Ryby Žijúce v Malých Vodných Plošách na Slovensku
Odhaľovanie neznámych prirodzených vodných plôch predstavuje veľkú výzvu aj pre skúseného rybára. Ako rastie veľkosť vodnej plochy, tak rastie aj riziko, nakoľko úspech rybačky ovplyvňuje nespočetné množstvo faktorov.
V nedávnej minulosti som sa na pozvanie kamaráta Ádáma Gemera vybral na Slovensko do okolia Dunajskej Stredy, kde som chcel stráviť pokojnú rybačku v jednej z tichých zátok Dunaja. Avšak náhle rozvodnenie, búrlivý vietor a ochladenie behom pár okamihov celý plán prepísali. Počet dobrých rybárskych miest klesol zo dňa na deň prakticky na nulu, a tam žijúce roje rýb sa pobrali boh vie kam...
Skúšali sme to od skorého rána do neskorého poobedia, ale okrem pár malých pleskáčov a boleňov sme nechytili nič. Mal som ešte jeden deň, ktorý som chcel venovať objavovaniu tejto oblasti Dunaja, ale bolo mi jasné, že lepšie to nebude ani zajtra! Obrátil som sa na Ádáma a spýtal som sa, aké sú ďalšie rybárske možnosti v blízkom okolí.
Kto už lovil v tejto oblasti Slovenska vie, že miestni si môžu vyberať z neuveriteľného množstva vodných plôch. Je tam Dunaj, jeho vedľajšie ramená, kanály, jazerá v kameňolomoch a samozrejme množstvo intenzívne zarybnených súkromných jazier. Ja som chcel rybárčiť v každom prípade na rieke, ale tok Dunaja bol mimo hry...takže kam? Adam odporúčal Malý Dunaj, vedľajšie rameno Dunaja.
Je to malá, tichá rieka, ktorá vďaka svojej 130 kilometrovej dĺžke a 30-50 metrovému korytu ani nie je taká malá. Obaja sme vzrušene očakávali ďalší deň, veľké stretnutie s malou riekou. Ja som tu ešte nikdy nebol, ale aj Ádám bol nervózny preto, lebo tu ešte tento rok nelovil, takže sme sa do dobrodružstva púšťali prakticky "naslepo", bez čerstvých informácií. Nemali sme čo stratiť, v najhoršom prípade by sme namiesto jedného nulového dňa, zaknihovali dva.
Rieka ešte nebola zakalená, zdanlivo vyzeralo všetko ideálne. Adam mi ukázal viacero sľubných miest, výber nebol vôbec jednoduchý. Nakoniec sme si zvolili plochu, ktorú po okrajoch lemovali spadnuté stromy. Pred začiatkom rybačky, som dlhé minúty pozoroval vodu. Vedľa spadnutého stromu, ktorý sprava vymedzoval moju lovnú plochu, som asi takých 10-12 metrov od brehu, zbadal pohyby rýb, ale aj uprostred koryta, takých 20-30 metrov od brehu, sa ryby hojne ukazovali. V ranných hodinách voda naozaj žila, vedel som, že tu mám dobré šance chytiť rybu.
Nesmelo som nahodil vedľa spadnutého stromu, nakoľko som nevedel či jeho pre mňa neviditeľná konáre montáž nezadržia. Ale aj keď sa tu z fleku nezamotám a zaseknem väčšiu rybu, ako ju odtiaľ vytiahnem? Miesto vyzeralo veľmi nebezpečne, ale zároveň bolo veľmi lákavé! Pri rybačkách na divokých vodách, nesmie v zmesi chýbať Divoký Kapor!
Prúty a navijaky, by som nenazval typickou výbavou na tečúce vody, keďže neboli určené pre rýchlejší vodný tok. Podľa pôvodného plánu, som sa chystal na Dunaj, ale ani tam nie na rýchle hlavné koryto, ale do rozšíreného, takmer stojatého, tichého zálivu, kde by sa dali ryby vyhľadať dlhými náhodmi. No ale ako vieme, z toho nakoniec nič nebolo!... Ale na tom nezáleží, varil som z toho, čo som mal pri sebe. Tak sa stali prúty Team Feeder Master Carp 390LC , prútmi na tečúcu vodu. Napriek tomu, že malá rieka tiekla svižnejším tempom, dokonalo postačilo feederové krmítko Haldorádó Barbel River, v 65 gramovej veľkosti.
Po prvých náhodoch, som s veľkým vzrušením očakával, kedy príde záber. Ani sám som tomu nechcel veriť, keď na montáž pri zvalenom strome prišiel taký prudký záber, že ryba stiahla vysoko postavený špic až takmer k vode. Po zaseknutí som narazil na mohutný odpor. Našťastie sa neznámy protivník nevybral smerom k stromu, ale na otvorenú vodu, a čoskoro už čľapotal na hladine. Po krátkom zdolávaní som sa mohol tešiť z udatného Jalca. Aj na druhý pokus som sa pokúsil domôcť záberu znova pri strome.
Ďalší prudký záber prišiel asi po pol hodine, keď sa mi pred očami odohrala až strašidelne podobná scénka s tým rozdielom, že v tomto prípade bol rybou obrovský pleskáč. Keď som ho odmeral, nechcel som veriť vlastným očiam. Dvakrát som ho premeral! Behom dňa som chytil troch pleskáčov medzi 3-4 kg a dvoch menších.
Popri pleskáčoch si ma však našli aj kapry. Z nich som dokázal nahnať do poberáku iba jedného štíhleho, koprý vážil takmer 6 kíl. Vrchol dňa a v jednom aj najväčšia ryba.
Je si treba uvedomiť, že pri love na veľkých prírodných plochách, rozhoduje správny výber miesta o úspechu rybačky minimálne z 50 %. Samozrejme k chyteniu rýb je treba aj rybára, vhodnú výstroj, trochu krmiva a nástrahu! Ale tie posledné menované nám budú nanič, ak ich použijeme na nesprávnom mieste.
Výprava - Malý Dunaj 2025 🐋😇 lov kapra na boilies a pelety ! stanovanie a lov rýb na rieke 🎣
Fauna CHKO Záhorie
Územie CHKO Záhorie sa zo zoogeografického hľadiska nachádza v eurosibírskej podoblasti s množstvom prvkov mediteránnej fauny. Reprezentatívny prieskum máme k dispozícii z alúvia rieky Morava. Z hľadiska ochrany genofondu je významný výskyt viacerých druhov, ktoré v súčasnosti patria medzi kriticky ohrozené druhy nielen v Európe, ale aj na svete.
Medzi ojedinelé nálezy na území Slovenska dnes patrí napríklad kotúľka pobrežná (Gyraulus riparius, §), Valvata pulchella, bitynia (Bithynia leachi), kotúľka (Planorbis carinatus), kotúľka štíhla (Anisus vorticulus, §), kochlikopa blýskavá (Cochlicopa nitens, §), Euconulus alderi, korýtko riečne (Unio crassus, §), škľabka ploská (Pseudanodonta complanata) a hrachovka (Pisidium amnicum). Zo západoeurópskych druhov sem zasahujú slimák Trichia striolata danubialis a Balea perversa, z ktorých prvý druh sa vyskytuje už len v Podunajsku.
Severnú hranicu rozšírenia na Slovensku tu má slimák Monacha cartusiana, Tandonia rustica a kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha). Celkove je na Záhorskej nížine zdokumentovaných 927 druhov pavúkov. Najvýznamnejšie druhy boli potvrdené v alúviu rieky Morava a jeho okolí, kde bolo zistených 177 druhov. Zo zistených pavúkov je 31 druhov zaradených do Červeného zoznamu pavúkov Slovenska, 4 druhy sú nové pre faunu Slovenska (Enoplognatha caricis, Diplocephalus dentatus, Pelecopsis mengei, Clubiona juvenis). Veľmi významné sú aj nálezy druhov lovčík (Dolomedes plantarius, §) a Theridiosomma gemmosum (2 údaje zo Slovenska). Výskyt určitých prvkov stepného spoločenstva na Záhorskej nížine dokazuje výskyt stepníka červeného (Eressus niger).
Z vážok evidujeme 42 druhov, z nich 9 patrí medzi ohrozené druhy, napríklad šidlo obrovské (Anax imperator, §) a ligotavka zelená (Somatochlora metallica, §). Klinovka žltonohá (Stylurus flavipes, §) sa zaraďuje medzi veľmi ohrozené druhy.
Z motýľov na Záhorskej nížine je potrebné uviesť najmä tie, pre ktoré je posledným útočiskom na Slovensku - očkáň bielopásový (Hipparchia alcyone, §), očkáň piesočný (Hipparchia statilinus, §), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), očkáň metlicový (Hipparchia semele) a očkáň (Hyponephele lupina). Ďalej sú to ohrozené druhy s nosným výskytom na Záhorskej nížine: súmračník čiernohnedý (Heteropterus morpheus, §) a perlovec ostružinový (Brenthis daphne). Sú to druhy žijúce na rastlinách viazaných na piesky a rašeliniská.
Veľmi bohato sú zastúpené aj chrobáky. V boroviciach možno najčastejšie nájsť krasca borovicového (Chalcophora mariana) a fúzača borovicového (Acanthocinus aedilis), vzácne aj vrzúnika bôrového (Monochamus galloprovincialis). V lužných lesoch sa zachovali pôvodné aluviálne bystruškovité spoločenstvá (Carabus sp.). Popri nich sa vyskytujú fuzáč vŕbový (Lamia textor) a fuzáč pižmový (Aromia moschata). V starých lipách sa našiel aj vzácny vrzúň drsnotykadlový (Megopis scabricornis, §). Na lúkach možno vídať zriedkavú májku dúhovú (Meloe variegatus, §). Veľkoplošná príprava pôdy v lese vytvára priaznivé podmienky pre vývoj veľkých druhov chrústov. Kalamitne sa vyskytujú chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a vzácny chrúst mramorovaný (Polyphylla fullo).
Pre rieku Morava boli pôvodne charakteristické veľkoplošné dlhotrvajúce povodne, mimoriadne výkyvy teploty vody, s kolísaním od 0 °C do 26 °C, malá rýchlosť prúdenia a jemnozrnný substrát. V súčasnosti je v rieke Morava pre spoločný rakúsko-slovenský úsek dokázaných celkom 50 druhov rýb, z toho 7 druhov je nepôvodných.
Medzi takmer vyhubené druhy v oblasti Dolnej Moravy sa zaraďuje mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae, §) s výskytom obmedzeným iba na rieku Rudava, mieň sladkovodný (Lota lota), nosáľ sťahovavý (Vimba vimba), ktorých stavy významne poklesli a dnešné populácie sú obmedzené len na niekoľko lokalít. Medzi tieto druhy môžeme zaradiť aj len na dvoch lokalitách sa vyskytujúceho blatniaka európskeho (Umbra krameri, §), pre ktorého je Záhorie najzápadnejším miestom jeho prirodzeného výskytu.
Územie CHKO Záhorie predstavuje útočisko pre 11 druhov žiab a tri druhy mlokov. Obojživelníky sa najviac koncentrujú v jeho západnej časti. Pýchou územia sú obrovské množstvá rosničiek zelených (Hyla arborea, §) a kuniek červenobruchých (Bombina bombina, §), skokanov štíhlych (Rana dalmatina, §) a ostropyských (R. arvalis, §). Najmä rosničky v ostatnej časti Západnej Európy ubúdajú.
Na území Záhoria sa vyskytujú štyri druhy hadov a tri druhy jašteríc. Najčastejšia je užovka obojková (Natrix natrix, §). Užovka fŕkaná (Natrix tesselata, §) je tiež viazaná na vodu ale vyskytuje sa len v južnej časti rieky Morava, kde na prezimovanie potrebuje vyhriate svahy Malých Karpát. Najčastejším plazom je jašterica bystrá (Lacerta agilis, §). Úplne neškodného scinka - slepúcha lámavého (Anguis fragilis, §) často vidieť vyhrievať sa na ceste.
Vtáky využívajú naše územie všetkými známymi spôsobmi - ako hniezdisko, odpočinkové miesto, migračnú trasu a zimovisko. Oblasť rieky Morava je kvôli mimoriadnemu významu vyhlásená za Medzinárodne významnú vtáčiu oblasť (IBA) a za Medzinárodne významnú mokraď (Ramsar). Počas ťahu sa tu zastavia kŕdle s počtom desiatok tisíc jedincov vodných vtákov, kačíc, kormoránov a husí. Práve husi spolu s bocianmi sú pre Záhorie symbolické. Nielenže tadiaľto tiahnu a odpočívajú ale tu aj zimujú, a dokonca hniezdia.
V každej obci, najmä v povalových priestoroch sakrálnych stavieb, žijú netopiere pozdné (Eptesicus serotinus, §) a ucháče sivé (Plecotus austriacus, §). V škárach panelových domov a na chatkách žijú kolónie našich najmenších netopierov - netopierov hvízdavých (Pipistrellus pipistrellus, §). Najväčšie zoskupenia tvoria, naopak, najväčšie netopiere Európy - netopiere obyčajné (Myotis myotis, §) - až 2000 jedincov. Na Záhorí je viacero kolónií tohto druhu. Dôvodom je množstvo veľkého hmyzu v borových komplexoch. Mimo ľudských obydlí sú najpočetnejšie a úplne na celom Záhorí rozšírené stromové netopiere hrdzavé (Nyctalus noctula, §). Pre veľké množstvo vôd je na druhom mieste rozšírenia po raniakoch hrdzavých netopier vodný (Myotis daubentoni, §).
Územie CHKO Záhorie od roku 1976 trvalo osídľuje bobor vodný (Castor fiber, §). Z pôvodne malej populácie vypustenej na rakúskom úseku rieky Dunaj sa v súčasnosti vyvinula na priľahlom území Slovenska populácia prekračujúca 500 jedincov.
Ohrozenie fauny
Od otvorenia hraníc pred 12 rokmi má prudko zvýšená návštevnosť, ilegálny rybolov, nedodržiavanie zákazov vjazdu motorových vozidiel zničujúci účinok aj na vtáctvo. Až 80 % druhov vplyvom prítomnosti človeka nezahniezdi a odlieta skôr, než si to prichádzajúci návštevník uvedomí. Celoročná hlučná návštevnosť na brehoch rieky rybármi alebo kajakármi znemožňuje vodným vtákom odpočívanie na hladine, orliakom lovenie.
Vzhľadom na charakter oblasti je tu veľmi obmedzený výskyt veľkých šeliem. Existuje len niekoľko ojedinelých náznakov o výskyte rysa ostrovida (Lynx lynx, §) a jeden 30 rokov starý záznam o výskyte medveďa hnedého (Ursus arctos, §) pri obci Závod.
tags: #ryby #žijúce #v #malých #vodných #plochách
