Najvyššia Spotreba Ovčieho Mlieka: Štatistiky a Trendy na Slovensku a vo Svete

Využívanie malých trávnych porastov, ktorými hornaté Slovensko oplýva, je závislé nielen od rozvoja chovu hovädzieho dobytka, ale aj oviec. Od racionálneho využívania trávnatých plôch v horských a podhorských oblastiach závisí budúcnosť mnohých poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v zložitejších prírodných podmienkach, existencia pracovných príležitostí a krajinotvorba. Je dosť toho na to, aby sa aj odvetviu ovčiarstva venovala stabilná pozornosť a jeho rozvoj neponechal na živelnosti.

Doterajšia koncepcia rozvoja chovu oviec však nevystihuje možnosti a potreby agropotravinárskeho sektora, preto dozrel čas na vypracovanie novej, ktorá by reálnejšie načrtla východiská a ciele.

Navrhovaná koncepcia sa opiera o dve rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú významné aj z národohospodárskeho hľadiska. Prvú z nich reprezentuje už spomínaná a v podstate neobmedzená dostupnosť trvalých trávnych porastov a na strane druhej sú komodity na domácom i svetovom trhu nedostatkové, ako je ovčie mlieko, syry, jahňacie mäso a čiastočne aj kože. S ovčiarstvom sú tiež zviazané mnohé aspekty rozvoja vidieka, agroturistiky a trvalo udržateľného prostredia. Vývoj z posledných rokov pritom ukazuje, že ďalší rozvoj odvetvia je aktuálny len cez jeho výraznejšiu intenzifikáciu.

Podľa štatistiky FAO bola v predchádzajúcich rokoch situácia z hľadiska početnosti stavov oviec v Európe stabilizovaná. K výraznejšiemu poklesu však došlo v mnohých krajinách bývalého východného bloku, napríklad v Poľsku, Bulharsku a Maďarsku.

Približne 100 miliónov dojných oviec, čo je iba 10 percent stavov, pred troma rokmi vyprodukovalo vo svete viac ako 8,184 miliárd litrov ovčieho mlieka. Jeho produkcia vo svetovom meradle stúpa, v Európe je stabilizovaná a v krajinách strednej a východnej Európy sa výrazne znížila.

Rozhodujúca časť trhovej produkcie ovčieho mlieka je sústredená v Taliansku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku a na Blízkom východe v Turecku a Sýrii. Záujem o ovčie mlieko pretrváva vo Veľkej Británii, Rakúsku, Austrálii, na Novom Zélande a v USA. V týchto krajinách sa táto výroba stáva ekonomicky zaujímavou a platí to aj o jatočnej produkcii, kde európsky trh pociťuje nedostatok tejto komodity.

Situácia na Slovensku

Situácia v chove oviec na Slovensku je odrazom celkového nepriaznivého stavu poľnohospodárstva. Na nízkej úrovni sú reprodukčné parametre chovu i celková úžitkovosť. Podľa štatistiky ku koncu augustu 1999 sa na Slovensku chovalo 353,9-tisíca oviec, čo znamenalo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka pokles o 80,2-tisíca kusov. Lepšie výsledky sa dosiahli v plodnosti a mliečnej úžitkovosti bahníc, čo sa odzrkadlilo na vyššej produkcii a predaji ovčieho mlieka. Aj napriek tomu však chovatelia nedosahujú plemenný štandard a potenciálne možnosti našich plemien.

Domáca spotreba ovčieho mäsa a syra je značne limitovaná kúpnou silou obyvateľstva, ale aj tradíciou ich konzumácie. V období rokov 1999 - 2005 sa očakáva ročná spotreba ovčieho mäsa na obyvateľa od 0,08 do 0,19 kg a spotreba ovčieho hrudkového syra 0,12 - 0,17 kg. V krajinách EÚ je tento priemer podstatne vyšší. Ekonomiku chovu môže preto výraznejšie ovplyvniť najmä export. Pri jatočných ovciach sa v roku 2005 predpokladá na úrovni 2600 ton, čo je zvýšenie o 73,3 percenta v porovnaní s východiskovým rokom 1999.

Viac ako doteraz je potrebné využívať prideľované kvóty EÚ, pričom v exporte jatočných zvierat pôjde z troch štvrtín o vývoz veľkonočných jahniat. U mliečnych výrobkov by sa mal zachovať súčasný sortiment (bryndza, sudovaný syr, Kaškaval, Fetta) a uvažuje sa aj s vývozom ovčej vlny. Aby však výrobky boli na zahraničných trhoch konkurencieschopné, nevyhnutné je ich subvencovanie.

Pokrytie domácej spotreby a vývozu predpokladá zvýšiť produkciu jatočných oviec do roku 2005 o 92,3 percenta. Produkcia syra by mala vzrásť o 41,9 percenta. Približne polovica sa použije na spracovanie ovčieho hrudkového syra a zvyšok na mäkké a tvrdé syry.

Rastú požiadavky na kvalitu výrobkov z ovčieho mlieka, ako aj lepšie uplatnenie na zahraničných trhoch si vyžiadajú, aby aspoň polovica mlieka na spracovanie bola pasterizovaná. Zatiaľ však v tomto odvetví pretrváva výrazný nedostatok technických zariadení. V podnikoch s chovom oviec len sporadicky využívajú oplôtkové pasenie a v spracovateľskom sektore sa znížil počet špecializovaných mliekarní.

Chovatelia v snahe znížiť náklady obmedzujú preventívne zooveterinárne opatrenia a liečbu, čo znižuje úžitkovosť a kvalitu. Neuspokojivá je i úroveň výživy zvierat, keď na farmách absentuje moderná zberová technika a z hľadiska neodôvodnených úspor aj úroveň intenzity ošetrovania porastov.

Základným predpokladom prosperity chovu oviec je zvýšenie ich úžitkovosti a dôslednejšie využitie produkčného potenciálu zvierat. Významným faktorom sú dotácie, ktoré je nevyhnutné zachovať a zvyšovať ich účinnosť. Ovčiarstvo sa popri výrobno-ekonomických úlohách musí prostredníctvom programu Sapard stať súčasťou komplexného rozvoja vidieka a agroturistiky a v konečnom dôsledku spolutvorcom nových pracovných príležitostí v horských a podhorských oblastiach Slovenska.

Zvýšený záujem o ovčie a kozie produkty

Záujem spotrebiteľov o ovčie a kozie produkty sa v SR zvyšuje. Konštatovala to Komoditná rada pre ovce a kozy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorej hlavnou témou bola aktuálna situácia v chove oviec a kôz. Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje viac ako 372.000 oviec, pričom najviac sa ich chová v Banskobystrickom kraji. Celková produkcia ovčieho mlieka v roku 2015 dosiahla úroveň 11.718 ton, čo je druhá najvyššia produkcia ovčieho mlieka v SR od vstupu do EÚ.

Priemerná cena mlieka vlani dosiahla hodnotu 1,02 eura bez dane z pridanej hodnoty (DPH) za liter, stala sa tak najvyššou predajnou cenou od vstupu Slovenska do EÚ. V minulom roku mierne stúpla aj odhadovaná spotreba ovčieho mlieka, na úroveň 1,91 kilogramu (kg) na obyvateľa.

“Najpozitívnejším prínosom v medziročnom porovnaní stavu chovu je fakt, že záujem spotrebiteľov o tieto výrobky sa zvyšuje, čo sa preukazuje najmä na zvýšení spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj mäsa.

Ovčie mlieko a výrobky z neho predstavujú len niečo viac ako jedno percento z celkovej mliečnej spotreby.

Na Slovensku sa v minulom roku veľkokapacitne chovalo 260-tisíc oviec, ich počet postupne klesá.

„Takmer tri štvrtiny z tohto objemu predali chovatelia nákupcom mlieka. Vo vlastných prevádzkach spracovali iba niečo viac ako pätinu z tohto objemu. Producenti mliečnych výrobkov v SR tiež vyrobili celkovo 272 ton ovčieho tvarohu či syra a viac ako 4 400 ton bryndze, ide o údaje z roku 2021.

V súčasnosti aj u nás máme k dispozícii tri hlavné druhy mlieka, kravské, ovčie a kozie, z ktorých každé má svoje osobitné zloženie a zdravotné účinky. Hoci sú tieto mlieka svojimi vlastnosťami trochu odlišné, predsa majú spoločné podstatné množstvo látok a zdravotných účinkov.

V priloženej tabuľke je porovnaný obsah základných zložiek mliek s materinským mliekom. Ukazuje sa, že najbohatšie na zloženie je ovčie mlieko, no toto sa využíva najmä vo forme ovčích syrov, bryndze i žinčice.

Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka.

Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu, resp.

Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Mnohí dospelí ľudia , nakoľko už nemajú vo svojom zažívacom trakte enzým laktázu, tak majú prirodzený odpor ku konzumácii sladkého mlieka.

Mliečny tuk je v mlieku rozptýlený v jemných kvapôčkach, a preto je v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi veľmi dobre vstrebateľný a stráviteľný. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov. Deťom do 3. roku života by sa nemalo podávať odtučnené, resp.

Mlieko obsahuje 14 minerálnych látok, z toho vo väčšom množstve vápnik, fosfor, draslík, horčík, síru, sodík a chlór a v menšom množstve stopové prvky - železo, meď, kobalt, mangán, jód, zinok, fluór. Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika. Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 -70 %.

Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka. Vápnik a fosfor hrajú významnú úlohu aj pri rôznych metabolických pochodoch cukrov, tukov, nukleových kyselín a pri transporte iónov.

Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín, B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému.

Už aj z tohto stručného prehľadu možno vidieť nezastupiteľné postavenie mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive ľudí. U nás je už dlhoročne doporučená dávka spotreby minimálne na úrovni 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok. Žiaľ v skutočnosti je spotreba iba okolo 150 kg, hoci v susedných Čechách je to až 280 kg a v západnej Európe až 360 kg na osobu a rok.

Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a tvarohovými výrobkami a syrmi. V školských bufetoch spravidla nie sú žiadne zdravé potraviny a v jedálňach detí a aj dospelých sa málo využívajú fermentované mliečne výrobky a syry, ktoré sú ľahko stráviteľné , majú veľa esenciálnych látok, vitamínov a aj minerálií.

Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by každý človek mal skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg tvarohových, alebo syrárskych výrobkov. Deti by mohli konzumovať mlieko aj vo forme kakaa, alebo spolu s cereálnymi vločkami a pod. Prínos mlieka a mliečnych výrobkov má celosvetovo význam. Potraviny a zvlášť mliečne výrobky sa postupne stávajú strategickými surovinami. Každá vyspelá krajina sa snaží byť preto čo najviac sebestačná. Nemali by sme sa spoliehať iba na dovoz často krát nekvalitných potravín. My na Slovensku máme predsa na to ideálne možnosti - máme bohaté tradície výroby zdravých potravín, máme pritom nedostatočne využitú pôdu a pasienky a máme dostatok nezamestnaných ľudí. Chýba nám viac hrdosti a lepšieho využívania našich tradičných a osvedčených jedál.

Porovnanie zloženia mliek s materským mliekom

Porovnanie obsahu základných zložiek mliek s materským mliekom:

Poznámka: Uvedené hodnoty sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od rôznych faktorov.

tags: #najvyššia #spotreba #ovčieho #mlieka #štatistiky

Populárne príspevky:

• Výroba sadzača zemiakov
• Recept na šťavnaté kuracie stehná
• Vonkajšia kuchyňa na terase
• Tradičný recept na hovädzí guláš
• Dr. Oetker recepty: marhuľový džem