ťažko vypestovaná slovenská produkcia z roka na rok klesá, trh je zaplavený lacnejšími produktmi zo zahraničia. Pestovanie zemiakov je podľa poľnohospodárov na Slovensku neekonomické.
Prečo sa to deje a kto sú hlavní hráči na slovenskom zemiakovom trhu?
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na situáciu v slovenskom zemiakarstve, výzvy, ktorým čelia pestovatelia, a na príbeh najväčšieho pestovateľa zemiakov v strednej Európe.
Rodinná farma Agromačaj
Rodinná farma Mačajovcov z Kráľovej pri Senci je najväčším pestovateľom zemiakov a cibule v strednej Európe a zásobuje nimi nielen slovenské obchodné siete, ale aj Prahu a Budapešť. Na čele podniku stojí 44-ročný Juraj Mačaj.
Za posledných 12 rokov Mačajovci späťnásobili veľkosť obrábanej pôdy na aktuálnych 10-tisíc hektárov a dosahujú najvyššie tržby spomedzi podnikov prvovýroby. Firma uvažuje o expanzii do Rumunska.
Základ firmy položil otec Juraja Mačaja, ktorý pracoval na družstve ako agronóm, mama bola krmovinárka. Po revolúcii, keď došlo k transformácii družstiev, otec založil rodinnú farmu. Dnes obrábajú aj chotár bývalého grobského družstva.
Víziou, celkovým konceptom a stratégiou nestavili ako väčšina na obilniny či olejniny, ale gro príjmov prinášajú zemiaky a zelenina, pestované pod závlahou. Voda, vidíme to s pribúdajúcimi suchými rokmi, čoraz viac rozhoduje o úrodách. Keby nemali závlahy, tak nepestujú cibuľu na 700 hektároch a zemiaky na 1 400 hektároch. Naša farma je najväčším pestovateľom zemiakov a cibule v strednej Európe.
Zemiaky na sene a slame
Výzvy slovenského zemiakarstva
Pestovanie zemiakov je podľa poľnohospodárov na Slovensku neekonomické. Farmár Milan Dolinský musel vyviezť niekoľko desiatok ton zemiakov na hnojisko. Stalo sa to v roku 2010, rok nato si najväčší pestovateľ zemiakov v okrese Krupina povedal, že končí. Dnes na jeho hospodárstve už nenájdete jediný zemiak.
Dlhé roky sa zemiaky tešili prívlastku druhý slovenský chlieb, dnes to už neplatí.Pestovanie zemiakov je u nás zdecimované, aj z tohto dôvodu sa aktuálne ich cena vyšplhala na historické maximum. Zákazník zaplatí za kilo zemiakov v obchodnej sieti viac ako jedno euro.
Aj ďalšie čísla sú alarmujúce. Na Slovensku sa podľa štatistických údajov v súčasnosti pestujú zemiaky na výmere asi 7 000 hektárov. V roku 2008 však poľnohospodári pestovali zemiaky približne na 14 tisíckach hektárov. Výmery teda klesli o viac ako polovicu, na rozdiel od našich susedov, kde v Českej republike za rovnaké obdobie evidujú pokles výmery sotva o jednu pätinu. Priemerná úroda za posledné roky je 22 ton na jednom hektári, pričom ročná produkcia je 160-tisíc ton. Naďalej potrebujeme doviezť z okolitých krajín ročne ďalších 100 000 ton zemiakov v hodnote 15 až 25 miliónov eur.
Ak by mali naďalej pestovateľské plochy zemiakov klesať podobným tempom, o niekoľko rokov by sme mladšej generácii zanechali už len spomienky na náš takzvaný druhý chlieb,“ varuje Marián Tokár z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Spišskej Belej.
Medzi hlavné problémy, ktorým čelia slovenskí pestovatelia zemiakov, patria:
- Nízke dotácie: Bez dotácií a štátnej pomoci naši pestovatelia nedokázali konkurovať západným krajinám.
- Škody spôsobené zverou: Koncom deväťdesiatych rokov Milan Dolinský a jemu podobní hospodári prichádzali o veľkú časť úrody pre premnoženú lesnú zver, na zemiačniská chodili v noci a zrána celé stáda diviakov. Táto situácia trvá dodnes.
- Krádeže: Zemiačniská plienili v celých skupinách chudobní a hladní Rómovia z miestnych osád, čo stupňovalo sociálne napätie.
- Sucho a nedostatok závlah: Lanské sucho odradilo predovšetkým pestovateľov, ktorí nemajú závlahy. Stabilizovať produkciu znamená presúvať ju tam, kde sú naporúdzi efektívne využívané závlahy.
Juraj Mačaj upozorňuje, že k stopercentnej sebestačnosti v zemiakoch nám bez spracovania bude chýbať minimálne 20 percent. To je spotreba zemiakov v polotovaroch.
Najmä pri ďalšom spracovaní zemiakov a výrobe polotovarov Slovensko výrazne zaostáva. Výroba zemiakových lupienkov, škrobu či hranoliek u nás takmer neexistuje.
Tabuľka: Vývoj pestovania zemiakov na Slovensku
| Rok | Výmera (ha) | Spotreba (kg/obyvateľ) |
|---|---|---|
| 1993 | - | 89 |
| 2008 | 14 000 | - |
| Súčasnosť | 7 000 | - |
Riešenia pre slovenské zemiakarstvo
Čo teda robiť, aby sme podporili slovenské zemiakarstvo a zabezpečili sebestačnosť v tejto komodite?
„Potrebujeme rozšíriť pestovanie zemiakov aj u malých a stredných poľnohospodárov. Dopyt je tu vytvorený. Zákazník si želá prané zemiaky v spotrebiteľských baleniach. Združení do odbytových organizácií sú však najmä väčší pestovatelia a tých veľa nie je.
Do budúcnosti bude združovanie zemiakárov výrazne podporené v rámci sektorových intervencií. Sektorové intervencie sú nástroj Európskej únie na koncentráciu ponuky. Za ochotu združiť sa, sú pestovatelia v odbytovej organizácii podporení sumou 6 percent ich tržieb. Ako jeden z mála nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ tak sektorové intervencie podporujú priamo výrobu.
Dôležité pre mňa je, aby sme vďaka Strategickému plánu budovali celú vertikálu. Aby sme nepestovali len zemiaky, ale boli vytvorené podmienky aj na ich spracovanie,“ povedala J.
Ďalšiu nadstavbu v podobe spracovania môžu priniesť napríklad združené investície odbytových organizácií.
Podmienky sa však očividne menia. Aby si Európa i Slovensko uchovali stabilitu úrod, musí sa pestovanie presunúť do zavlažovaných oblastí.
Juraj Mačaj sa vyjadril k závlahám: Máme štátny hydromelioračný podnik, ktorý je celé dekády absolútne nečinný. Isteže je to aj vec zdrojov. Neviem, na čo ešte čakáme. Že bude ešte horšie? Konečne treba rozhodnúť ako ďalej. Nech majetok štátu prevedú poľnohospodárom alebo nejakým závlahárskym družstvám, nech sa napokon začnú opravovať chradnúce závlahy. Nevidíme tam jasnú víziu ani na ministerstve, ani v špecializovanej organizácii. Je tu nezáujem vládnych špičiek. Plán obnovy by bol pokojne zniesol 200-miliónovú investíciu do závlah. Aj sa to riešilo, no nedostalo sa to tam. A pritom už teraz je jasné, že Plán obnovy nebude dočerpaný. Je to ďalšia stratená príležitosť. Som zvedavý, ako sa k poľnohospodárstvu a konkrétne k závlahám postaví nová vláda. Dúfam, že budeme mať osvietenejších ministrov aj premiéra.
tags: #najväčší #pestovateľ #zemiakov #Slovensko
