Čo robiť, keď bezlepková diéta nepomáha?

Bezlepková diéta sa stala populárnou nielen medzi ľuďmi s celiakiou, ale aj medzi tými, ktorí chcú zlepšiť svoje zdravie a športový výkon. Spojenie bezlepkovej diéty a športu masívne spropagoval srbský tenista Novak Djokovic, ktorý dokonca o svojom príbehu napísal knihu Serve to Win. Naozaj je bezlepková diéta taká zázračná, že by mohla priemerného športovca behom pár mesiacov vystreliť na vrchol? Ak však bezlepková diéta neprináša očakávané výsledky, je dôležité zvážiť ďalšie faktory a možnosti.

Čo je to bezlepková diéta?

Bezlepková diéta je prínosná pre ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu správne stráviť lepok. Lepok je často obetným baránkom akýchkoľvek problémov s trávením: nafukovanie, kŕče či hnačka - mnoho ľudí bez rozdielu všetko zvalí na lepok. Výživa a trávenie sú omnoho zložitejšie, než si dokážeme predstaviť. Môžeš sa stretnúť s označením lepku ako „pšeničná bielkovina“. To však úplne nie je pravda: lepok sa okrem pšenice nachádza aj v ďalších obilninách, a to v raži, jačmeni, špalde, ovse, jačmeni či kamute.

Bezlepková diéta spočíva vo vylúčení potravín obsahujúcich lepok, čo je zmes bielkovín nachádzajúca sa v pšenici, raži, jačmeni a niektorých ďalších obilninách. Medzi najčastejšie potraviny, ktoré obsahujú lepok, patria:

• Chlieb a pečivo
• Cestoviny
• Pizza
• Koláče a sušienky
• Pivo

Je potrebné vyradiť sladkosti a slané (chipsy atď…). Netreba však zabudnúť na to, že túto diétu je potrebné dodržiavať! Nie je to žiadny zázrak vďaka, ktorému schudnete.

Kedy je bezlepková diéta prínosná?

Pre človeka s celiakiou alebo zhoršenou znášanlivosťou lepku bude stáť na strane vedy. Bezlepková diéta je prínosná pre ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu správne stráviť lepok. U zdravej populácie s vyváženým stravovaním neprináša bezlepková diéta žiadne zlepšenie výkonu ani zlepšenie zdravotného stavu.

Bezlepková diéta sa odporúča pri:

• Celiakii (autoimunitné ochorenie, pri ktorom lepok poškodzuje tenké črevo)
• Duhringovej chorobe (kožná forma celiakie)
• Ne-celiatickej gluténovej senzitivite (NCGS)
• Alergii na pšenicu

V rokoch 2008 až 2012 stúpla popularita bezlepkovej diéty naprieč populáciou takmer o tretinu- súdiac podľa objemu predaja bezlepkových výrobkov (6). Snaha nájsť svätý grál zdravého stravovania dohnala ľudí k prospešným aj menej prospešným spôsobom stravovania.

Prečo ľudia prechádzajú na bezlepkovú stravu?

Ale prečo mnoho ľudí popisuje zlepšenie mnohých aspektov života po prechode na bezlepkovú stravu? V tomto výskume napríklad sledovali, že ľudia, ktorí sa často sťažovali na nafukovanie a problémy s trávením, pozorovali významne nižší výskyt negatívnych príznakov po prejdení na tzv. low-FODMAP diet. Jednoducho povedané - sú všade: niekde ich je menej, niekde ich je viac - a práve vhodnou kombináciou potravín s ich minimálnym obsahom vedci docielili zmiernenie negatívnych prejavov.

Ľudia prechádzajú na bezlepkovú diétu z rôznych dôvodov:

• Zlepšenie trávenia
• Zníženie zápalu
• Zvýšenie energie
• Chudnutie

Avšak, nie vždy je bezlepková diéta riešením pre každého. Ak po jej zavedení nedochádza k zlepšeniu, je potrebné hľadať iné príčiny problémov.

Čo robiť, keď bezlepková diéta nepomáha?

Ak ste vylúčili lepok zo stravy a stále pociťujete problémy, zvážte nasledujúce kroky:

1. Overte si diagnózu

Uistite sa, že máte správnu diagnózu. Absolvujte testy na celiakiu a alergiu na pšenicu. Ak sú výsledky negatívne, môžete mať ne-celiatickú gluténovú senzitivitu (NCGS) alebo iný zdravotný problém.

2. Skontrolujte zloženie potravín

Dôkladne čítajte etikety potravín. Lepok sa môže skrývať v neočakávaných produktoch, ako sú omáčky, polievky, spracované mäso a niektoré lieky.

3. Zvážte iné potravinové intolerancie

Okrem lepku môžete mať intoleranciu na iné potraviny, ako sú laktóza, fruktóza, histamín alebo FODMAPs (fermentovateľné oligosacharidy, disacharidy, monosacharidy a polyoly). V tomto výskume napríklad sledovali, že ľudia, ktorí sa často sťažovali na nafukovanie a problémy s trávením, pozorovali významne nižší výskyt negatívnych príznakov po prejdení na tzv. low-FODMAP diet. Jednoducho povedané - sú všade: niekde ich je menej, niekde ich je viac - a práve vhodnou kombináciou potravín s ich minimálnym obsahom vedci docielili zmiernenie negatívnych prejavov.

4. Vylúčte iné zdravotné problémy

Tráviace problémy môžu byť spôsobené aj inými zdravotnými problémami, ako sú:

• Syndróm dráždivého čreva (IBS)
• Zápalové ochorenia čriev (IBD)
• Sideropenická anémia
• Poruchy štítnej žľazy
• Helikobakter pylori

5. Vedenie diétneho denníka

Pri zisťovaní pôvodcu ťažkostí treba mať na mysli, že niektoré potraviny vedia navodiť aj mimočrevné príznaky. Pacienti majú nielen tráviace ťažkosti ako nafukovanie, zvýšená tvorba plynov, bolesť brucha, nevoľnosť, hnačka. Môžu mať aj kožné, dýchacie, svalové alebo kĺbové problémy, poprípade bolesti hlavy alebo únavu. Často ide doslova o výzvu, keďže identifikovať potravinu, ktorá robí ťažkosti nie je vôbec také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Nápomocné je preto v tomto štádiu viesť si diétny denník. Čiže treba si starostlivo zaznamenať každé jedno jedlo, tekutinu a rovnako aj čas ich príjmu… Taktiež je v tomto denníku potrebné zaznamenať čas vzniku ťažkostí a ich charakter. Následne si treba pozrieť, čo každé jedno jedlo obsahovalo. Práve táto doslova detektívka pomáha, aby sa ľahšie našiel vinník.

6. Konzultácia s lekárom a dietológom

Predtým, než si naordinujete bezlepkovú diétu, poraďte sa o vhodnosti vami zvoleného kroku s lekárom. Ak máte dlhodobé tráviace problémy, vyhľadajte odbornú pomoc. Lekár a dietológ vám môžu pomôcť identifikovať príčinu vašich ťažkostí a navrhnúť vhodnú liečbu a stravovací plán.

Pomoc takéhoto špecialistu je viac ako prínosná a často sa bez nej nepohneme. Dôležité je tiež vedieť, že postup zisťovania a opätovného zavádzania potravy, si vyžaduje veľkú trpezlivosť.

7. Zvážte low-FODMAP diétu

Low-FODMAP diéta môže pomôcť zmierniť tráviace problémy spojené s IBS a inými funkčnými poruchami čriev. FODMAPs sú fermentovateľné sacharidy, ktoré sa nachádzajú v mnohých potravinách, ako sú cibuľa, cesnak, jablká, hrušky, mliečne výrobky a strukoviny.

Tabuľka: Potraviny s vysokým a nízkym obsahom FODMAPs

Potravinové intolerancie vs. alergie

Určite každý z nás zažil nepríjemné pocity po najedení sa a keďže väčšina ľudí má naviazané črevné ťažkosti priamo na príjem potravy, logicky si myslia, že u nich ide o potravinovú intoleranciu. Keď sa však podrobia gastroenterologickému vyšetreniu zistí sa, že väčšina z nich nemá skutočnú intoleranciu na potraviny.

Existujú 2 typy precitlivenosti na potraviny: potravinové intolerancie a potravinové alergie. Potravinové intolerancie sú definované ako neimunologická odpoveď organizmu navodená jedlom alebo jeho súčasťou, ktorá vzniká po zjedení potraviny a imunitný systém nemá na ňu vplyv (na rozdiel od alergií). Pri alergiách ide o abnormálnu imunitnú odpoveď tela sprostredkovanú imunoglobulínom E (IgE) na bielkovinu jedla, kedy telo „označí“ určité potravinové bielkoviny ako škodlivé, a preto s nimi doslova bojuje.

Naopak potravinové intolerancie sú omnoho častejšie. Predpokladá sa, že môžu postihnúť až 20% dospelých. Na rozdiel od alergií nie sú život ohrozujúce, môžu však mať významný vplyv na kvalitu života, poprípade doslova až zmeniť „vzťah k jedlu“ (vyvolať strach z príjmu určitých potravín). Ich význam spočíva aj v tom, že veľa pacientov je zle - nedostatočne diagnostikovaných. Nazvime ich „poddiagnostikovaných“.

Najčastejšími vyvolávateľmi potravinových intolerancií sú v súčasnosti laktóza (mliečny cukor), glutén, respektíve pšenica, fruktóza (ovocný cukor) a histamín.

Pri intolerancii na potraviny sa určite musíme pristaviť pri fruktóze. Ide o cukor, ktorý sa prirodzene nachádza v ovocí a mede. Často sa pridáva do iných jedál a nápojov vo forme kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy. Fruktóza, keďže je jednoduchý cukor, nepotrebuje tráviace enzýmy na to, aby mohla byť vstrebaná. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že vstrebávanie fruktózy má aj svoje limity. Čiže, ak dodáme do tela väčšie množstvo fruktózy, ktoré presiahne možnosti tela vstrebať ju (napríklad, ak naraz zjeme väčšie množstvo čerešní), dostane sa nevstrebaná fruktóza aj do hrubého čreva, kde pritiahne tekutiny a dôjde k jej kvaseniu črevnými mikróbmi. Keďže možnosti vstrebávania fruktózy v tenkom čreve sú individuálne, môže sa stať, že už aj malé množstvo fruktózy dokáže u niekoho spustiť tráviace ťažkosti (nafukovanie, hnačky…).

Ak máte podozrenie na potravinovú intoleranciu, vyhľadajte odbornú pomoc a nechajte sa otestovať.

Záver

Bezlepková diéta môže byť účinná pre ľudí s celiakiou, Duhringovou chorobou a ne-celiatickou gluténovou senzitivitou. Ak však nedochádza k zlepšeniu, je potrebné hľadať iné príčiny problémov a zvážiť iné možnosti, ako sú potravinové intolerancie, iné zdravotné problémy a low-FODMAP diéta. Dôležitá je konzultácia s lekárom a dietológom, ktorí vám môžu pomôcť identifikovať príčinu vašich ťažkostí a navrhnúť vhodnú liečbu a stravovací plán.

tags: #nepomohla #bezlepkova #dieta #čo #robiť

Populárne príspevky:

• Prečo si vybrať mäso z voľného výbehu?
• Zdravé rybacie nátierky
• Rýchle a lacné sladké večere
• Výpočet výživného na deti
• Gymnospermae