Nebezpečné zložky v detských sladkostiach: Ako chrániť zdravie našich detí?

Sladkosti sú neodmysliteľnou súčasťou detstva, no v dnešnej dobe je výber zdravých alternatív náročnejší ako kedykoľvek predtým. Sviatok sv. Mikuláša je presne takým dňom, ktorý láka a ‘núti’ nás, rodičov, kupovať sladkosti od výmyslu sveta a zahrnúť deti štedrými prekvapeniami plnými cukru a kalórií. Ako teda vybrať tie správne maškrty pre vaše deti a ako ich viesť k zdravému stravovaniu?

V dnešnej dobe číha na rodičov v regáloch obchodných reťazcov množstvo na prvý pohľad neškodných detských maškŕt. Väčšina z nich je však plná aditív, ktoré výrazne zaťažujú vyvíjajúci sa detský organizmus a môžu pri dlhodobej konzumácii viesť k vážnym zdravotným ťažkostiam. Preto by sme si pri nákupe mali vždy overiť, čo vlastne vkladáme do košíka.“ vysvetľuje Silvia Kuzmová.

Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na problematiku detských sladkostí, od výberu vhodných ingrediencií až po tipy na domáce recepty.

Pri nakupovaní sladkostí pre deti by sme preto mali byť pozorní a všímať si, čo dané produkty obsahujú. V detských pochutinách by sa nemali vyskytovať zložky ako:

stužené či hydrogenizované tuky (ani tie čiastočne)
rafinovaný repkový či slnečnicový olej
umelé sladidlá ako napr. aspartám či sacharín
glukózový, fruktózový, kukuričný sirup a ich obmeny
umelé farbivá (napr. E104, E122, E124, E129)
umelé arómy
nebezpečné konzervanty (napr. E211 - konzervačná látka benzoan sodný)
a iné prídavné látky (napr. sójový lecitín)

Na internete je voľne dostupný zoznam škodlivých emulgátorov , tzv. Éčok). Ak nájdete v zložení pojmy, ktorým nerozumiete, je to tiež varovný signál a je na mieste poobzerať sa po inom výrobku.

Cukor v detských jedlách: Mýty a fakty

Veľa sa hovorí o cukre v detských jedlách a o jeho škodlivosti. Mnohé mamičky sa snažia rafinovanému cukru vyhýbať úplne. Je to však správny prístup?

Nutričná špecialistka Barbara Sviežená upozorňuje na dezinformácie v súvislosti s bielym cukrom. Americký zdravotný úrad (FDA) udelil cukru na základe rozsiahlych štúdií tzv. GRAS-status (generally recognized as safe). To znamená, že cukor by sme nemali vnímať ako „biely jed“.

Štúdie ukázali, že cukor samotný negatívne neovplyvňuje prísun esenciálnych živín, ak je konzumovaný umiernené. WHO/FAO odporúčajú nekonzumovať viac ako 10 % energie vo forme voľných cukrov.

Problém s cukrom spočíva skôr v tom, že je často spojený s tukmi v sladkých produktoch, a tiež v riziku vzniku závislosti a zmien v črevnej mikroflóre pri vyššej konzumácii.

Dôležité je viesť deti k tomu, aby sa nestali na sladkom závislé. Sladké by nemalo byť odmenou (napríklad „keď zješ zeleninu, dostaneš čokoládu“), ale prirodzenou súčasťou jedálnička, napríklad vo forme zdravého domáceho múčnika raz za týždeň, pokojne aj s bielym cukrom.

Doma pripravené sladké jedlá, od medom sladených mliečno-ovocných snackov po lievance s domácim džemom, by mali dostatočne uspokojiť potrebu rýchlych sacharidov u detí. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na náhrady cukru (pretože trstinový ani brezový cukor situáciu nezachránia), mali by sme sa zamerať na to, ako viesť deti k umiernenosti v konzumácii sladkostí.

Prečo ti cukor potichu ničí telo?

Čo deťom do balíčka nedávať?

„V dnešnej dobe číha na rodičov v regáloch obchodných reťazcov množstvo na prvý pohľad neškodných detských maškŕt. Väčšina z nich je však plná aditív, ktoré výrazne zaťažujú vyvíjajúci sa detský organizmus a môžu pri dlhodobej konzumácii viesť k vážnym zdravotným ťažkostiam. S pôsobením niektorých prídavných látok v cukrovinkách sa ťažko vyrovnáva aj relatívne zdravý človek, nieto ešte deti. Preto by sme si pri nákupe mali vždy overiť, čo vlastne vkladáme do košíka,“ vysvetľuje Silvia Kuzmová.

Pri nakupovaní sladkostí pre deti by sme preto mali byť pozorní a všímať si, čo dané produkty obsahujú. V detských pochutinách by sa nemali vyskytovať zložky ako:

stužené či hydrogenizované tuky (ani tie čiastočne)
rafinovaný repkový či slnečnicový olej
umelé sladidlá ako napr. aspartám či sacharín
glukózový, fruktózový, kukuričný sirup a ich obmeny
umelé farbivá (napr. E104, E122, E124, E129)
umelé arómy
nebezpečné konzervanty (napr. E211 - konzervačná látka benzoan sodný)
a iné prídavné látky (napr. sójový lecitín)

Rizikové "Éčka"

Možno to ani netušíme, ale do údenín (salámy, párky či šunka) sa okrem ďalších chemikálií bežne pridávajú toxické dusičnany E 249 alebo E 250. Preto, ak tieto výrobky konzumujú malé deti, je tu akútne riziko otravy, pretože detský organizmus nie je ešte natoľko schopný , aby dokázal dusičnany včas premeniť na menej škodlivé látky.

K éčkam, ktoré neprospievajú nášmu zdraviu patrí potravinárska žltá (E110), ktorú nájdeme v mnohých sladkostiach, nealkoholických nápojoch, horčici aj instantných polievkach. Vyvolať môže hnačku, vracanie, alergické, resp. astmatické reakcie, hyperaktivitu.

Aj potravinársku modrú (E132) objavíme v sladkostiach - čokoládových tyčinkách, žuvačkách, pudingoch. Synteticky vyrobené farbivo môže vyvolať vracanie, celkovú nevoľnosť, vyrážky či alergiu.

V sladkostiach, sladkých limonádach, džúsoch sa nachádza i „druhá“ potravinárska modrá E 133, ktorá môže podnietiť hyperaktivitu detí a zvýšiť riziko vzniku rakoviny.

Konzervant kyselinu benzoovú E 210 možno nájsť napr. v kečupe, ktorý je medzi deťmi veľmi obľúbený.

Pre deti nie sú vhodné predovšetkým tieto nebezpečné éčka: E 102 Tartrazín, E 104 Chinolínová žltá, W 110 Pomarančová žltá, E 122 Azorubín, E 124 Košenilová červená a E 129 Allura červená.

Dusičňany a siričitany

Dusičňany (E249 Dusitan draselný, E250 Dusitan sodný, E251 Dusičnan sodný, E252 Dusičnan draselný) - vyhýbať by sa im mali ľudia, ktorých trápia alergie či astma.

Siričitany (E220 Oxid siričitý, E221 Siričitan sodný, E222 Hydrogénsiričitan sodný, E223 Disiričitan sodný, E224 Disiričitan draselný, E225 Siričitan draselný, E228 Hydrogénsiričitan draselný) - môžeme ich nájsť predovšetkým v kompótoch a v konzervovanej zeleniny, ale aj v nápojoch a vo výrobkoch zo zemiakov.

Sledujete, aké „éčka“ sa nachádzajú v potravinách, ktoré kupujete? Snažíte sa niektorým vyhýbať?

Hyperaktivita, alergie, ekzémy a umelé "E-čka"

Sladkosti sa tiež spájajú s hyperaktivitou u detí. I keď na tento jav môže mať vplyv mnoho faktorov, sladkosti hyperaktivitu údajne prehlbujú. Nejde však len o rafinovaný biely cukor obsiahnutý v čokoládkach, lízankách či sladkých nápojoch a podobne, ale najmä o rôzne ďalšie prísady ako emlugátory, konzervačné látky, farbivá a iné.

Tieto látky však majú aj iné negatívne účinky na ľudský organizmus. Môžu byť zodpovedné za alergie, astmu, ekzémy či tráviace ťažkosti a niektoré sú dokonca považované za rakovinotvorné.

Pri výbere sladkostí pre svoje deti si preto dávajte pozor najmä na tieto „E-čka“ - chinolínová žltá (E104), žltá SY (E110), červené farbivo azorubín (E122). Podľa odborníkov môžu byť sladkosti v detskom veku tiež do istej miery zodpovedné za agresívne sklony u detí v neskoršom živote. Cukor ochudobňuje organizmus o dôležité látky a vitamíny a v neposlednom rade nabúrava imunitný systém detí (ale aj dospelých).

Skrytý cukor v potravinách

Nejde však len o klasické sladkosti ako čokoládky, cukríky či lízanky. Cukor a nezdravé „E-čka“ sa ukrývajú aj v kečupoch, sladkých detských limonádach (často „úžasných žiarivých“ farieb), sladkom pečive, jogurtoch či žuvačkách. Rodičia by sa teda mali v záujme zdravia svojich detí čo najviac zaujímať o zloženie potravín, ktoré ich deti konzumujú. Nie je nič zlé na tom, ak dieťa občas dostane nejakú tú sladkosť, mali by sme si však vedieť vybrať to najmenšie zlo.

Čo teda deti môžu?

Biely cukor je dobré nahradiť hodnotnejšími sladidlami, i keď aj tu platí, že by sa mali konzumovať s mierou. Náhradou môže byť prírodný trstinový cukor, melasa či javorový sirup alebo med (pozor pri alergikoch).

Najlepšie je však zvykať deti od malička na nesladené nápoje a nedávať im sladkosti, aby si na ne nezvykli. Ak si totiž dieťa vypestuje návyk na sladké, len ťažko ho tohto návyku zbavíme.

Skúste svojim deťom dávať radšej zdravé maškrty - najmä sladké druhy čerstvého ovocia, nesírené sušené ovocie, prírodné zeleninové a ovocné šťavy, nesladené cereálne tyčinky (najlepšie bio) alebo kúsok kvalitnej čokolády s vysokým obsahom kakaa. Alternatív je neúrekom, treba mať len otvorené oči a pri výbere používať zdravý rozum.

Staňte sa pozornými čitateľmi etikiet na potravinách a vyberajte tie, ktoré neobsahujú umelé farbivá, konzervanty a inú „chémiu“.

Pozor na umelé sladidlá!

Veľmi nebezpečné pre vyvíjajúci sa detský organizmus sú aj umelé sladidlá. I keď umýselne by sme ich asi deťom nepodávali, tieto sladidlá bývajú častou súčasťou rôznych detských vitamínov, sirupov, obsahujú ich niektoré ochutené jogurty (najmä tie „light“), aj žuvačky (bez cukru), rôzne limonády a ďalšie. Tieto sladidlá nie sú vôbec vhodné pre deti do troch rokov, no aj potom je lepšie sa im vyhýbať. Okrem iných negatívnych účinkov na organizmus sa spájajú najmä s bolesťami hlavy, únavou či nespavosťou, slabosťou, dokonca by mohli mať aj rakovinotvorné účinky.

Ako učiť deti správnemu prístupu k sladkostiam

Dieťa treba usmerniť, že sladkosti sú potraviny, ktoré sa jedávajú s mierou. Mali by mať punc „zvláštnej“ potraviny, ktorú si treba vypýtať. Dieťa by malo jedávať sladkosti so súhlasom rodičov, malo by sa vždy opýtať, či si môže sladké zobrať.

Dieťa by sa tak malo naučiť, že sladkosti sa nekonzumujú hocikedy a v hocakom množstve. U starších detí nie je vždy jednoduché ustriehnuť, koľko sladkostí pojedli, ale v našej snahe by sme nemali poľavovať. Malý školáčik, ktorý má skôr sedavú životosprávu, by nemal dostať viac ako 30 g sladkostí denne. Dieťa, ktoré športuje, veľa behá, môže skonzumovať i o trochu viac.

Zdravšie alternatívy sladkostí

Ak dieťa obľubuje sladkosti, mali by sme mu ponúkať také, ktoré nie sú nadmerne kalorické (tukové, šľahačkové, presladené) a v ktorých je čo najviac hodnotných látok. Je ideálne, ak túžbu dieťaťa po sladkom uspokojí ovocie. Dobrou voľbou sú doma pripravované sladkosti, napríklad ovocno-jogurtové dezerty, keksíky z ovsených vločiek so sušeným ovocím.

Výživovú hodnotu sladkostí zvýšia suroviny, ako sú gaštany, med, celozrnná múka, orechy, semienka olejnatých plodín. Ak má dieťa chuť na sladké, môžeme mu ponúknuť kúsok čokolády s vysokým obsahom kakaovej hmoty, ktoré obsahujú priaznivo pôsobiace antioxidačné látky. Aj takéto zdravšie sladkosti sú však stále sladkosťami a mali by sa jedávať s mierou.

Zdrojom veľkého množstva prázdnych kalórií sú i sladené nápoje. Ich nadmerný príjem je častým neduhom u dnešných detí.

Praktické rady pre zdravé stravovanie detí

Pravidelnosť: Deti by mali jesť pravidelne počas celého dňa, 3-6 krát denne.
Pestrosť: Jedálniček by mal byť čo najpestrejší, aby sme zabezpečili organizmu dostatočný prísun všetkých živín.
Kvalitné potraviny: Dôležité je nakúpiť kvalitné ovocie, o ktorom vieme, že nie je chemicky ošetrené, alebo dlhý čas nebolo skladované v nevhodných podmienkach.
Voda: Najvhodnejší nápoj pre deti je voda. Na spestrenie pitného režimu môžeš ponúknuť nesladený bylinkový/ovocný čaj, alebo nesýtenú minerálnu vodu.
Zdravá desiata: Nabaľ deťom zdravú desiatu, napríklad rôzne orechy, semiačka, syr...

Tabuľka potenciálne nebezpečných prídavných látok v sladkostiach

E-kód	Názov látky	Možné účinky
E102	Tartrazín	Hyperaktivita, žihľavka
E110	Žltá SY	Podráždenosť, vyrážky
E122	Azorubín	Poruchy správania

Mýty a fakty o cukre a hyperaktivite

Mnohí rodičia sú presvedčení, že po skonzumovaní väčšieho množstva cukru sú ich deti hyperaktívne a neposlušné. Je to pravda alebo mýtus? Štúdie ukazujú, že cukor sám o sebe nespôsobuje u detí hyperaktivitu. Podľa zistení epidemiológa Gideona Meyerowitza-Katza z univerzity vo Wollongongu v Austrálii je to len v hlavách rodičov.

Konzumácia väčšieho množstva cukru znamená, že je rýchlejšie spracovaný a poskytne väčší nárast energie. Avšak tento skok po relatívne krátkom čase klesne opäť na normálnu úroveň a štúdie jasne ukazujú, že k hyperaktivite u detí nevedie.

tags: #nebezpečné #zložky #v #detských #sladkostiach