Najväčšie ryby žijúce v slovenských vodách

Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb. Až 67 druhov rýb žije v našich potokoch, riekach, jazerách či štrkoviskách. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Tieto ryby sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Niektorí ľudia majú zo strachu pred ich možným útokom preto obavy vstúpiť do vody. Spolu s odborníkom, ichtyológom zo Slovenskej rybárskej agentúry Jánom Kohútom sme sa preto pozreli na desiatku z nich. Pri ktorých treba počas dovolenky či rybačky zbystriť pozornosť?

Charakteristika horských tokov: Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.

Druhy rýb v horských tokoch Slovenska

Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)

Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20.

V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.

Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)

Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.

Hlavátka podunajská (Hucho hucho)

Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Na našom územi bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra.

Slíž severný (Barbatula barbatula)

Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst. Slíž obľubuje dno s jemným substrátom, kde sa zahrabáva a hľadá potravu.

Čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus)

Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.

Hrúz obyčajný (Gobio gobio)

Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.

Jalec hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec maloústy (Leuciscus leuciscus)

Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.

Podustva severná (Chondrostoma nasus)

Podustva severná sa vyskytuje v riekách lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhate nížinatých riek a prítokov údolných nádrži. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach(Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.

Ďalšie druhy rýb vysktujúce sa na Slovensku

Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb:

Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
Lieň sliznatý (Tinca tinca)
Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
Mrena severná (Barbus barbus)
Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
Pleskáč vysoký (Abramis brama)
Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Síh maréna (Coregonus maraena)
Sumec veľký (Silurus glanis)
Šťuka severná (Esox lucius)
Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis)
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)

Detailnejšie o vybraných druhoch rýb

Kapor obyčajný (Cyprinus carpio)

Kapor rybničnej formy je našou najznámejšou teplomilnou rybou. V našich vodách môžu dosiahnuť rybničné formy vo veku 15 - 20 rokov hmotnosť až 30 kg pri dĺžke nad 1 m. Silný rybársky tlak zo strany našich športových rybárov má za následok že je kapor vysádzaný aj do biotopov, ktoré nevytvárajú ideálne prostredie pre jeho život, čo športovým rybárom prináša nemalé finančné škody. Človeku však táto obľúbená vianočná pochúťka vo vode neublíži.

Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.

Sumec veľký (Silurus glanis)

Naša najväčšia ryba dorastajúca do max. 300 cm pri hmotnosti až 150 kilogramov. Medzi laickou verejnosťou sa preto vedú vášnivé polemiky, či takáto veľká ryba nemôže ohroziť napríklad kúpajúce sa menšie dieťa. Nedá sa to úplne vylúčiť, no je to málo pravdepodobné, keďže cez deň oddychuje v úkryte na dne a nikdy aktívne neútočí. V jeho tráviacom trakte zväčša nachádzame ryby cca do hmotnosti 2 kg, žaby a vodný hmyz.

Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.

Šťuka severná (Esox lucius)

Šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. Bola zavlečená aj do jazier v Maroku a nachádza sa dokonca aj v brakickej vode Baltského mora. Šťuka severná v Severnej Amerike len zriedka dosahuje veľkosť jej európskych náprotivkov. Najvyššia publikovaná hmotnosť je 28,4 kg, no jeden z najväčších známych exemplárov zo Severnej Ameriky mal 21 kg. Maximálna zistená dĺžka je 137 cm, pričom bežná dĺžka dosahuje 40 cm.

Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch.

Amur biely (Ctenopharyngodon idella)

Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso.

Je to kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Amur je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).

Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)

Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby.

V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.

Lieň sliznatý (Tinca tinca)

Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.

Úhor európsky (Anquilla anquilla)

Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti. Je zaujímavou športovou rybou. Krv úhora sa využíva pri výrobe liečiv.

Ohrozenie rýb v horských tokoch

Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:

Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.

Vyza veľká - majestátny obor Dunaja

Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú. Jej apetít logicky s vekom rastie. Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách. Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov.Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. A prečo je takým vychýreným terčom rybolovu? To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru.

Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie.Vyza veľká skutočne pôsobí akoby bola vytrhnutá z fantasy sveta, aké sa rodia v hlave J. K.

tags: #najväčšie #ryby #žijúce #v #slovenských #vodách