Jednodňová túra cez tri dominanty Oravy: Minčol, Kubínska hoľa a Oravský hrad
Nápad spojiť túru s kultúrou a prejsť si 3 oravské dominanty v 1 deň sa mi pozdával. Nakoniec sa z toho stalo celkom prekvapenie. Mám rada túry, ktoré sú menej obkukané. Namiesto Rozsutca idem radšej na Osnicu, miesto Terchovej do Zázrivej.
Tak sa zrodil plán prejsť z rodného Dolného Kubína cez 3 oravské dominanty: Minčol (najvyšší vrchol Oravskej Magury), Kubínsku hoľu a Oravský hrad. A z Oravského Podzámku sa vrátiť vlakom do Kubína. V rýchlosti pozriem na mapu a vidím 2 možnosti trasy: dlhšiu (28 km) a kratšiu (22 km). Sympatickejšia sa mi zdá tá dlhšia. Nakoniec ale pre vlastnú nepozornosť prejdem obidve. Ale pekne poporiadku.
Z Kubína cez archeologicky zaujímavé Trniny
Výlet začínam v Dolnom Kubíne. Auto nechávam pri obchodoch neďaleko železničnej stanice, nakúpim jedlo a vyrážam po zelenej značke smerom na Kubínsku. Úvod cesty prechádza okolo rodinných domov a záhradkárskej osady. Túto trasu mám rada aj preto, že už od začiatku ponúka výhľady: naľavo Malú Fatru, za chrbtom Choč a celý Kubín.
Cestou na Trniny stretávam 2 turistov: oproti ide starší pán, zjavne bežec a zľava prichádza pani, ktorá si z mobilu púšťa nahlas Helenu Vondráčkovú. Za chvíľu som na asfaltke pod Kubínskou, kde ma trochu stisne pri srdci. Rozmach developerských projektov v podobe množstva novopostavených apartmánov a chát vo mne zanecháva rozpačitý dojem.
Možnosti na Kubínke: lanovka vs. pešo
Na Kubínke máte na výber niekoľko možností. V sezóne sa môžete na vrchol vyviezť lanovkou alebo si to vyšliapať pešo. Po vlastných sa dá ísť buď náučným chodníkom cez les popri zjazdovke a výhľady si asketicky dopriať až na vrchole. Alebo si to „napáliť" priamo po svahu a otáčať sa za peknou scenériou, kedy sa vám zachce.
Dnes volím druhú možnosť. Kráčam koncom augusta, je tak akurát teplo, tieň lesa mi netreba. Stúpanie je to výživné, asi 600 metrov výškových na vrcholovku. Cestou dávam pozor, aby som neprekážala bikerom a kochám sa pohľadom na Malú Fatru a Choč.
Pohľad na Choč
Opomínaný Minčol: najvyšší vrchol Oravskej Magury
Väčšina turistov končí pri hornej stanici lanovky, odkiaľ je krásny výhľad na Západné Tatry, Chočské vrchy a Malú Fatru. Ak si však chcete odškrtnúť návštevu najvyššieho vrcholu Oravskej Magury - Minčol (1393 m n. m.), treba pokračovať ešte kúsok ďalej. Pri vysielači stojí aj útulňa, oficiálny rázcestník je kúsok ďalej. Teraz je v tejto zadnej, menej navštevovanej časti aj omnoho viac čučoriedok a malín, než pri lanovke. Inak vedeli ste, že na Slovensku máme až 8 vrcholov s názvom Minčol?
| Minčol | Pohorie | Výška (m n. m.) |
|---|---|---|
| Minčol | Veľká Fatra | 1396 |
| Minčol | Oravská Magura (pri Kubínskej holi) | 1393 |
| Minčol | Lúčanská Malá Fatra | 1364 |
V Oravskej Magure sú dokonca hneď 2 pomerne blízko pri sebe. Minčol pri Kubínskej holi je druhý najvyšší. O 4 metre ho prekonáva neoznačený Minčol vo Veľkej Fatre a tretie miesto s výškou 1363 m n. m. patrí Minčolu v Lúčanskej Malej Fatre.
Stúpavú časť túry s najvyšším vrcholom mám za sebou, teraz ma čaká klesavý úsek za kultúrou. Volím dlhší variant po červenej.
Kto bol naozaj na vrchole Kubínskej?
Podobne ako Minčol, aj oficiálny vrchol Kubínskej navštívi len málokto. Leží až za sedlom, asi 1,5 km od lanovky, po červenej značke. Hoci nie je nijako označený, nájdete tam dve lavičky a pomník venovaný Pavlovi Brnčalovi, bývalému šéfovi Horskej záchrannej služby v Dolnom Kubíne. Vrchol má 1346 m n.
Ďalej chodník pokračuje smerom na Príslop prevažne lesom. Na chvíľu sa otvorí pekná, pokosená lúka s výhľadmi na Pilsko a Babiu horu. Potom je už cesta skôr monotónna a nezáživná. Stretávam tu 4 bikerov a skupinku hubárov. V Príslope pretínam asfaltku a poteší ma, keď sa znovu ocitnem na lúkach s rozhľadom.
Oravský hrad
Trasa č. 1 po červenej: tadiaľto to oficiálne už nepôjde
Na Javorovej vyplaším starší manželský pár, ktorý si ma na chvíľu pomýli s medveďom. Skontrolujem čas, či stíham vlak Oravku. Rázcestník hlási 1:40 h do Podzámku, pre istotu si trasu overím v online mapách. Aha, problém. Na mape vidím 2 stavby, takže tuším, že tam bude asi súkromný pozemok. Čo teraz? Vracať sa by bola hlúposť, večer už potrebujem byť v Kubíne.
Nechce sa mi veriť, že by tam neexistoval aspoň bočný chodník, ktorým sa bude dať tých pár desiatok metrov prejsť. Pokračujem teda ďalej po modrej na Drvisko. Po výstupe z lesa ma privíta altánok s ohniskom, lavičkami a opäť nádherné výhľady: pred sebou mám Choč a panorámu Nízkych Tatier, vľavo Západné Tatry, vpravo Malú Fatru. To neomrzí. Zostupujem nižšie a prvýkrát sa mi ukáže aj Oravský hrad. O kúsok ďalej vidím novú veľkú chatu: zrejme sporný úsek so súkromným pozemkom.
Údiv nad neštandardnou uzáverou chodníka
Keď zídem dole, vidím niečo, pri čom sa mi zastaví mozog: cez asfaltku, po ktorej vedie značený chodník, je naprieč po celej dĺžke postavená brána. Je zatvorená, prejsť sa naozaj nedá. Nechápem to. Prečo? Je to len kilometer od vlakovej stanice Oravského Podzámku, po modrej turistickej trase. Nemám na výber, a tak si to musím pustiť strmým lesíkom po ľavej strane dolu k asfaltke.
Na stanicu dorazím včas a hneď začnem na internete hľadať viac informácií o tejto „divnobráne". Nič nenájdem (ak o tom niečo viete, pokojne dajte vedieť do komentárov), ale stanovisko obce ma zaujíma.
Trasa č. 2 po modrej: znovu, lepšie a hlavne po poriadku
Ten prvý a trochu nešťastný pokus o prechod Oravskej Magury mi nedá, a tak vyrážam cez Kubínsku do Podzámku znovu. Tentokrát po modrej od Chaty na Kubínskej. Chata je otvorená, no na jedlo je pre mňa ešte priskoro. Asi 400 metrov nad chatou je pomník obetiam lavíny, ktorá v roku 1968 zasypala 53 českých študentov na lyžiarskom výcviku. Nehoda mala 6 obetí a pripomína ju rovnaký počet žulových pomníkov s ich menami. Dnes je na mieste zosuvu lavíny už hustý les, ktorý tam po tragédii vysadili.
V auguste (ne)previazanosť snehových vrstiev našťastie riešiť nemusím, a tak pokračujem ďalej po modrej. Vedie klasickou, ale nie nepríjemnou zvážnicou. Z lesa sa ozýva zvuk píl, na Orave nič nezvyčajné.
Pustý úsek malinoviskom a prianie mať bicykel
Po vyhliadke sa ponáram do nepriehľadného lesíka. Úsek sa volá Za Malinskom a názov sedí: húština plná malín, možno húb, možno zvierat. Dúfam, že natrafím len na tie prvé 2. Kráčam si veselo, lebo viem, že onedlho narazím na dlhú asfaltku. Frflať ale začnem skôr, keď ma privíta bahno a rozrytý terén po necitlivých zvážniciach. Pichne ma na hrudníku podobne ako pri pohľade na kvantum stavieb pod Kubínskou. Ísť tadiaľto po daždi za mokra musí byť des.
Napojím sa na spevnenú cestu, ktorá je zároveň cyklotrasou do Racibora.
Kilometer po frekventovanej asfaltke do Podzámku
Od rázcestníka Racibor idem do Podzámku asi kilometer po dosť frekventovanej asfaltke bez chodníka. V Podzámku ma poteší existencia chodníka a vykukne na mňa už aj Oravský hrad. Hrady sa mi páčia viac z diaľky ako zblízka, takže návštevu vynechám. Ak vás história zaujíma, Oravský hrad je otvorený denne. Otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, odporúčam skontrolovať oficiálnu stránku hradu.
V Oravke rozmýšľam, ako celú trasu zhodnotiť. Som rada, že som ju absolvovala? Určite. Šla by som to znovu? Mínusom je rozrýpaná zvážnica, nepríjemný kilometer po asfalte a uzávera chodníka v Oravskom Podzámku. Príde mi to naozaj škoda: práve tá prvá, dnes už neprístupná cesta, sa mi zdá krajšia. V hlave si teda tento prechod ukladám do kategórie tých, ktoré mi stačí ísť len raz. Aj keď som ho šla dvakrát.
Urobte tieto 3 veci, aby ste zvládli 32 kilometrov ľahkú túru // Tipy na tréning pre turistiku a batôžkárčenie
Rýchle jedlo na výlety
Rýchle jedlo na výlety riešim neustále. Síce to hovorím dookola, a to že cestovanie je pre mňa z veľkej časti hlavne o gastronómii a zážitkoch, sú výlety, kde si jednoducho musím zbaliť niečo na jedenie. Vždy si rád pripravím niečo svoje, keďže bageta zo stánku by mojej diéte nepomohla. Preto som sa rozhodol napísať článok na tému toho, aké jedlo si pripravujem so sebou na cesty, kedy nie je k dispozícii žiadna reštaurácia.
Pri takto dlhých cestách je rozumné, si jedlo pripraviť vopred, ak nechcete jesť predražené bagety plné tukov. Toto sú moje tri najobľúbenejšie jedlá na cesty. Do článku som vybral tri jedlá, ktoré si v pohode viete so sebou zobrať na cesty ako ľahký obed, či snack do auta do obedára. Každé z nich pripravíte za pár minút pred odchodom a budú vám chutiť aj za studena. Tieto tri jedlá majú jednu spoločnú vec - nejde do nich nič, čo by sa mohlo rýchlo pokaziť. Okrem syrov v nich nenájdete ani mäso, vajíčka ani rôzne majonézové omáčky. Navyše, všetky sú fit s normálnym obsahom kalórií.
Paradajka s mozzarellou, bazalkou a olivovým olejom na taliansky štýl
Paradajka s mozzarellou, bazalkou a olivovým olejom na taliansky štýl je moje obľúbené jedlo na cesty, jednoduché na prípravu a zároveň ľahké na trávenie. Ak som hladný viac, obvykle si ho pripravím spolu s dákym opečeným chlebíkom na štýl bruschetty. Tento snack pokladám za ideálny aj ako jedlo na cesty do auta, keďže vydrží čerstvé, nepokazí sa tak rýchlo a je svieže a ľahké.
Čo budeme na jeho prípravu potrebovať?
- paradajky
- mozzarellu
- bazalku
- olivový olej
Postup je tu veľmi jednoduchý. Paradajku s mozzarellou nakrájajte na približne rovnaké plátky, ktoré budete priebežne pekne ukladať na seba. Celý výtvor polejte čajovou lyžicou kvalitného olivového oleja, posoľte a prípadne pridajte aj korenie. Ako dekoráciu použite bazalku, ktorú aj zjete. Celý snack si viete rovno ukladať do obedára a zobrať so sebou na výlety.
Ak máte trochu viac času a chcete byť kreatívni, použite baby mozzarellu a baby paradajky, ktoré dáte s bazalkou na špízovú špajdlu.
Cestovinový šalát
Na prípravu stále veľmi rýchly recept, ak máte čas pred odchodom uvariť akékoľvek cestoviny. Čo je otázka pätnástich minút. Osobne však odporúčam prípravu večer pred cestou, nech stihnú cestoviny vychladnúť. Dôležité je do šalátu nedať žiadne mäso, ryby, či vajíčka, ktoré by sa mohli na ceste pokaziť. Bohato bude stačiť tvrdý syr alebo mozzarella. Cestoviny majú vysoký obsah sacharidov, čo pre ľudské telo znamená energiu. Syr dodá proteíny, tuky a zasýti.
Na prípravu potrebujeme:
- akékoľvek cestoviny
- rôznu zeleninu štýlom „čo dala chladnička“. Celkom mi chutí kombinácia nakrájanej uhorky, baby rajčín a reďkovky.
EXTRA TIP: Cestoviny môžete nahradiť aj pohankou, ktorá má vysoký obsah proteínu a je ľahšia na trávenie, ako cestovina. V tom prípade ale potrvá príprava o trochu dlhšie. Ja pohanku nikdy nevarím, nechce sa mi. Zalejem ju vriacou vodou a nechám cez noc nasiaknuť. Ráno vylejem prebytočnú vodu a dochutím.
Dusená brokolica s mandľami a mozzarellou
Dusená brokolica s mandľami a mozzarellou je bezpochyby jedno z mojich najobľúbenejších jedál na cesty a výlety. Je rýchle na prípravu, zdravé, obsahuje zeleninu a chutný syr. Navyše, dlho chutí čerstvo. Stačí udusiť alebo uvariť nakrájanú brokolicu, vložiť do obedára a na ňu, kým je ešte horúca, poukladať na plátky nakrájanú mozzarellu. Mozzarella sa na horúcej brokolicu pekne roztopí. Celé jedlo si môžete dochuťiť podľa seba, ja najčastejšie zvyknem na vrch nasypať za hrsť nepražených nesolených mandlí. Je to jedlo, ktoré ma vďaka syru a mandliam zasýti, a ešte mám aj dobrý pocit, že jem zeleninu.
Jedlo na cesty nemusí byť iba nezdravá šunková bageta zo stánku, hoci aj tá sem-tam padne dobre.
tags: #čo #jesť #večer #v #choc
