Netradičná Zelenina: Objavte Zabudnuté Chute a Pestovateľské Tajomstvá

Predstavte si pestovanie zeleniny, ktoré si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy. Presne také sú trvalkové druhy zeleniny, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody ich plodov sa tešíte roky tak, ako je to pri ovocných stromoch a kroch alebo pri trvalkových okrasných záhonoch. Len málo záhradkárov pozná možnosti týchto chutných a bezúdržbových druhov, ktoré vedia obohatiť každú záhradu.

Našťastie sa aj vďaka novým poznatkom o úrodnosti pôdy, permakultúre a udržateľnom pestovaní stáva trvalková zelenina čoraz obľúbenejšou aj v našich záhradách a to zaslúžene. Aj preto sme pripravili tento výber druhov trvalkovej zeleniny, z ktorých sú všetky vhodné na celoročné pestovanie aj v našom klimatickom pásme.

Druhy Trvalkovej Zeleniny

Výnimkou je azda len známa rebarbora, špargľa či chren, no existujú desiatky ďalších skvelých druhov, ktoré stoja za pozornosť.

1. Rebarbora

Rebarboru sme neumiestnili do nášho výberu ako prvú náhodou. Je to azda najznámejší druh zeleniny - trvalky, ktorú pestovali aj naši predkovia. Rebarbora sa pestuje pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť, čo sa využíva pri pečení rebarborového koláča, príprave rôznych džemov, omáčok, detských výživ a v mnohých ďalších receptoch. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to aby prosperovala jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko.

2. Katran Prímorský (Morský Kel)

Táto rastlina pochádza z prímorských častí Severnej Európy, kde obýva morské pobrežia. Katran prímorský známy tiež ako morský kel sa často pestuje ako okrasná rastlina, no zároveň je to vynikajúca listová zelenina, chuťou pripomínajúca kel. Jej výhonky, listy a kvety sú jedlé a vďaka svojej odolnosti bez problémov prežije zimu, takže je ju možné pestovať aj ako trvalku. Ako jedna z mála rastlín prosperuje dokonca aj v slaných pôdach.

3. Čakanka

Čakanka sa väčšinou pestuje ako letnička, no ak jej korene necháme po zbere úrody v zemi neporušené, na zimu ich prikryjeme čečinou alebo slamou ako zimný cesnak, tak rastlina prežije aj tuhšie mrazy a bude prinášať úrodu aj počas nasledovných sezón. Čakanka je skvelá listová zelenina vytvárajúce malé hlávky s korenistou chuťou a horkastým dozvukom, ktorá sa často používa v talianskej kuchyni (napríklad grilovaná s olivovým olejom, do rizota, cestovín, koláčov a iných pokrmov). Hlávky čakanky chutia najlepšie až keď sa vyfarbia a dozrejú, no úrodu môžeme zberať viac krát do roka.

4. Topinambur (Slnečnica Hľuznatá)

Topinambur (slnečnica hľuznatá) je výnimočná, viacročná rastlina príbuzná slnečnici, vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé ako aj tepelne spracované ako zemiaky. Majú tuhú štruktúru (ako kaleráb alebo mrkva) a sladkú, orieškovú chuť, takže ich je možné využívať v kuchyni na nekonečné množstvo receptov. Topinambury sú vyhľadávané aj vďaka svojim zdravotným benefitom, ako diétna potravina pri liečbe reumy, pri detoxikácii no aj pre diabetikov, keďže obsahujú namiesto škrobu inulín.

Výhodou topinamburov je, že sa môžu zo záhrady zberať priebežne čerstvé od októbra až do apríla (aj z pod snehu, pokiaľ nie je zamrznutá pôda). Topinambur je úplne bezúdržbový a darí sa mu v rôznych pôdach, no pri pestovaní si vyžaduje slnko a priestor, takže je vhodnejší na pestovanie do väčších záhrad, kde sa mu môže vyčleniť samostatná časť. Topinambur je veľmi odolný a má tendenciu sa invázne rozširovať, takže je ho potrebné držať pod kontrolou pravidelným zberom hľúz.

5 tipov, ako vypestovať veľa jeruzalemského artičoku/slnečnice

5. Perovníky

Mnoho záhradkárov pestuje perovníky ako okrasné trvalky do tieňa, neuvedomujúc si , že ich skrútené hlávky, ktoré počas jari vytvárajú, patria k špecialitám mnohých popredných reštaurácií.

6. Špargľa

Špargľa je v kuchyni veľmi obľúbená zelenina, ktorá prináša svoju úrodu (šťavnaté výhonky) už skoro na jar. Je veľmi chutná a dá sa pripraviť na mnoho spôsobov. Prečo teda nie taká rozšírená aj u malých pestovateľov? Odpoveď je jednoduchá - pretože trvá tri roky kým po výsadbe začne prinášať úrodu a hodí sa skôr do trvalkových/permanentných záhonov. Keď sa však raz príjme, vydrží rásť až 20 rokov a je veľmi produktívna.

7. Medvedí Cesnak a Divoký Pór

Medvedí cesnak bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade, podobne ako jeho príbuzného - divoký pór, ktorý má jemnejšiu chuť. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak. Medvedí cesnak aj divoký pór sú odolné a radi sa rozširujú, takže o ich zachovanie nemusíte mať obavy.

8. Bambus

Bambus je ďalší príklad trvalky, ktorá môže byť zároveň okrasná aj jedlá. Bambusové výhonky sú tradičnou pochúťkou v ázijskej kuchyni, používanou ako skvelá dužnatá zelenina do polievok, omáčok, k mäsu a na mnoho iných spôsobov. Niektoré druhy bambusov sú na pestovanie jedlých výhonkov vhodnejšie ako iné a to najmä z pohľadu ich chuti. V našich klimatických podmienkach sa takto môžu pestovať druhy Phyllostachys edulis alebo Phyllostachys dulcis.

Oba druhy sú mrazuvzdorné cca. do -17 °C, no aj keď ich nadzemná časť zmrzne, korene prežijú a produkujú výhonky aj počas nasledovných sezón. Takto sa bambus môže pestovať podobným spôsobom ako špargľa. Bambusové výhonky sa musia zberať, pokým sú mladé a mäkké a musia byť tepelne spracované aby boli jedlé. Bambus je invázna rastlina, no vyššie spomínané druhy, nie sú úplne mrazuvzdorné, takže nie sú až také agresívne a je ich možné jednoduchšie držať pod kontrolou.

9. Štiav

Štiav je viacročná rastlina, ktorej listy majú pikantnú, citrusovú chuť s trpko horkým dozvukom. Táto listová zelenina je veľmi populárna vo Francúzsku, kde ju používajú do šalátov a na prípravu rôznych omáčok, polievok a iných pokrmov. Štiav najlepšie chutí na jar a počas skorého leta, kedy má sviežu, citrusovú chuť. Neskôr v letných mesiacoch je jeho chuť horkejšia. Najpestovanejšími druhmi tejto listovej zeleniny sú štiav kyslý (rumex acetosa) a rumex scutatus (známy tiež ako francúzsky štiav).

10. Fazuľa Šarlátová

Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná trvalka, no zároveň je to ideálna strukovina aj do úžitkovej záhrady. Zberať a konzumovať sa môže vo forme mladých zelených strukov, no aj ako klasická fazuľa. Po tepelnej úprave sú jedlé aj kvety, mladé listy a hľuzy tejto všestrannej rastliny. Fazuľa šarlátová je dlhoveká, popínavá rastlina, ktorá sa dožíva aj 20 rokov a ak sa nechá bez kontroly vie byť invazívna.

11. Ľaliovky

Ľaliovky sú obľúbené okrasné trvalky, ktoré sú natoľko odolné, že sa vedia prispôsobiť rôznym typom pôd, vlhku aj suchu či slnečným aj polotienistým stanoviskám. Len málokto však vie, že v Ázii sa ľaliovky pestujú primárne ako úžitková rastlina na zber ich kvetných pukov, ktoré sa v kuchyni používajú podobne ako zelená fazuľka. Samotné kvety sa pridávajú do šalátov, prípadne sa vyprážajú.

12. Cibuľa Poschodová

Niektoré druhy cibuľovín, ako napríklad cibuľa poschodová, plodia nové cibuľky aj po zbere prvej vlny úrody. Cibuľa poschodová vytvára cibuľky aj na vrcholoch zelených stoniek, ktoré sa vo voľnej prírode rozmnožujú tak, že na konci vegetačnej sezóny prehnú stonku až k zemi a cibuľky zakorenia. Preto sa často nazýva aj kráčajúca cibuľa. Takýto typ cibule umožňuje produkciu čerstvých plodov počas celej sezóny. Jedlé sú nadzemné aj podzemné cibuľky ako aj zelené listy.

Do nášho výberu sa nezmestilo mnoho skvelých druhov zeleniny ktoré stoja za zmienku. Sú to najmä pažítka, potočnica lekárska, hablitzia, stachys affinis, či viaceré druhy byliniek (tymian, medovka, šalvia, rozmarín, mäta,...) a mnoho ďalších. Záhradkárska sezóna je tu a s ňou aj priestor na experimentovanie. Ak už máte skúsenosti s pestovaním bežnej zeleniny a ovocia, prečo nevyskúšať niečo netradičné?

Prečo pestovať netradičnú zeleninu a ovocie?

Táto kategória zahŕňa rastliny, ktoré boli v minulosti bežné v záhradách našich prarodičov, no časom sa na ne zabudlo a teraz sa opäť objavujú. Objavte s nami čaro a výhody pestovania ačokče, lopúcha, physalisu a ďalších zaujímavých druhov.

Pestovanie netradičnej zeleniny a ovocia prináša hneď niekoľko výhod:

Rozšírenie jedálnička: Spoznáte nové chute a textúry, ktoré obohatia váš jedálniček a prinesú doň nové živiny.
Zaujímavosť pre záhradu: Netradičné rastliny dodajú vašej záhrade originálny vzhľad a upútajú pozornosť.
Návrat ku koreňom: Pestovaním zabudnutých druhov si pripomeniete tradície našich predkov a ich múdrosť.
Zdravie: Mnohé netradičné druhy sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré sú prospešné pre zdravie.
Ekologický aspekt: Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia znižuje závislosť od dovozu a podporuje lokálnu produkciu.

Ačokča (Cyclanthera pedata): Paprikouhorka z Južnej Ameriky

Ačokča, známa aj ako paprikouhorka, korili alebo Cyclanthera pedata, je jednoročná popínavá rastlina z čeľade tekvicovitých. Pochádza z Južnej Ameriky, kde je obľúbená pre svoje plody, ktoré chutia ako kombinácia papriky a uhorky.

Pestovanie: Ačokča je nenáročná na pestovanie. Semená sa vysievajú v apríli do kvetináčov a priesady sa vysádzajú von koncom mája, keď už nehrozia mrazy. Rastlina potrebuje slnečné miesto a oporu, po ktorej sa bude ťahať. Môžete ju pestovať v záhrade, ale aj v kvetináči na balkóne.

Využitie: Plody ačokče sa konzumujú surové, v šalátoch alebo sa nakladajú do octu. Sú bohaté na vitamín C a minerály.

Lopúch: Zabudnutá koreňová zelenina

Lopúch bol v minulosti bežnou súčasťou jedálnička našich prastarých rodičov. Pestoval sa ako koreňová zelenina a využíval sa aj v ľudovom liečiteľstve. Lopúch má silný koreň.

Pestovanie: Lopúch je nenáročný na pestovanie. Semená sa vysievajú na jar priamo do pôdy. Rastlina preferuje slnečné miesto a priepustnú pôdu.

Využitie: Koreň lopúcha sa varí, pečie alebo dusí.

Physalis

Pestovanie: Physalis sa predpestováva rovnako ako rajčiny. Semená sa vysievajú v marci do kvetináčov a priesady sa vysádzajú von koncom mája. Rastlina potrebuje slnečné miesto a dostatok vlahy.

Využitie: Bobule physalisu sa konzumujú surové, v dezertoch, koláčoch alebo sa z nich vyrába džem. Sú bohaté na vitamín C a antioxidanty. Lákadlom pestovania physalisu sú jedlé bobule, ktoré sú obalené v estetických lístočkoch.

Chilli papričky: Pálivá rozmanitosť pre každého

Ak máte radi pikantné chute, určite by ste mali vyskúšať pestovanie chilli papričiek. Existuje množstvo odrôd s rôznou úrovňou štipľavosti, takže si určite vyberiete tú pravú pre vás.

Jalapeno: Táto odroda pochádza z Mexika. Papričky sú 5-8 cm dlhé a ich plody patria medzi mierne štipľavé.
Anaheim: Plody chilli Anaheim sú tmavozelené, ale pri plnej zrelosti sa začervenajú.
Peter: Neobvyklý tvar chilli Peter pripomína mužské prirodzenie. Ide o stredne štipľavú odrodu, plody v dobe zrelosti majú červenú farbu.
Koral (Capsicum annuum): Chilli paprika Koral plodí drobné papričky v tvare čerešne. Ide o aromatickú lahôdkovú papriku. Krík je posiaty malými papričkami, ktoré dozrievajú od žltej a zelenej do tmavo červenej farby. Vďaka vysokému obsahu sušiny sa táto odroda pestuje na výrobu kečupov.

Ďalšie zaujímavé druhy zeleniny a ovocia

Fenikel: Má anízovú chuť a používa sa do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu.
Mangold: Je listová zelenina podobná špenátu, ale má výraznejšiu chuť.
Kučeravý kel: Je nielen chutný, ale aj dekoratívny.
Cvikla: Je bohatá na vitamíny a minerály a používa sa do šalátov, polievok alebo ako príloha k mäsu.
Cícer: Je strukovina bohatá na bielkoviny a vlákninu.
Čierny koreň: Netradičná koreňová zelenina s jemnou chuťou.
Bôb: Strukovina s veľkými semenami, ktoré sa varia alebo pečú.
Toskánsky kel: Vyniká zaujímavými chuťovými vlastnosťami.

Netradičné ovocie pre exotickú záhradu

Ak túžite po exotike vo vašej záhrade, môžete si vybrať z nasledujúcich druhov ovocia:

Moruša: Sladké plody moruše sú chutné čerstvé, v džemoch alebo kompótoch.
Artičoka: Zaujímavá rastlina s jedlými kvetnými pukmi.
Banánovník: Aj v našich podmienkach si môžete vypestovať banánovník v nádobe.
Figovník: Plody figovníka sú sladké a chutné čerstvé, sušené alebo v džemoch.
Pawpaw (Asimina triloba): Známejší ako indiánsky banán. Existuje viacero odrôd, napríklad Prima 1216, Sunflower, Overleese, Wells.
Jahodová myrta (Ugni molinae): Netradičný ovocný a samosprašný krík, známy aj ako jahodová myrta.
Jujuba čínska (Ziziphus jujuba): Je to subtropická rastlina, ktorá sa v tradičnej čínskej medicíne používa už viac ako 4000 rokov.

Tipy pre úspešné pestovanie

Výber miesta: Väčšina zeleniny a ovocia potrebuje slnečné miesto s priepustnou a výživnou pôdou.
Striedanie plodín: Nepestujte jeden druh zeleniny každý rok na tom istom mieste. Striedajte plodiny, aby ste predišli vyčerpaniu živín z pôdy a obmedzili výskyt chorôb a škodcov.

Kombinácia plodín: Nie všetky druhy zeleniny sa spolu znášajú.

Pestovanie zeleniny na slamených balíkoch: inovatívny prístup

Pestovanie mnohých druhov zeleniny na komposte či kompostovanom hnoji nie je žiadna novinka. Dobre vieme, že pre výnosné a kvalitné pestovanie zeleniny je veľmi dôležitý kompost, ktorým pred výsevom či výsadbou zeleniny obohacujeme pestovateľský pozemok.

Príprava slamených balíkov

Na balíku slamy musíme rozlíšiť jeho hladkú stranu s nahladko uloženými steblami slamy, kde sa nachádza viazacia páska, a stranu so zrezanými steblami slamy, tzv. ostrú stranu, pretože to má funkčnú dôležitosť a podľa toho ukladáme balíky na zem.

Kedy je vhodný čas na výsadbu?

Lopatkou urobíme zhora do zúrodneného slameného balíka otvor do hĺbky asi 15 cm a teplomerom alebo rukou zistíme, či teplota nepresahuje 40 °C. Na ruke to pocítime ako hraničnú horúčavu. Pri teplote okolo 40 °C počkáme ešte 1 až 2 dni a môžeme vysádzať zeleninu.

Oživenie slamy a aktivácia mikroorganizmov

Slama je vlastne odumretý rastlinný produkt. Preto ak chceme na „mŕtvej“ slame pestovať zeleninu, musíme ju oživiť organizmami. Môžeme ich do nej pridať, naočkovať ju nimi, prípadne ich oživiť, pretože určitým zdrojom je aj samotná slama, na ktorej sa vyskytujú zárodky týchto organizmov.

Dávkovanie hnojiva a vody (chemická aktivácia)

1. - 3. - 5. deň zúrodňovania každý balík posypeme 1/2 pohára (120 g) trávového hnojiva, balík zavlažujeme, až kým nezačne z neho vytekať voda.
2. - 4. - 6. deň každý balík len zavlažíme, hnojivo nepridávame.
7. - 8. - 9. deň zúrodňovania posypeme balíky vždy 1/4 pohára (60 g) trávového hnojiva a balíky zavlažíme odstátou vodou.
V 10. deň každý balík posypeme 1 pohárom (240 g) komplexného hnojiva NPK v pomere prvkov 10 : 10 : 10 a zavlažíme ich.

Aktivácia organickým zdrojom dusíka

Pri tomto spôsobe zúrodňovania slamených balíkov používame na aktiváciu mikroorganizmov na slame organický zdroj dusíka. Na to je vhodný dobre skompostovaný slepačí trus, ktorý zmiešame v pomere 1 : 1 so zakúpeným práškovým organickým hnojivom.

Starostlivosť o zeleninu na slamených balíkoch

Aby zelenina dobre prosperovala na balíkoch, nesmie byť vysadená husto. Medzi tie najzákladnejšie potreby rastlín patrí zavlažovanie a občasné prihnojenie.

Výhody pestovania na slame

Čerstvá slama je pomerne čistý materiál bez väčšej prítomnosti zárodkov zeleninových chorôb (na rozdiel od pôdy), teda aj zelenina bude menej napádaná.
Na vyvýšených balíkoch má zelenina dostatok vzduchu aj slnka.
Slamený substrát je veľmi vzdušný, čo prispieva k vyššej aktivite koreňovej sústavy zeleniny.
Slama obyčajne nebýva zaburinená.
Slamené balíky sú ako vyvýšený záhon, teda ošetrovanie slameného záhona je pre nás pohodlnejšie a šetrí chrbát.

tags: #netradičná #zelenina #pestovanie