Najväčšie chytené ryby na Slovensku a v okolitých krajinách

Rybári chodia k vode s nádejou, že sa im podarí uloviť nejaké monštrum, rybu, ktorá prekoná ich doterajšie úspechy. Sú úlovky rýb, ktoré sa zapíšu do histórie. Ráno, ešte pred svitaním, sa v mysli rybára vynárajú predstavy toho, čo by sa mohlo stať. Šťuka? Zubáč? Alebo konečne ten dlho očakávaný ostriež?

Pozrime sa na niektoré z nich.

Vyza veľká: Majestátny návštevník slovenských vôd

Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.

Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.

Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru.

Naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.

Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.

Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.

Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.

Ľudstvo sa postupne spamätáva, no vyzu veľkú do vôd slovenského Dunaja už nevráti. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.

Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. V 50. rokoch sa mala vyskytovať na slovenskom území vyza, ktorá vraj dosahovala dĺžky 7,4 metra a vážila 500 kilogramov. Tieto údaje sú však chybné a preto je jasné, že išlo o falošnú správu. Vyza veľká totiž váži už pri rozmeroch 5 metrov okolo jednej tony.

Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.

Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg.

Smutný dôvod, prečo je týchto majestátnych rýb čoraz menej, je ich lov. Ich mäso bolo také kvalitné, že sa stalo obľúbenou pochúťkou starých Bratislavčanov a hrdo ho servírovali aj na Štedrovečernom stole. Boli kruto lovené napriek tomu, že mesto po ich značnom úbytku vydalo zákaz. Naši predkovia ju doslova vyhubili. Aj slávny Beluga kaviár pochádza z najvzácnejšieho a najdrahšieho jesetera na svete - z vyzy veľkej. Lov kvôli ikrám je ďalší významný dôvod, prečo dnes už vyzy takmer nevidíme.

Najväčšie spozorované vyzy vôbec mali vyše tri tony a takmer 10 metrov.

Model vyzy nájdete napríklad v Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží. Živé, ale menšie jedince žijú v akváriách v Čechách a Maďarsku. A krásnu drevorezbársku prácu nájdete v záhrade nášho Ekocentra Čunovo, kam vás srdečne pozývame!

To už však žiaľ nehrozí. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie. Vyza veľká skutočne pôsobí akoby bola vytrhnutá z fantasy sveta, aké sa rodia v hlave J. K.

Vyza veľká (Huso huso)

Sumec - kráľ slovenských vôd

Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba žijúca v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.

Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.

Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).

Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.

Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.

Sumec veľký (Silurus glanis)

Rekordné úlovky sumca

Rybár Milan Dudáš z Michaloviec sa môže popýšiť megaúlovkom. V stredu minulý týždeň sa mu podarilo uloviť obrovského sumca na výpustnom kanáli Zemplínskej šíravy. S rybou zápasil vyše 45 minút. Po urputnom boji na vodnej hladine musel rybu vytiahnuť na breh sám. V tom čase nebol poblízku totiž žiadny iný rybár. Sumec meral presne 202 centimetrov a vážil 44 kilogramov. Rybár lovil na plavák a návnadou bola muška.

Naposledy sa takýto úlovok na Zemplínskej šírave podaril rybárovi Michalovi Frankovi zo Spišského Hrušova. Aj on v júni minulého roku ulovil na výpustnom kanáli sumca, ktorý meral 1,8 metra a vážil vyše 40 kilogramov. Skúsený rybár s ňou vtedy zápasil vyše 20 minút.

Slovenským rekordérom, ktorého rybári ulovili na udicu, je 103-kilogramový sumec z Domaše. V roku 2009 ho vytiahli traja stropkovskí rybári. Zaujímavosťou je, že táto ryba merala 252 cm.

Erik Zbiňovský a jeho úlovky v Taliansku

Z rybačky na najväčšej talianskej rieke Pád sa vrátil Erik Zbiňovský, známy prešovský rybár špecializujúci sa na sumcov. Stála za to. Spolu s partiou chytili megasumca. Meral 260 centimetrov a vážil 149 kilogramov. Darovali mu slobodu.

Na poslednej takejto rybačke sa E. Zbiňovskému a jeho kolegom podarilo, okrem menších rýb, chytiť troch megasumcov. Jeden vážil 75 kg, druhý 82 kg a tretí mal až 149 kilogramov. Ide o neoficiálny svetový rekord sumca chyteného na udicu.

Trojica rybárov zdolávala obra 50 minút. Neskôr ho spolu s ďalšími úlovkami pustili do vody. Bezmála stopäťdesiatkilového obra chytil na udicu, na ktorej visel ako návnada 35-centimetrový úhor.

Jakub Vágner a jeho české rekordy

Slávny český rybár Jakub Vágner opäť posunul hranice úlovkov o kus ďalej. Na Vranove chytil 264 centimetrov dlhého sumca, čo je nový český rekord.

Príbeh úspešného rybolovu

Jeden takýto príbeh sa odohral pri vode, kde rybár, ktorý preferuje akčný lov vláčením, začal prečesávať vodu. S malými nástrahami sa nezdržiaval, veril svojej osvedčenej žlto-čiernej nástrahe Racker shad, ktorá pripomína ostrieža. Po neúspešných pokusoch v hlbšej vode sa presunul k ostrovčeku s plytčinou, kde dno prudko klesalo do hĺbky. Hneď po dopade nástrahy na hladinu sa voda otvorila a obrovská papuľa nástrahu zmizla. Rybár okamžite zasekol a tušil, že má na udici veľkú rybu. V pauzách medzi výpadmi ryby privolal na pomoc kamarátov, ktorí mali so sebou veľký kaprový podberák.

Ryba sa priblížila k brehu prekvapivo rýchlo. Pri prvom pohľade na ňu rybári odhadovali jej dĺžku na meter. Šťuka pri brehu veľmi nebojovala, raz vyskočila nad hladinu a zakrátko skončila v podberáku. Až keď ju Jarda začal dvíhať, bolo jasné, aká obrovská ryba to v skutočnosti je. Po rýchlom meraní a vážení sa ukázalo, že šťuka merala 133 cm a vážila 26,7 kg. Tým sa zapísala na prvé miesto svetových rekordov!

Porovnanie rekordných úlovkov

Pre lepšiu predstavu uvádzame tabuľku s porovnaním niektorých spomínaných rekordných úlovkov:

tags: #najväčšia #chytená #ryba #Slovensko

Populárne príspevky:

• Tradičná chuť paradajok s bryndzou
• Exotické ovocie
• Lahodná syrová omáčka z Nivy
• Dulovo-hruškový koláč
• Určenie obsahu tuku v mlieku: Sprievodca