Najväčšia Konzumácia Pizze na Svete: Štatistiky a Trendy

Svetová kuchyňa je nesmierne rozmanitá a ponúka nespočetné množstvo chutí a vôní. Rôzne kultúry a národy majú svoje typické jedlá a nápoje, ktoré si obľúbili a konzumujú najčastejšie. Existujú však aj také potraviny a nápoje, ktoré sú populárne takmer na celom svete. Jedným z takýchto jedál je nepochybne pizza. Pizza je dlhodobo obľúbeným jedlom na celom svete a naprieč všetkými generáciami.

Podľa štatistik až 83 % svetovej populácie konzumuje pizzu aspoň raz za mesiac. Ďalej sa ukázalo, že až 40 % mileniálov si myslí, že pizza je „najlepšie jedlo na svete“.

História a Pôvod Pizze

Pizza, ktorú dnes všetci poznáme a ktorá sa pripravuje z paradajkovej omáčky, zo syra a z mnohých príloh, pochádza z Talianska. Obľúbená sa stala v Neapole v 18. storočí ako lacné a výživné jedlo, ktoré konzumovali najmä roľníci. Moderná pizza, ako ju poznáme dnes, sa vyvinula z prvých neapolských placiek, ktoré sa poliali masťou, soľou a cesnakom.

Základ neapolskej pizze je jednoduchý, ale presne stanovený. Pravá neapolská pizza musí spĺňať prísne pravidlá, ktoré určuje Associazione Verace Pizza Napoletana (AVPN). Cesto sa pripravuje len zo štyroch surovín: múka typu 00 (jemná talianska múka), voda, soľ a droždie. Necháva sa kysnúť aspoň 8 - 24 hodín a nesmie sa vaľkať valčekom, tvaruje sa ručne! Na paradajkový základ sa používa len paradajková omáčka z paradajok San Marzano, ktoré rastú okolo sopky Vezuv. Obloží sa mozzarellou di bufala (z byvolieho mlieka), alebo fior di latte (bežná mozzarella z kravského mlieka). Bazalka jej dodáva tradičnú arómu.

Pravá neapolská pizza sa pečie v peci na drevo pri teplote okolo 450 °C len 60 - 90 sekúnd! To jej dáva typické vláčne cesto a chrumkavé okraje (cornicione), ktoré sa nepotierajú olejom.

Talianska kuchyňa je právom jedna z najpopulárnejších na svete. A najobľúbenejšie jedlo? No predsa pizza, cestoviny, alebo niečo podobné :). Sú to bezpochyby naozaj úžasné jedlá, avšak pre nás je talianska kuchyňa skôr o kombinácií kvalitných a zdravých surovín. Cestoviny vieme zameniť za zeleninu, pizzové cesto za zdravšiu alternatívu, či kus mäsa :).

Konzumácia Pizze vo Svete

Nuž, tento fakt je známy asi každému: Američania milujú pizzu! Viete však, ako veľmi? Podľa odhadov Američania zjedia okolo 350 kúskov pizze každú sekundu! Ročne sa tam spotrebuje vyše 3 miliardy kusov pizze. Či už je pizza tenká, či hrubá, v USA je pokladaná za takzvané comfort food - čiže jedlo, ktoré prináša pohodu a upokojenie.

Podľa britského portálu The Independent si ľudia vo veku od 16 do 24 rokov radšej objednávajú pizzu, kupujú jedlo v reštauráciách, kaviarňach alebo na iných miestach, kde si ho môžu zobrať do ruky či so sebou. Je to pohodlné, praktické a rýchle.

Zatiaľ čo jedni to dávajú za vinu silnému marketingu a reklame - každé jednopercentné zvýšenie reklamy, ktorá propaguje fast food, má za následok zvýšenie dopytu o 0,25 percenta - iní poukazujú na to, že mladšie generácie jednoducho nevedia variť alebo nechcú varením strácať čas.

Ďalšie teórie zdôrazňujú, že ženy a matky, ktoré boli či sú v predstavách väčšiny ľudí stereotypne spájané s kuchyňou a prípravou poctivej dobrej večere, sa skôr venujú kariére a práci. Zarobené peniaze tak radšej v dôsledku zaneprázdnenosti investujú do nákupu jedla v zdravších fast foodoch (koncept „fast casual“ reštaurácií), ktoré považujú za rovnako kvalitné ako domácu stravu. Vzniká tak klasický príklad nákladov obetovanej príležitosti.

Z výpovedí respondentov tiež vyplýva, že im fast food či kupované hotové jedlo v konečnom dôsledku viac chutí, že je praktickejšie ho jesť počas sledovania televízie a že sú naň už nejako zvyknutí. Za zmienku stojí aj zistená skutočnosť, že zákazníci sú niekoľkonásobne citlivejší na zmeny cien potravín v maloobchodoch než na ceny jedál v ponuke fast foodov. V praxi to znamená, že zdraženie pečiva, mäsa či zeleniny v obchode odradí nakupujúcich viac ako zdraženie nugetiek, sendvičov či hotových šalátov.

Fastfoodové siete majú obvykle prepracovaný systém hromadného spracovania surovín do unifikovaných produktov, ktoré používa každá jedna pobočka. S tým súvisí vyššia efektivita práce a menšie náklady na vyrobenú jednotku.

Reťazce tiež využívajú správanie ľudí - keď sa nachádzajú v neznámom prostredí či krajine a prepadne ich hlad, nechcú často riskovať neznáme reštaurácie a pofidérne pôsobiace lokálne pobočky, ale zvyknú sa obracať práve na známe prevádzky, ktoré poznajú zo svojej domoviny a majú s nimi skúsenosti.

Fast Food a Pizza

Všeobecnej popularite fast foodu nahráva uponáhľaná doba. Pobočky a predajne všemožného druhu od McDonald's či Subway až po lokálne siete ázijských bistier, stánky s kebabom či gyrosom, bagetérie, vegetariánske „raw“ fast foody, hipsterské polievkárne, šalátové bary či reštaurácie typu „fast casual“ najmä vďaka relatívne rýchlemu reakčnému času medzi objednávkou a samotným jedením ľudia obľubujú. Nižšia kultúra stolovania ich zákazníkom neprekáža.

Ak berieme do úvahy len prvých päť najväčších fastfoodových spoločností na svete (McDonald's, Subway, KFC, Burger King a Starbucks), súhrn všetkých ich pobočiek sa blíži k 150-tisícom. Existujú však desiatky ďalších reťazcov, zväčša amerických, u ktorých sa počet pobočiek pohybuje v rozmedzí niekoľkých tisícok.

V súčasnosti najväčšiu sieť rýchleho občerstvenia má firma Subway s vyše 44-tisíc pobočkami na svete. Pred dvoma rokmi si spoločnosť, ktorá počtom prevádzok porazila dokonca McDonald's, zaumienila megalomanský plán, že do roku 2030 postaví rovných 100-tisíc prevádzok.

Obdivuhodné tempo otvárania predvádza aj kaviarenský fast food Starbucks. Ešte v tomto roku spoločnosť podľa oficiálnej tlačovej správy otvorila svoju 24 359. pobočku, pričom v priebehu len troch mesiacov sa jej podarilo otvoriť 474 nových kaviarní.

Aj keď McDonald’s v porovnaní so Subwayom zaostáva, večný symbol fast foodu v marci tohto roka oznámil veľkú expanziu v Číne, poukazujú noviny The Wall Street Journal. V krajine, ktorú spoločnosť považuje hneď po Spojených štátoch za najdôležitejšiu, plánuje svoje hamburgerové impérium rozšíriť o ďalších tisíc reštaurácií.

Najrozšírenejšie fastfoodové reťazce

Zdroj: www.statista.com / oficiálne weby spoločností

Osobitnou kapitolou je ázijský fast food. Záujem (a teda aj predaje) o tento globálny fenomén vzrástol od roku 1999 do 2015 o vyše 500 percent, píše Washington Post. Ázijský fast food sa rozšíril všade tam, kde krajina zaznamenala zvýšenú migráciu najmä čínskych prisťahovalcov, čiže prakticky celý západný svet. Ich sladkokyslá kuchyňa si rýchlo získala obľubu a čínske, ale aj exotické indické, vietnamské či thajské bistrá si vytvorili silnú návštevnícku základňu. Ich špecifikom okrem iného je aj to, že ide o jedno z mála reštauračných odvetví, ktoré nemá tendenciu fungovať ako veľká franšízingová sieť.

Chuť po rýchlom jedle narastá aj v Afrike. Keňa, Nigéria, Maroko a veľká časť Južnej Afriky začínajú byť pre medzinárodné reťazce atraktívne, pretože sa v krajinách rozmáha stredná trieda s vyšším disponibilným príjmom, píše portál CNN. V súčasnosti má najväčší podiel na čiernom kontinente sieť KFC s približne 770 pobočkami v Južnej Afrike.

Výrazný nárast konzumentov fast foodu veštia aj v Indii. V krajine s vyše miliardovým obyvateľstvom sa v roku 2015 nachádzalo len okolo 2 700 reťazcov. Analytici jej však predpovedajú, že vzhľadom na potenciálne najpočetnejšiu cieľovú skupinu - v Indii je najväčšia populácia mladých ľudí na svete, približne 356 miliónov ľudí vo veku od 10 do 24 rokov - túto ázijskú krajinu čaká revolúcia v stravovaní, naznačuje portál CNBC. V Indii sú kravy posvätné, a teda konzumácia hovädzieho mäsa, z ktorého sa bežne hamburgery vyrábajú, je spoločensky neakceptovateľná. Napriek tomu plánuje McDonald's v priebehu piatich rokoch otvoriť ďalších 250 reštaurácií, ktoré si môže pripočítať k súčasným vyše 360 prevádzkam. S trhovým hendikepom, ktorý vychádza z náboženských tradícií, sa reťazce vyrovnávajú ponúkaním rôznych mäsových alternatív či vegetariánskeho menu.

Počiatok fast foodu možno pripísať Spojeným štátom, no šírenie do iných kútov sveta je momentálne nezastaviteľné. Napríklad vo Veľkej Británii vzrástol počet fastfoodových reštaurácií za posledných 18 rokov o takmer 50 percent, tvrdí štúdia z University of Cambridge.

Rebríček najlepších kuchýň sveta

Renomovaný portál o jedle Taste Atlas zostavil rebríček 100 najlepších svetových kuchýň. Tu je 10 najlepších:

1. Talianska kuchyňa
2. Japonská kuchyňa
3. Grécka kuchyňa
4. Portugalská kuchyňa
5. Čínska kuchyňa
6. Indonézska kuchyňa
7. Mexická kuchyňa
8. Francúzska kuchyňa
9. Španielska kuchyňa
10. Peruánska kuchyňa

Slovenská kuchyňa sa umiestnila na 42. mieste, medzi ruskou a kanadskou kuchyňou. Ako naše najlepšie jedlo zabodovali bryndzové halušky.

Ak si vyberiete pizzu, ktorej nosnou prísadou je saláma, najlepšie si ju vychutnáte v kombinácii s červeným suchým odrodovým vínom - Frankovkou modrou.

Zdá sa vám, že nič jednoduchšie nemôže byť ako príprava hlbokozmrazenej pizze? Máte pravdu. Avšak aj pri príprave týchto druhov pízz je potrebné dodržať pár kľúčových zásad. Aby vaša pizza Ristorante chutila tak vynikajúco, ako v pravej talianskej reštaurácii, odporúčame pizzu piecť horným a spodným ohrevom namiesto konvekcie. Takto získate mimoriadne chrumkavé cesto, zachováte šťavnatosť oblohy a syr sa roztopí rovnomerne po celom povrchu pizze. Zohrejte rúru z oboch strán pri elektrickej rúre na 220 °C a pri teplovzdušnej rúre na 200 °C. Odstráňte ochrannú fóliu a vložte zmrazenú pizzu do rozohriatej rúry.

tags: #najvacsia #konzumacia #pizze #na #svete #statistiky

Populárne príspevky:

• Zdravé pečenie v Nitre
• Netradičná plnená paprika
• Recept na syrovo-šunkovú nátierku
• Biely krém na tortu
• Recepty na zdravé hranolky