Netradičné ovocie pestované v Grécku

Grécko, známe svojou bohatou históriou a kultúrou, je tiež domovom pre rôzne druhy ovocia, ktoré sú menej známe v iných častiach sveta. Okrem tradičných citrusových plodov a olív sa v Grécku pestujú aj netradičné druhy ovocia, ktoré ponúkajú jedinečné chute a nutričné benefity. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto menej známych plodov, ktoré obohacujú grécku kuchyňu a záhrady.

Dula hrušková (Cydonia oblonga)

Dula hrušková (Cydonia oblonga) je ovocný strom, ktorý produkuje jedinečné a aromatické plody známe ako duly. Hoci dnes nie sú duly také bežné ako iné ovocie, stále majú svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých krajín, najmä v Stredomorí, na Blízkom východe a v strednej Európe.

Plody duly hruškovej

Pôvod a história

Dula hrušková pochádza z oblasti okolo Kaukazu, Iránu a strednej Ázie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Postupne sa rozšírila do Stredomoria a celej Európy. Duly sú starodávnym ovocím, ktoré bolo pestované už v starovekom Grécku a Ríme.

Charakteristika plodov

Plody duly hruškovej majú hruškovitý alebo jablkovitý tvar, zvyčajne sú žlté až zlatisté, keď dozrejú. Ich šupka je tvrdá a pokrytá jemnými chĺpkami, ktoré sa po dozretí dajú ľahko zotrieť. Dužina je biela až krémová, veľmi tvrdá a suchá, čo ju robí nevhodnou na priamu konzumáciu.

Chuť a využitie

Surové duly sú veľmi trpké a tvrdé, čo ich robí nevhodnými na priamu konzumáciu. Po tepelnej úprave sa však ich chuť mení na sladkú, s komplexnými ovocnými a kvetinovými tónmi. Duly sú ideálne na prípravu marmelád, džemov, kompótov, a dezertov. Vďaka svojmu vysokému obsahu pektínu sú vynikajúce na prípravu želé.

Pestovanie duly hruškovej

Dula hrušková je prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam, ale najlepšie sa jej darí v teplejších oblastiach s miernymi zimami a teplými letami. Dobre znáša chlad a môže prežiť aj mrazy. Vyžaduje plné slnko, aby sa zabezpečil optimálny rast a produkcia plodov. Dule preferujú dobre priepustnú, úrodnú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna (pH 6,0-7,0). Sú tolerantné voči rôznym typom pôdy, vrátane hlinitej a piesočnatej pôdy, pokiaľ má dobrú drenáž. Potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia sucha a počas rastu plodov. Dula hrušková je stredne veľký strom, ktorý môže dorásť do výšky 4-6 metrov. Plody duly sa dajú skladovať niekoľko mesiacov na chladnom a suchom mieste. Duly dozrievajú na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, v závislosti od klimatických podmienok. Plody sa zbierajú, keď sú úplne zrelé a žltej farby.

Japonská slivka 'Jamaica'

Japonská slivka 'Jamaica' je charakteristická svojimi stabilnými a bohatými výnosmi. Voči mrazom a chorobám je vysoko odolná. Patrí medzi veľmi obľúbenú odrodu slivky.

Japonská slivka Jamaica

Pestovanie a charakteristika

Japonská slivka alebo bluma bola vyšľachtená v Amerike a je vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti. Je veľmi produktívna. Vytvára väčšie, guľovité plody, sfarbené do tmavofialova až čierna. Dužina je žltá, pri kôstke ružovkastá, s výrazne sladkou chuťou a vyváženou sladkokyslou príchuťou. V Grécku dozrieva v priebehu júla, u nás väčšinou o mesiac neskôr, v závislosti od klimatických podmienok. Plody sú súmerné, rovnakej veľkosti. Šupka má červeno ružovkastý nádych, s totožne prefarbenou dužninou, ktorá ľahko priľne na kôstke. Zberajú sa od augusta do polovice septembra a môžu sa skladovať približne mesiac.

Pistácia 'Aegina'

Pistácia 'Aegina' je odroda vyšľachtená v gréckej oblasti Aegina. Patrí k najlepším a najpestovanejším v celom Grécku.

Pistácia Aegina

Charakteristika a pestovanie

Listy sú kožovité, lesklé, zelené a opadavé. Plody sa zbierajú v červených a žltých strapcoch. Dozrievajú v druhej polovici októbra. Jadrá sú pomerne veľké, vážia 0,97 - 1,12 g (v suchom stave). Majú zelenú farbu s hnedočerveným obalom. Podpník UCB1 - jedná sa o novo používanú podnož pri pestovaní pistácií.

Orech kráľovský (Juglans regia)

Orech kráľovský, niekedy tiež ako orech vlašský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom z čeľade orechovitých. Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok.

Orech kráľovský

Stanovište a pôda

Orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry. Vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá. Substrát by mal byť neustále vlhký. Tomuto druhu sa primárne venujeme v našom článku. Ide totiž o najrozšírenejší druh u nás. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz.

Zdravotné benefity orechov

Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II.

Pestovanie orecha

Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Ako vypestovať orech z orecha? Je to pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý má často neistý výsledok. Pokiaľ sa aj napriek tomu chcete do pestovania týmto spôsobom pustiť, pripravte si neolúpané orechy. Tie namočíme do vody a potom odstránime dužinatý obal. Následne je nutné udržať orechy cez zimu v chlade. Ideálne je umiestniť ich do mrazničky. Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Orechy rastú pomerne pomaly. Ročné príbytky sú závislé od podmienok, v ktorých rastlinu pestujeme. Za nedostatku vody nemusia na stromčeku vyrašiť nové vetvy pokojne po celý rok. Udáva sa však, že priemerný prírastok pri dobrej starostlivosti je asi 20 centimetrov za rok. Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe.

Rez orecha

Tieto stromy spravidla rez príliš nevyžadujú. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí.

Dula a dulovec: Rozdiely

Dula a dulovec sú veľmi podobné názvy, ktoré označujú odlišné rastliny alebo ich časti. Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené. Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka.

Pestovanie dule

Dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Aby vznikol z rastliny klasický strom s mohutnejším kmeňom, treba ju k tomu od začiatku smerovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Kmeň dule je silný asi ako u jabloní či hrušiek a nie príliš vysoký. Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov. Čo sa týka rezu, na konkrétnych „pravidlách“ sa nezhodnú ani odborníci. Niektorí pestovatelia preferujú radikálny rez a vetvy kríkov (či stromov) zrezávajú až o polovicu každý rok. Toto nezvyčajné ovocie sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade.

Dulovec

Aj keď je názov rastliny veľmi podobný, jedná sa o dva úplne odlišné druhy. S pestovaním je to obdobné ako pri duliach. Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné.

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica)

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety.

Mišpuľa obyčajná

Pestovanie a starostlivosť

Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. Kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka.

Rez mišpule

Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre.

Využitie mišpule

Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi - ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva.

Adaptácia na klimatické zmeny

Klimatické zmeny čoraz viac ovplyvňujú poľnohospodárstvo. Zabezpečiť správne množstvo kvalitnej závlahovej vody je pre pestovateľov čoraz náročnejšie. Očakáva sa, že význam a obľuba suchomilných druhov bude narastať.

Ľudovít Vašš, odborník na ovocné stromy, upozorňuje na častejšie extrémy počasia a potrebu prispôsobiť pestovateľské postupy. Klasické druhy ovocných stromov sa nestíhajú prispôsobiť rýchlym zmenám, preto je dôležité zamerať sa na rozmanitosť a odolnosť.

Tabuľka: Prehľad netradičných druhov ovocia a ich využitie

Druh ovocia Pôvod Využitie Poznámky
Dula hrušková Kaukaz, Irán, Stredná Ázia Marmelády, džemy, kompóty, želé Surové plody sú trpké, vyžadujú tepelnú úpravu.
Japonská slivka 'Jamaica' Amerika Priama konzumácia, zaváranie Odolná voči mrazom a chorobám.
Pistácia 'Aegina' Grécko Priama konzumácia, spracovanie Patrí k najlepším a najpestovanejším v celom Grécku.
Mišpuľa obyčajná Malá Ázia Priama konzumácia (po premrznutí), kompóty, marmelády, pálenka Plody zberané až po prvých mrazoch.

Alternatívne druhy ovocia a ich využitie

Ľudovít Vašš odporúča zamerať sa na rozmanitosť a odolnosť pri výbere ovocných druhov. V prípade problémov so suchom a mrazmi je vhodné zvážiť alternatívne druhy:

  • Vinohradnícke broskyne: Odolnejšie ako žltomäsé broskyne.
  • Hurmikaki: Môže nahradiť jablká.
  • Zemolez kamčatský: Môže nahradiť čučoriedky. Je plne mrazuvzdorný a nemá škodcov.

Lokvát Japonský (Eriobotrya japonica)

Lokvát japonský (Eriobotrya japonica), je exotický ovocný strom, ktorý láka svojimi zaujímavými plodmi a liečivými vlastnosťami. Lokvát japonský má dlhú históriu a pôvod v južnej Číne a Japonsku. Už starí Číňania a Japonci pestovali tento strom pre jeho plody, ktoré boli cenené pre svoju lahodnú chuť a liečivé účinky.

Lokvát Japonský

Lokvát japonský je stredne veľký strom s lesklými zelenými listami. Plody sú guľovité alebo vajcovité, podobné malým broskyniam alebo hruškám, s oranžovo žltou kožou a na vnútornej strane bielou, sladkou a šťavnatou dužinou.

Lokvát japonský je bohatý na vitamíny, najmä vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B, vitamín E a vitamín K. Obsahuje aj minerály ako draslík, horčík a vápnik.

Lokvát japonský je tradične využívaný v liečiteľstve pre svoje mnohé liečivé účinky. Obsahuje látky s protizápalovými, antioxidačnými a antibakteriálnymi vlastnosťami.

Lokvát japonský sa často konzumuje čerstvý, najlepšie keď je plod zrelý a sladký. Môže byť použitý ako súčasť ovocných šalátov, dezertov alebo ako samostatný osviežujúci zdravý snack.

Datle

Datle sú ďalší z prastarých druhov ovocia - ľudstvo pozná ich jedinečné vlastnosti už tisíce rokov. Pochádzajú z oblasti Mezopotámie (dnešného Iraku), kde sú na ich pestovanie výborné podmienky. O palme datľovej píše vo svojom diele aj grécky historik Herodotos 500 rokov pred naším letopočtom! Datlové palmy sa potom na prelome letopočtu dostali aj do Európy a v starom Grécku dokonca ich vyobrazenie zdobilo mince napríklad v Efese alebo na Kréte.

Datle

Predstavte si klasickú ilustráciu púštnej oázy. Stavíme sa, že vidíte jazierko, prístrešok a mohutnú palmu. Je dosť možné že je to práve palma datľová - štíhla, ale mohutná palma, ktorá môže dosahovať výšku až 30 metrov. Hovorí sa jej kráľovná oáz, dožíva sa až sto rokov a najlepšie plodí okolo tridsiateho roku svojho života. Pod veľkými doširoka rozprestretými listami rastú na dlhých šľahúňoch objemné kvetenstvá. Tie obsahujú aj niekoľko tisíc malých kvietkov, na ktorých môže dozrieť aj tisíc datlí! K svojmu správnemu prospievaniu potrebujú datľovníky veľa slnka aj tepla.

Väčšina z nás pozná klasické hnedé podlhovasté datle s kôstkou uprostred. To budú pravdepodobne datle Medjool, Sayer alebo Deglet. Na svete ale existuje viac ako 200 komerčne pestovaných a obchodovaných odrôd datlí, ktoré sa líšia predovšetkým farbou a veľkosťou.

Na Blízkom Východe tak môžete naraziť na svetlé, jantárovo sfarbené datle, ale aj na datle takmer čierne. Zvláštnou odrodou sú tzv. Hayani datle. Tie sú typické svojou tmavočervenou farbou. A napríklad datle Barhi sú naopak žltkasté, medovo hnedé a oproti Medjool datliam veľmi malé - mávajú len okolo 3 centimetrov.

Akonáhle datle začínajú na šľahúňoch dozrievať, pestovatelia vyrežú prostredné šľahúnky s datľami a nechajú len tie z vonkajšej strany trsu. Datle ešte potom ďalej pretrhávajú, aby mali dostatok miesta a mohli dorásť do požadovaných rozmerov. Po dozretí sa v auguste a septembri celé strapce zrelých datlí odrezávajú z paliem. Vzhľadom na výšku stromov sú na to potrebné vysokozdvižné vozíky s plošinou v tvare U.

Niektoré datle sú až zo 70% tvorené sacharidmi a obsahujú veľmi malé percento vody. Využívajú sa predovšetkým ako rýchly zdroj energie - sú totiž pomerne kalorické. Môžu však ponúknuť viac než len sladkú chuť! Obsahujú polyfenoly, ktoré sú skvelými antioxidantmi. Pod šupkou ukrývajú ešte aj horčík, vápnik, železo a draslík. Nejedná sa teda o žiadne prvoplánové sladkosti!

Štúdia vykonaná na Univerzite v Jordánsku potvrdila, že datle majú priaznivý vplyv na priebeh tehotenstva a následný pôrod. Preukázalo sa, že 96 % žien, ktoré 4 týždne pred plánovaným pôrodom jedli šesť datlí denne, mali oveľa väčšiu šancu na rýchlejší a hladší priebeh pôrodu, zároveň rodili prirodzene a spontánne v porovnaní so ženami, ktoré túto datľovú „terapiu“ nepodstúpili.

Za posledných 10 rokov sa produkcia datlí zdvojnásobila a v sezóne 2019/2020 bolo vyprodukovaných cez 1,1 milióna ton datlí určených na priamu spotrebu. Do tejto položky ešte nie sú započítané datle, ktoré sa použili v potravinárstve napríklad na výrobu sirupov, tyčiniek a ďalších sladkostí. Najväčší podiel na produkcii má Saudská Arábia, v tesnom závese za ňou sú Irán, Spojené Arabské Emiráty, Tunisko alebo Egypt. Datle sa ale pestujú aj v USA alebo Alžírsku.

Rovnako ako niektoré orechy nie sú vôbec orechy, ale napríklad (botanicky) semienka, aj niektoré datle sa skrývajú tak trošku za nesprávnym označením, ak ich hľadáte v kategórii sušeného ovocia. Napríklad také datle Deglet alebo Sayer sušené skutočne sú. Neobsahujú dokonca ani kôstku, a tak si ich môžete vychutnávať bez obáv o vylomený zub. Čo ak vám ale povieme, že jedny z najznámejších a najobľúbenejších datlí na svetovom trhu sa procesu sušenia úplne vyhli? Jednou z najobľúbenejších odrôd sú Medjool datle. Vedeli ste, že vôbec nie sú sušené?

Po zbere sa datle Medjool jemne zamrazia, aby vydržali transport, a tak sa prirodzene scvrknú. Určite by ste ale nechceli prísť o ich šťavnatosť a medovú sladkosť, tak im to odpustite, až si pre nich nabudúce pôjdete do kategórie sušeného ovocia.

Datlová palma, hoci sa to nám Stredoeurópanom vôbec nemusí zdať, má okrem produkcie datlí rad využití. Listové púčiky z prestarnutých paliem sa spracovávajú ako zelenina a napríklad taká sladká šťava z poranených listov sa ďalej kvasí a vyrába sa z nej víno. Vlákna, ktoré pevné palmové listy obsahujú, sa využívajú na výrobu povrazov a lán a zo semien datlí sa vyrába krmivo pre zvieratá.

Ivan Hričovský: AKÁ JE NEVÝHODA ROZMNOŽOVANIA DROBNÉHO OVOCIA POTÁPANÍM?

tags: #netradičné #ovocie #pestovanie #Grécko

Populárne príspevky: