Nový pranier Leopoldov: História a vývoj mesta
Mesto Leopoldov, ležiace na južných výbežkoch Považského Inovca, história nazvala Prvou baštou kresťanstva a neskôr získalo aj neveľmi lichotivú prezývku Mesto na sopke. Oba názvy v sebe zosobňujú základné vývinové etapy mesta ako podhradnej obce susediacej pevnosti. Leopoldov bol dieťaťom histórie.
Jeho vznik si vynútila neprehľadná a mimoriadne komplikovaná situácia v druhej polovici 17. storočia, ktorá si vyžiadala radikálne riešenie ochrany habsburského mocnárstva pred pustošiacimi Turkami. Novozámocká pevnosť ich náporu podľahla, a preto Leopold I. spolu s cisársko-kráľovskou radou rozhodol o stavbe novej pevnosti. Za jej miesto si vojenskí inžinieri zvolili ostrovček na močaristom teréne.
Vznik mesta Leopoldov sa teda viaže na výstavbu protitureckej pevnosti, ktorú dal v roku 1665 postaviť cisár Leopold I. a po ktorej získalo mesto aj svoje súčasné meno. Na mieste terajšieho mesta pôvodne stáli dve obce - niekdajší Verešvár (Červeník) a osada Ujfalu (maď. Nové Mesto).
Po päťročnej výstavbe (1665 - 1669) však pevnosť, ktorá bola svojho času najmodernejším a najobávanejším hradom strednej Európy, do bojov s Turkami už nezasiahla. Svoje opodstatnenie však našla počas protihabsburských bojov. Neohrozilo ju ani jedno obliehanie, ani priamy úder. Dosvedčujú to v Európe ojedinelé nálezy mincí razených priamo v pevnosti.
Prvými obyvateľmi Mestečka, boli práve remeselníci z Bavorska a Moravy, ktorí stavali pevnosť. O tom svedčí nielen prehľad o prvých obyvateľoch, ale aj početné remeselnícke priezviská, ktoré sa časom poslovenčili. Takisto aj pôvodná architektúra mesta mala v sebe nádych a prvky kultúry týchto prvých občanov. Spočívali v obdĺžnikovom námestí, ktoré malo uprostred ako centrálne objekty kostol a faru.
Počas dokončovania stavby hradu sa niektorí z nemeckých, českých či slovenských staviteľov a remeselníkov začali postupne usádzať pod hradom a onedlho vytvorili podhradnú obec. Jej názov znel Ujvároska (maď. Nové mesto) a latinsky „Neistadtad penes Praesidium Leopoldopolienes“, t.j.
Obec sa postupne vyvíjala ako priemyselno-hospodárske sídlisko a už po niekoľkých rokoch získala za zásluhy pri výstavbe a zásobovaní pevnosti od cisárov Leopolda I. a Karola VI. mnohé mestské výsady. Pôvodná výsadná listina sa nezachovala a tradované výsady Leopoldovčanom za zásluhy pri obrane pevnosti obnovil cisár v roku 1712. Obec bola povýšená na mestečko, obyvatelia boli slobodní mešťania a nepodliehali žiadnemu zemepánovi. Richtár používal kovovú pečať a erb.
Zachovali sa tri kovové pečate. Dve z nich sú z prelomu 17. a 18. storočia. Tretia pečať je z bachovej éry. Neskôr sa používala maďarská pečať. Mestské súdne právo vstúpilo do platnosti v roku 1678, teda už deväť rokov po vystavaní pevnosti. Medzi ďalšie výsady patrili práva organizovať jarmok i týždenné trhy a voliť farára. Prvý jarmok sa konal 17. januára 1713. Obyvatelia boli tiež oslobodení od platenia mýta a cla v celej krajine.
Priemyselnému rozvoju mesta napokon výrazne pomohla výstavba železničnej trate a významného diaľničného traktu (Bratislava - Trenčín), ktorý Leopoldov zaraďuje medzi strategické slovenské komunikačné uzly. Na rozdiel od iných obcí, Leopoldov nie je typickou obcou s prevahou poľnohospodárskej výroby.
Kostol sv. Ignáca z Loyoly
Obec Leopoldov bola cirkevne osamostatnená v roku 1671. V tomto roku, teda osem rokov po založení obce bol postavený aj prvý kostol. Stavbu vykonali jezuiti za výdatnej pomoci Leopolda Kollonicza z Viedenského Nového Mesta a Jána Gerneinera, finančného správcu stavby pevnosti. V júli 1683, keď veliteľ pevnosti Kielmansegg dal vypáliť celú obec z obavy, aby neslúžila ako úkryt pre Turkov, vyhorel aj kostol. Po znovu vystavaní obce bol postavený aj drevený kostol. Jeho stav bol však veľmi biedny.
Desať rokov po vypálení obce v júli 1693 bol položený základný kameň nového kostola. Práce pokračovali veľmi rýchlo, a tak bol v októbri 1693 kostol vysvätený. Aj on však vyhorel v roku 1728. Nový kostol bol vystavaný z milodarov a vysvätil ho biskup Jozef Vito, v roku 1803. V roku 1813 rozvodnený Váh zaplavil obec a voda podmyla aj múry kostola. Oprava klenby bola nevyhnutná.
Počas Slovenského povstania Hurbanovské vojsko chcelo obsadiť pevnosť Leopoldov. Veliteľ pevnosti vydal príkaz podpáliť Mestečko. Oheň zachvátil aj strechu a vežu kostola. Vežové hodiny a zvony požiar zničil. Škodu utrpelo aj vnútorné zariadenie. Oprava kostola bola nevyhnutná. V krátkom čase bola strecha kostola pokrytá šindľom, opravili sa múry, zrenovoval sa exteriér i interiér kostola. V roku 1863 bola dostavaná nová veža. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali vojaci väčší zvon. Nový zvon bol zakúpený až v roku 1922 zo zbierok farníkov.
Boje v rokoch 1848 - 1849 pripomínajú železné delové gule. Jedna na stene kostola a tri na budove fary. Farský úrad v Mestečku bol zriadený v roku 1775, matrika sa začala viesť od roku 1739. Do zriadenia samotnej fary vykonávali duchovnú správu Jezuiti z pevnosti. Patrón kostola bol od prvopočiatku svätý Ignác z Loyoly.
Most
Most vznikol ešte počas stavby pevnosti v rokoch 1665 až 1669. Postavili ho nad jedným z ramien bohato meandrujúceho Váhu. Spájal tak západnú bránu s pôvodnou osadou, v ktorej sa usadili robotníci z pevnosti. Piliere mosta tvoria kvádre z jemného pieskovca a podľa odborníkov sú aj so zreteľom na vek mosta v relatívne dobrom stave. Ich povrch je však zvetraný.
Podobný problém sa týka aj ostatných častí - tzv. podperákov a klenieb. Trojklenbový most tvoria tehly, ktoré však postupne nahrádza nová výplň. Reštaurátori predpokladajú, že dnešnú podobu získal most až omnoho neskôr - povrchové časti - nadmurovka s korunnou rímsou, pôvodne zrejme tiež kamennou, sú výsledkom mladších úprav mosta. V minulosti povrch podobných mostov tvorili žulové kocky. Svoju funkciu most plnil ešte donedávna - ešte pred päťdesiatimi piatimi rokmi sa pod ním vo vysychajúcom ramene Váhu čľapotali husi a kačice. Svedčí o tom napokon aj pomenovanie lokality, ktoré je motivované tvarom pôvodného ramena a odvodené od latinského slova trulla, čiže panvica.
Pranier
Renesančný kamenný stĺp slúžil na trestanie previnilcov verejným trestom - „pranierovaním“. Bol postavený v roku 1678 po udelení výsady mestského súdnictva cisárom Leopoldom I. Stĺp je štvorhranný a na bokoch prehĺbený, hore ukončený strieškou. Jeho výška je tri metre. Pôvodne bol umiestnený na inom mieste, ale v roku 1960 bol premiestnený do mestského parku.
Verejné tresty sa vykonávali priviazaním odsúdených na pranier. Tresty sa udeľovali za verejné pohoršenie, krádeže, ohováranie, ublíženie a podobne. Najčastejšie sa uskutočňovali v nedeľu, v dňoch sviatkov či jarmoku. Previnilcov súdila Mestská rada, ktorej predsedom bol richtár. Pranier je ako významná pamiatka chránený slovenským pamiatkovým ústavom. Dňa 13.
Žalujúci: Zelenay Ján, obivatel Mestečski. Žalujúci Zelenay ján prednáša Ponos že Zverina Jozef jemu idúce z Madunicz do Mestečka v Šenku Madunickem čapicu z hlavy strhol a vzal, kterú aj do včulka spatki nenavratil, - pritom jemu i zlorečil a nadával prečož žáda a prosí abi obžalovaní skrz tento Prestupek potrestaní bol tím viaz ponevač on staku hanbu domu jit musel.
Pomník Jarolíma Gucmana
Pomník je súčasťou parku na námestí a prešiel niekoľkými zmenami. Kedysi bolo na kamennom podstavci protilietadlové delo, dnes ho vystriedala socha zobrazujúca vrtuľu z lietadla. Jarolím Gucman bol príslušník 1. československej leteckej divízie, ktorý 28. apríla 1945 podľahol zraneniam spôsobeným haváriou lietadla. Naša obec už bola vtedy oslobodená a o pár dní na to skončila vojna. Jarolím Gucman mal vtedy len 23 rokov a padol na prahu slobodnej vlasti.
S poškodeným lietadlom sa usiloval zosadnúť pri Wodzislawi a Ratibore, ale horiace lietadlo sa mu na rozdiel od spoluletca už nepodarilo opustiť. Pochovaný je neďaleko miesta havárie. V knihe Z Buzuluku do Prahy ho spomína arm. generál a neskorší prezident Ludvík Svoboda a rodák M. Piovarči krátko pred svojou smrťou na jeho počesť napísal biografickú knižku Najmladší pilot pluku (vydalo ju mesto Leopoldov r. 2012).
Gucman sa narodil v rodine železničiara a s letectvom sa dostal prvý raz do kontaktu v Žiline. V roku 1940 narukoval do armády, absolvoval poddôstojnícku školu a pilotný výcvik v Trenčíne. Slúžil vo Zvolene a r. 1943 na Kryme absolvoval preškolenie na nemecký bombardér Heinkel He-111. Po zranení a rekonvalescencii slúžil na letiskách v Žiline a Poprade, odkiaľ r. 1944 odletel do ZSSR a bol pridelený k 3. čs. bojovému leteckému pluku. Absolvoval preškolenie na vojnové lietadlo Iljušin Il-2. V rámci svojho pluku sa zapojil do tzv. Ostravskej operácie a 28. 4.
Leopoldov ako pevnosť
Leopoldov bol najsilnejšou pevnosťou habsburského mocnárstva. Bol predvalom kresťanskej civilizácie a kľúčom k Európe v čase najväčšej expanzie Turkov. Počas Tridsaťročnej vojny Turci pustošili južné Slovensko až po Hlohovec. Po jej ukončení a Westfálskom mieri nastúpil v roku 1657 na trón uhorského kráľa a nemeckého cisára Leopold I. a k nemu sa viaže aj vznik Leopoldova.
Pevnosť sa začala stavať 19. septembra 1665, v tej dobe podľa najmodernejšieho systému - na rovine valy, šance a múry opevnené v hviezdicovitom tvare. Opevnené hviezdice boli stavané podľa vzoru talianskeho hradu. Cisár Leopold I. zveril stavbu do rúk levického generála de Souchesa. Prvým veliteľom ešte nepostavenej a nejestvujúcej pevnosti sa stal jeden z najlepších dôstojníkov Souchesovej armády, plukovník Ján Michal Ritch, ktorý viedol celú stavbu.
Tritisíc remeselníkov a robotníkov stavalo pevnosť, ktorú pomenovali po cisárovi Leopoldovi I. - Leopoldov. Remeselníci sa usadili pri pevnosti a založili obec Mestečko. V roku 1678 prešla pevnosť prvým krstom. Tokoly a jeho kuruci obsadili celé Slovensko, iba Leopoldov sa ubránil. V tejto dobe, po smrti veliteľa Rithu, sa stal novým veliteľom plukovník gróf Ján Viliam Zinzendorf. Po porážke veľkej tureckej armády pri Viedni v roku 1683 sa stal veliteľom barón Henrich Kielmansegg.
Pri povstaní Františka Rákocziho v roku 1706 generál Schwarzenau dal z núdze raziť mince na vyplácanie žoldu nespokojným vojakom. Tieto mince mali na jednej strane nápis „LS - Leopoldstadt“ a na druhej strane „EX NECESITATE“, čo v preklade znamená z nutnosti. V rokoch 1708-1715 bol veliteľom pevnosti generál barón Ľudovít Treuenfeld, v rokoch 1722-31 vicemaršál Imrich Fridrich de Fabre, v rokoch 1733-46 vicemaršál barón Ján filip Desfeigny de la Tournelle. Za vlády Márie Terézie pevnosť slúžila ako veľká zásobáreň a sklad pre vojsko. V rokoch 1746-50 bol veliteľom pevnosti generál barón Henrich Krištof Busch.
V roku 1783, po smrti svojej matky, navštívil cisár Jozef II. Pevnosť Leopoldov a rozhodol, že časť vojenských vyslúžilcov, ktorí boli umiestnení v Budíne, preloží do Leopoldova, kde budú zaopatrení až do smrti. Prvá polovica 19. storočia bola revolučná, a preto bol Leopoldov silnejšie obsadený cisárskymi plukmi. V tomto období, 2. februára, Leopoldov kapituloval vojsku cisára Františka Jozefa I.
Väznica Leopoldov
Väznica bola zriadená v roku 1856 pre tisíc trestancov, čím sa stala najväčšou v Uhorsku. Zo začiatku tu boli väznené aj ženy. Správu väznice prevzal Jakub Ševčík do roku 1858, kedy správu prevzali milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska. Riaditeľkou bola ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová. Dala väčšine väzňov sňať okovy, zaviedla výdatnejšiu stravu a lepšie ošetrenie chorých, čím znížila ročnú úmrtnosť trestancov zo 150 na 50. zaviedla účelné hospodárenie a pestovanie hodvábnika.
V roku 1862 sestričky opustili Leopoldov a starostlivosť trestancov sa rozdelila. Riaditeľom sa stal Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie trestancov bolo vydané do árendy súkromníkom. V roku 1870 nastal v živote väznice obrat. V tomto čase bol riaditeľom väznice mladý právnik Emil Tauffer, jeden z najslávnejších odborníkov a reformátorov trestníc v Európe. Celý systém vo vykonávaní trestu upravil nielen v Leopoldove, ale v celej východnej Európe. Zaviedol tzv. Írsky systém, ktorý sa v podstate zachoval dodnes. Tento systém nepozná okovy, trestancov napravuje a pripravuje na život. Úmrtnosť klesla na minimum. Tauffer zaviedol vlastnú réžiu v stravovaní a obliekaní trestancov, čím sa upravila disciplína a poriadok.
V neskoršom období boli trestanci zamestnávaní v dielňach ústavu (obuvníckej, krajčírskej, stolárskej, kolárskej), v práčovni, obálkárni, tlačiarni, pekárni, na vonkajších prácach a v ústavnej záhrade. Okrem ústavných dielní a pracovní trestanci pracovali aj u niektorých súkromných podnikateľov, ktorých dielne boli umiestnené v trestnici - nábytková firma, tkáčstvo, výroba kobercov a hračiek či kočíkov. V roku 1951 bol zrušený aj prechodný ústav pri väznici Leopoldov, ktorý existoval ako progresívny systém humanizácie väzenstva. V šesťdesiatych rokoch nápravnopracovné tábory a väznice prešli na jednostupňové riadenie pod správu nápravných zariadení v Prahe. Bola zavedená diferenciácia odsúdených výkonu trestu - I. až II. nápravnovýchovná skupina. V Leopoldove si odpykávali trest odsúdení zaradení do II. NVS.
Od roku 1969 začala svoju činnosť vykonávať novovzniknutá Správa Zboru nápravnej výchovy SSR a v Leopoldove si trest odsedeli trestanci II. NVS. V rokoch 1970-72 bolo v Leopoldove školské stredisko vzdelávania príslušníkov strážnej služby. Významným medzníkom z hľadiska modernizácie ústavu sa stal rok 1975. Prestavba, ktorej hlavným cieľom bolo rozšírenie výrobných pri...
Požiare a povodne
Obec v 19. storočí výrazne poškodilo niekoľko rozsiahlych požiarov a povodní. V roku 1683 obec vyhorela pri požiari, ktorý dal založiť veliteľ pevnosti Henrich Kielmansegg, aby budovy nepadli do rúk Turkom, postupujúcim na Viedeň. Oheň zničil aj kostol postavený jezuitmi v roku 1671. Pri veľkej povodni v roku 1813 bol okrem iného poškodený aj rímsko-katolícky kostol z roku 1693, ktorý nahradil drevený kostolík, postavený na mieste prvého leopoldovského kostola. Ďalšia pohroma postihla Mestečko počas povstania v roku 1848, keď bolo opäť vypálené posádkou pevnosti pred hurbanovským vojskom.
Pamätník Viliama Šuleka a Karola Holubyho
Udalosti z rokov 1848-49 pripomína pamätník popravených slovenských dobrovoľníkov Viliama Šuleka a Karola Holubyho, ležiaci neďaleko Leopoldova. Pri vyhlásení I. československej republiky bol dôležitý železničný uzol Leopoldov obsadený početným maďarským vojskom, ktoré však v noci na 29. novembra 1918 bez boja opustilo Leopoldov. V ten istý deň obsadilo mesto československé vojsko.
tags: #novy #pranier #leopoldov
