Najväčšia chytená ryba na svete – rekordy a zaujímavosti

Svet rýb je plný obrov a monštier, ktoré fascinujú rybárov aj vedcov. Medzi najväčšie a najzaujímavejšie ryby patria vyza veľká a sumec veľký. Pozrime sa na ich charakteristiky, rekordné úlovky a zaujímavosti.

Vyza veľká (Huso huso)

Vyza veľká (Huso huso)

Vyza veľká (Huso huso) je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.

Základné údaje

• Latinsky: Huso huso
• Maďarsky: Viza (Beluga)
• Anglicky: Beluga, Great Sturgeon
• Rad: Jesetery
• Čeľaď: Jeseterovité
• Potrava: všežravec, dravec
• Dĺžka života: možná 200 rokov
• Pohlavná dospelosť: 12-22 rokov
• Doba rozmnožovania: jar
• Bežná veľkosť: 150 až 600 cm
• Maximum: asi 850 cm

Rozpoznávacie znaky

• Hlava vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca.
• Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam.
• Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy.
• Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov.
• Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.

Výskyt a biológia

Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici.

V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.

Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.

Práve zimujúci jedinci jesennej rasy ulovení na otvoroch v ľade boli najväčšími úlovkami vyzy vôbec.

Rozmery a vek

Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.

Rekordné úlovky

Vôbec najväčšie exempláre pozná dnes veda len z útržkovitých správ o úlovkoch z 18. - 19. storočia. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z tohto obdobia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.

V súčasnosti sú veľké ryby vzácne, aj keď istý počet jedincov s hmotnosťou okolo 1 t najmä v delte Uralu ešte môže prežívať.

Výskyt na Slovensku

Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.

Ohrozenie a ochrana vyzy

Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu.

Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.

Ľudstvo sa našťastie postupne spamätáva, no vyzu veľkú do vôd slovenského Dunaja už nevráti. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.

Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.

Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.

Sumec veľký (Silurus glanis)

Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba žijúca v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.

Sumec veľký (Silurus glanis)

Popis a biológia

Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov.

Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.

Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).

Rast a výskyt

Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku.

Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.

Rekordné úlovky

Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm.

Spôsoby lovu

Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.

• Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
• Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
• Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.

Tabuľka rekordných úlovkov

Slávny český rybár Jakub Vágner opäť posunul hranice úlovkov o kus ďalej. Z rybačky na najväčšej talianskej rieke Pád sa vrátil Erik Zbiňovský, známy prešovský rybár. Spolu s partiou chytili megasumca. Meral 260 centimetrov a vážil 149 kilogramov.

Trojica rybárov s megaúlovkom vážiacim 149 kg, E. Zbiňovský je uprostred.

Slovenským rekordérom, ktorého rybári ulovili na udicu, je 103-kilogramový sumec z Domaše. V roku 2009 ho vytiahli traja stropkovskí rybári. Zaujímavosťou je, že táto ryba merala 252 cm, teda len o osem menej než rekordér z Talianska.

tags: #najväčšia #chytená #ryba #na #svete #rekord

Populárne príspevky:

• Svet chutí s dipmi k zeleru
• Ako uchovať bazový sirup
• Recept na syrové karbonátky
• Zloženie krmiva pre kravy
• Recepty na zdravé špenátové cestoviny