Reč Tela a Etiketa: Ako Vás Vnímajú Ostatní

Reč tela a etiketa sú dve oblasti, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú, ako nás vnímajú ostatní. Reč tela, ako forma neverbálnej komunikácie, nám pomáha pochopiť pocity, postoje a zámery ľudí okolo nás, zatiaľ čo etiketa nám poskytuje návod, ako sa správať v rôznych spoločenských situáciách, aby sme prejavili rešpekt a ohľaduplnosť.

Človek je „zoon politikon, teda tvor spoločenský, ktorý nemôže žiť bez vzájomného styku s inými ľuďmi. Každý deň sa dostáva do sociálnych interakcií, kedy je nútený komunikovať a práve preto by mal poznať a dodržiavať zásady správnej komunikácie. Verbálita je nástrojom, ktorým si pomáhajúci profesionál získava klientovu dôveru. Klientovi sa však dá skutočne pomôcť jedine v tom prípade, ak je komunikácia obojstranná. Vtedy môžeme hovoriť o komunikácii efektívnej. Jedným z hlavných spôsobov na docielenie efektivity je ovládanie, už spomínanej, neverbálnej komunikácie.

Reč tela ako zrkadlo našich pocitov

Reč tela je typ neverbálnej komunikácie, no tieto termíny sa často používajú zameniteľne. Neverbálna komunikácia je prenos informácií, pocitov, postojov a zámerov prostredníctvom pohybov, gest, výrazov tváre, držania tela a iných telesných signálov. Kombinácia reči tela a verbálnej komunikácie nám umožňuje lepšie porozumieť situácii.

Hovoreným slovom sú prenášané len tvrdé fakty. Ale to, čo je vysielané cez neverbalitu je akýmsi odrazom nášho prežívania, resp. našich emócií. Aj keď nerozprávame, tak sa prejavujeme rečou tela, ktorá je úprimnejšia ako to, čo zdieľame verbálne. Z toho dôvodu pôsobí veľká časť neverbálnych prejavov nezávisle na našom vedomí.

Podľa emeritného profesora psychológie Alberta Mehrabiana gestá, mimika a postoj tvoria až 55 % komunikácie, zatiaľ čo tón hlasu tvorí 38 % a slová iba 7 %. Pre orientáciu v reči tela je potrebné poznať aj kontext a bežné správanie človeka. Reč tela je veľmi rozmanitá a môže sa líšiť v závislosti od kultúry, sociálneho prostredia, kontextu a osobnosti. Štúdium reči tela sa zaoberá analýzou týchto neverbálnych signálov s cieľom lepšie pochopiť a interpretovať ľudskú komunikáciu.

Typy neverbálnej komunikácie:

Výrazy tváre, teda mimika
Gestá
Zvuky reči, hlasitosť, intonácia, tón hlasu, atď. - paralingvistika
Osobný priestor, vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi, teda proxemika
Očný kontakt, pohyb očí
Držanie tela, postoj
Vzhľad - oblečenie, účes, tetovanie, atď.
Predmety alebo artefakty - model a farba auta, zariadenie bytu, viditeľné názvy značiek, atď.

Ako čítať reč tela?

Pre efektívne čítanie reči tela je nutné venovať pozornosť každému z jej prvkov. Hoci kontext, zdravotný stav a ďalšie faktory môžu ovplyvniť správnosť čítania reči tela, existujú záchytné body, ktoré pomôžu v orientácii v neverbálnej komunikácii.Infografika: Základné signály reči tela.

Základné signály reči tela:

Prekrížené ruky na hrudi: Zvyčajne vnímané ako obranné gesto, môže znamenať, že sa človek nechce rozprávať a potrebuje súkromie. Môže tiež signalizovať nahnevanosť, neistotu, podráždenosť, uzavretosť alebo tvrdohlavosť.
Prekrížené nohy: Podobne ako prekrížené ruky, aj preložené nohy môžu znamenať uzavretosť alebo že osoba niečo skrýva. Uvoľnená a otvorená pozícia nôh naznačuje otvorenosť a sebavedomie.
Pozícia chodidiel: Chodidlá smerujúce k druhému človeku ukazujú záujem a/alebo príťažlivosť k druhej osobe. Chodidlá smerujúce iným smerom, značia nezáujem.
Úsmev: Značí radosť, šťastie a prívetivosť. Úprimný úsmev (Duchennov úsmev) spočíva v úsmeve nielen úst, ale aj očí.
Hranie sa s vlasmi: Môže byť znakom flirtovania, nervozity alebo nezáujmu.
Neprerušovaný očný kontakt: Značí záujem, ale ak je neprerušovaný, môže sa považovať za pokus o zastrašovanie.
Stiahnutie pier: Signalizuje nesúhlas, frustráciu, napätie či nechuť.
Hryzenie pier: Môže byť spôsob, ako vyjadriť príťažlivosť, ale aj indikátor nervozity, úzkosti, frustrácie či koncentrácie.
Zakrývanie úst: Môže znamenať snahu skryť nesúhlas alebo akúkoľvek emóciu, či prekvapenie.
Skrivené pery: Signalizujú znechutenie alebo nesúhlas.
Hryzenie nechtov: Býva mimovoľnou reakciou ľudí, ktorí sa cítia nervózni, netrpezliví, neistí alebo plachí.
Pukanie prstov: Môže byť zvykom, nervóznym tikom alebo prejavom nudy.
Kolísanie alebo prešľapovanie: Naznačuje, že osoba je nervózna alebo netrpezlivá.
Prikyvovanie: Značí empatiu, porozumenie, ochotu dozvedieť sa viac a otvorenosť.
Postoj s rukami na bokoch: Môže byť prejavom sebavedomia, agresie alebo snahy dať najavo, že sa vyskytli problémy.
Vrtenie sa: Značí nudu, nervozitu, frustráciu alebo ponáhľanie sa.
Zopnutie rúk za chrbtom: Môže značiť obavy, frustráciu, snahu zdržať sa, aby nepovedal niečo, čo nechce, alebo indikátor moci a autority.
Dlane smerujúce nahor: Vysielajú signál otvorenosti a dôveryhodnosti.
Trenie dlaní: Rýchle trenie dlaní môže naznačovať očakávanie niečoho dobrého, pomalé trenie znamená očakávanie niečoho negatívneho.
Dotyk líca: Naznačuje záujem o tému a názor druhej osoby.

Ako zistiť, či vám niekto klame?

Reč tela sa môže líšiť od človeka k človeku, takže nemôžeme s istotou povedať, že určité gestá a výrazy sú jednoznačnými znakmi klamstva. Každý človek je iný a každá situácia je jedinečná, preto by sa analýza reči tela s cieľom dokázať, že niekto klame, mala vykonávať opatrne.

Signály klamstva:

Zmeny v očnom kontakte: Vyhýbanie sa očnému kontaktu alebo naopak, prílišná snaha udržať očný kontakt.
Časté dotyky: Dotýkanie sa nosa, trenie očí alebo dotýkanie sa úst.
Nadmerná gestikulácia: Gestikulácia, ktorá pre danú osobu nie je prirodzená.
Nervózne pohyby: Šúchanie sa, škrabanie, poklepávanie prstami, šúchanie nohami, hryzenie si pier alebo vrtenie sa.
Pohyby pier: Stiahnutie pier, príliš veľké a neúprimné úsmevy alebo úškrny, hryzenie vlastného líca alebo nadmerné pohyby pier.
Zmeny tónu hlasu: Vyšší alebo nižší tón hlasu, trasľavý alebo nepokojný hlas.
Mračenie sa alebo zdvíhanie obočia: Výraz tváre, ktorý sa nezhoduje s tým, čo niekto hovorí.
Prekríženie rúk alebo nôh: Uzavretá pozícia, ktorá vytvára bariéru medzi osobou a druhou osobou.
Zmeny dychu: Ťažké alebo nepravidelné dýchanie.
Nadmerné žmurkanie: Príliš časté žmurkanie alebo naopak, úplné vynechanie žmurkania.

Klamstvo, stres, nervozitu, prezradia tieto gestá na hlave (REČ TELA)

Chyby, ktoré ľudia robia pri čítaní reči tela

Pri analýze neverbálnej komunikácie je dôležité nespoliehať sa iba na poučky vysvetľujúce jednotlivé signály reči tela. Týchto chýb sa ľudia niekedy dopúšťajú, keď čítajú reč tela druhých:

Neberú do úvahy bežné správanie človeka: To, ako sa osoba správa v bežných situáciách, ovplyvňuje, ako ostatní môžu čítať jej reč tela.
Zabúdajú na kontext: Ľudské správanie a reč tela ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré môžu viesť k nesprávnym vyhodnoteniam.
Porovnávajú s vlastnou kultúrou: Kultúra je veľmi dôležitá súčasť toho, čo tvorí reč tela človeka.

Etiketa: Pravidlá spoločenského správania

Etiketa je súbor pravidiel, ktoré upravujú spoločenské správanie. Dodržiavanie etikety je prejavom rešpektu a ohľaduplnosti voči ostatným. Etiketa sa týka rôznych oblastí života, od obliekania a stolovania až po komunikáciu a správanie sa na verejnosti.

Etiketa obliekania:

Dress code: Je dôležité dodržiavať dress code, ktorý je predpísaný pre danú udalosť.
Konvenčné oblečenie: Uprednostňujte konvenčné oblečenie, účes, doplnky, líčenie a parfum.
Vhodné oblečenie pre dennú a večernú návštevu: Tmavý oblek uprednostnite aj v prípade dennej návštevy, k nemu svetlú jednofarebnú košeľu, kravatu s nenápadným vzorom, čierne šnurovacie topánky a čierne ponožky.

Etiketa správania sa pri stretnutiach s VIP:

Príchod načas: Prichádzajte načas a dbajte aj na maličkosti - na správne podanie ruky, predstavenie seba a svojho partnera, držanie pohára za stopku, zapnutie saka a pod.
Oslovenie: Osloviť môžete každého, ak to urobíte taktne a slušne.
Predstavenie: Ak ste sa s dotyčnou osobou niekedy v minulosti stretli, predstavte sa znova a hneď pripomeňte, kde ste sa už videli.
Oslovovanie VIP: S výnimkou členov kráľovských rodín oslovujeme dnes všetkých hodnostárov civilnými označeniami funkcie: pán prezident, pán veľvyslanec, pán dekan, pán kardinál.
Dotyky: Pri konverzácii dbáme na to, aby sme sa VIP nedotkli, a to ani fyzicky.
Čas: Ak dostaneme k dispozícii pätnásť minút, nerátajme s tým, že audienciu pretiahneme na pol hodiny, radšej si svoju tému pripravíme tak, aby sme za pätnásť minút stihli povedať všetko, čo potrebujeme.

Etiketa organizovania návštevy VIP:

Príprava programu: Program by sme mali pripraviť a prekonzultovať s kanceláriou ústavného činiteľa, sekretariátom ministra či veľvyslanca alebo manažérom celebrity.
Bezpečnosť: Väčšinou ide o chránenú osobu, ochranku bude preto zaujímať miesto na zaparkovanie kolóny vozidiel, trasa pohybu po inštitúcii, revízie výťahov, únikové východy a ďalšie detaily.
Miestnosť na rokovanie: Budeme musieť pripraviť miestnosť na rokovanie, kvetinovú výzdobu, zostaviť zoznam osôb, ktoré sa zúčastnia na rokovaní, prípadne na iných častiach programu, a treba sa postarať o manželku VIP a jej samostatný program i sprievod, a všetko to zosynchronizovať.
Dary: Zvážime vhodný výber a správne odovzdanie darov. Vždy uprednostním dary regionálneho charakteru.
Minútovník: Ideálnym výsledkom všetkých príprav je vytlačený program návštevy v podobe presného časového a miestneho scenára, tzv. minútovník.
Privítanie: Hlavného hosťa a a jeho manželku privítame kyticou kvetov.

Význam neverbálnej komunikácie v sociálnej práci

Vzťah sociálneho pracovníka a klienta je závislým práve na vzájomnej komunikácii. V prvom rade, ako by mal sociálny pracovník vhodným a prirodzeným spôsobom využívať reč tela v komunikácii s klientom tak, aby si získal klientovu dôveru a vybudoval zdravý vzťah, založený - okrem dôvery - na vzájomnej úcte a rešpekte. The second part is oriented on social worker´s ability to read out the client´s signals of his body language.

Na základe nadobudnutých poznatkov zistených v danej problematike sme uskutočnili prieskum, ktorého hlavným cieľom bolo poukázať na spojitosť a neoddeliteľnosť sociálnej práce a neverbálnej komunikácie. Skúmali sme, či pozitívna neverbálna komunikácia prispieva k ľahšiemu vybudovaniu dôvery medzi klientom a sociálnym pracovníkom a čo prispieva k efektivite poradenského procesu.

Výskum sme realizovali v okresnom meste Spišská Nová Ves s počtom obyvateľov cca 37 tisíc a v malej obci pod Spišským hradom - Žehra s približným počtom obyvateľov 2 300. Celkovo sme uskutočnili 13 pozorovaní. V Spišskej Novej Vsi sme sa zamerali na Mestský úrad a na mestské časti Podskála a Vilčurňa, kde prevažnú časť obyvateľstva tvoria Rómovia. Na Mestskom úrade sa nachádzajú sociálni pracovníci, ktorých úlohou je telefonické kontaktovanie rôznych inštitúcií ako sú napríklad inkasné spoločnosti, polícia, okresné súdy, lekárske zariadenia, úrad práce sociálnych vecí a rodiny, vypisovanie úradných žiadostí a pod. V teréne sa sústreďujú na vyhľadávanie klientov, ktorí potrebujú pomoc, oboznamujú ich o povinnom očkovaní alebo o prepustení detí z nemocnice atď. Na Podskálu a Vilčurňu sme sa vybrali spolu so sociálnymi pracovníkmi. Objektom nášho skúmania boli klienti a sociálni pracovníci. Pozorovanie neverbálnej komunikácie nám vo Spišskej Novej Vsi obe strany odsúhlasili. V Žehre sme spolupracovali s tromi sociálnymi pracovníkmi z Obecného úradu. Takmer 90 % ich klientely tvorí Rómska populácia. Aj tu nám pozorovanie odsúhlasili obe strany. V obci sme skúmali neverbálnu komunikáciu hlavne v teréne.

Hlavnou metódou nášho prieskumu bolo priame neštruktúrované zúčastnené pozorovanie. Svoju činnosť sme zaznamenávali do písomného protokolu. Realizovali sme teda kvalitatívny prieskum. Naše pozorovanie môžeme bližšie špecifikovať ako zúčastnené pozorovanie, pri ktorom sme sledovali symboliku znakov neverbality sociálneho pracovníka a klienta z každého uhla pohľadu. Náš výskum sme zaostrili na pozorovanie sociálnej práce v kancelárii sociálneho pracovníka a v prirodzenom prostredí klienta, teda v teréne. Už zo samotného názvu môžeme vychádzať z toho, že pozorovateľ sa priamo zúčastňuje na procese pozorovania. Stáva sa teda aktívnym členom tejto skupiny. Cieľom takéhoto pozorovania je porozumenie významu toho, čo sa v určitom prostredí odohráva a ako to interpretujú jednotliví účastníci komunikácie. Uskutočnili sme teda prieskum významu neverbálnej komunikácie v sociálnej práci.

Príklady pozorovaní neverbálnej komunikácie v sociálnej práci

Prvé pozorovanie: Sociálny pracovník prišiel upozorniť klientku - matku na povinné očkovanie jej dieťaťa. Klientka zaujala uzavretý postoj tela, mala monotónny hlas a spustené ramená. Jej chodidlá nesmerovali ku sociálnemu pracovníkovi, ale von z komunikácie. Ruky mala prekrížené na hrudi. Reč tela sociálneho pracovníka bola naopak veľmi sebavedomá, dôkazom čoho bol jeho hlasný prejav, veľké gestá rukami a nohy ďaleko od seba.

Druhé pozorovanie: Sociálny pracovník prišiel za klientom, aby s ním vyjednal neplatenie nájomného. Sociálny pracovník použil hneď v úvode rozhovoru gesto prekrížených rúk na hrudi, čo znamená uzavretý, ba až nepriateľský postoj. Klient mal nadvihnuté obočie, nadvihnuté ramená a odkryté dlane z čoho vyplýva, že nechápal verbálnu výpoveď sociálneho pracovníka. Jeho hlava bola mierne sklonená - symbol podriadenosti.

Tretie pozorovanie: Sociálny pracovník prišiel klientke oznámiť, že si už môže vyzdvihnúť svoje dieťa z nemocnice. Reč tela sociálneho pracovníka bola otvorená. Klient reagoval na túto neverbalitu pozitívne, mohli sme vidieť rozšírené zreničky a posilnené podanie ruky sociálnemu pracovníkov.

Štvrté pozorovanie: Klient prišiel za sociálnym pracovníkom z dôvodu ospravedlnenia budúcej neúčasti na pojednávaní. Konkrétny sociálny pracovník, za ktorým klient šiel, prejavoval známky otvorenosti a akceptácie. Jeho ruky boli položené voľne na stole, udržiaval očný kontakt, jeho hlas bol pokojný a jasný. Pri vysielaní dôležitej informácie svoju reč spomalil.

Piate pozorovanie: Klient prišiel za sociálnym pracovníkom kvôli preštudovaniu listín, ktorým nerozumie. Neverbálna komunikácia sociálneho pracovníka bola sebavedomá. Jeho hlas bol energický, no pri dôležitej výpovedi tempo reči spomalil. Gestá boli veľké a jasné. Jeho poloha tela bola vzpriamená. Reč tela klienta vypovedala o jeho neistote a pochybnosti. Mal spustené ramená a jeho telo bolo zhrbené.

Šieste pozorovanie: Sociálna pracovníčka realizovala monitoring, ktorého cieľom bolo vyhľadávanie klientov, ktorí potrebujú pomoc. Neverbálna komunikácia sociálnej pracovníčky bola príjemná a otvorená. Naznačovala sebaúctu, záujem a ochotu pomôcť. Jej verbálny prejav bol jasný, zreteľný a logický. Chôdza bola energická a prirodzená a jej držanie tela bolo vzpriamené. V jednom momente klientka skrátila sociálnu vzdialenosť na osobnú, čím sa zrejme narušila intimita sociálneho pracovníka. To naštrbilo poradenský proces. Sociálna pracovníčka spozornela a ustúpila o krok dozadu. Mohli sme pozorovať rozšírenie zreničiek a zaujatie obranného postoja, resp. nesúhlasu. Jej ruky boli prekrížené na hrudi.

Siedme pozorovanie: Sociálna pracovníčka prišla otca upozorniť na zanedbávanie školskej dochádzky ich dieťaťa. Neverbalita sociálnej pracovníčky bola založená na otvorenosti. Jej chodidlá smerovali ku klientovi, mala vzpriamený postoj tela a pokojný a jasný hlas. Klient, ktorý tvrdil, že sa to bude snažiť zlepšiť, sa pri tejto výpovedi chytal za nos a uhýbal pohľadom. Je to signálom toho, že klient klamal. Jeho ruky boli počas celého rozhovoru vo vreckách, čím prejavoval nezáujem a aroganciu. Svojimi rozkročenými nohami prejavoval dominanciu a neústupčivosť.

Ôsme pozorovanie: Klient prišiel na základe toho, že nechápe uznesenie, ktoré mu prišlo. Sociálny pracovník sa po vstupe klienta do miestnosti vzpriamil. To znamená, že zaujal otvorený a sebavedomý postoj. Jeho reč bola zreteľná. Sociálny pracovník mal dioptrické okuliare a po preštudovaní uznesenia ich sňal a oprel si nožičku okuliarov o líce. Tým naznačoval, že buď rozmýšľa o význame dokumentu, ktorý má pred sebou alebo o tom, ako to klientovi vhodne podať. Pri vysvetľovaní uznesenia svoju verbalitu spomalil. Klient pri vyjasňovaní spozornel a oči zamieril na pery sociálneho pracovníka.

Deviate pozorovanie: Sociálny pracovník prišiel realizovať monitoring. Jeho neverbálna komunikácia bola sebavedomá a otvorená. Mal vzpriamený postoj, jasnú a zreteľnú verbalitu. Jeho chôdza bola pokojná. Po zhliadnutí sociálneho pracovníka jedným z osadníkov za ním potencionálny klient pribehol so žiadosťou o pomoc pri vybavovaní sociálnej dávky. Pri vysvetľovaní svojho problému používal veľké gestá rukami. Udržiaval priamy, ničím nerušený, očný kontakt. Jeho neskôr zopnuté ruky pred telom prezrádzali úzkosť. Chodidlo klienta smerovalo von z komunikácie. Naznačuje to, že chce čo najskôr utiecť z rozhovoru. Tento signál je ale v tomto kontexte paradoxný, pretože klient pribehol za sociálnym pracovníkom, čím vyslal informáciu, že potrebuje pomoc.

Desiate pozorovanie: Klient prišiel požiadať o pomoc pri vypĺňaní žiadosti o príspevok na bývanie. Sadal si ale neisto, na kraj stoličky. Jeho členky boli prekrížené, čo symbolizuje strach. Ruky mal zopnuté a položené na nohách, jeho hlava bola sklonená a chrbtom bol naklonený dopredu. To predstavuje nervozitu. Sociálny pracovník bol otvorený a sebavedomý. Lakte mal položené na stole a prsty prepletené, čo je symbolom sklamania, resp. negativity. Udržiaval priamy očný kontakt a bol vzpriamený. Mal pokojnú a jasnú foniku. Pri dôležitej výpovedi svoju reč spomalil.

Jedenáste pozorovanie: Sociálny pracovník prišiel klienta upozorniť na zanedbanie povinnej školskej dochádzky jeho dieťaťa, dôsledkom čoho je porušenie mravnej výchovy. Sociálny pracovník mal otvorenú neverbálnu komunikáciu. Ukazoval otvorené dlane, jeho hlas bol pokojný. Držanie tela bolo vzpriamené a pozícia stabilná. Jeho nohy boli mierne rozkročené a pohľad priamy. V určitých momentoch dokonca narúšal osobnú zónu klientky, načo ona nereagovala a svoju pozíciu si naďalej udržiavala.

Kultúrne rozdiely v reči tela a etikete

Plánujete výlet do krajiny, v ktorej ste ešte neboli? Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré musíte urobiť pred cestou, je preskúmať kultúru a zvyky krajiny, ktorú navštívite. Prečo to tak je? Gestá sú univerzálnym jazykom, ktorý všetci dennodenne používame. Sú tiež dôležitou súčasťou našej kultúry a identity. Existujú však gestá, ktoré sú v jednej krajine urážlivé, ale v inej nie. Preto je dôležité si uvedomiť tieto problémy pri cestách do zahraničia. Nechcete uraziť ľudí a spôsobiť vážne problémy na ceste vašich snov! Ale nebojte sa.

Príklady kultúrnych rozdielov v gestách

Znak „V“ tvorený dvoma prstami: V súčasných alebo bývalých krajinách Commonwealthu sa môže považovať za ekvivalent prostredníka, ak sa obráti naopak. V niektorých indiánskych kultúrach je symbol mieru považovaný za prejav neúcty, zatiaľ čo na Blízkom východe je často chápaný ako symbol západného imperializmu. V niektorých ázijských kultúrach sa to považuje za prejav slabosti.
Znak „OK“: V Spojených Štátoch sa niekedy používa ako symbol bielej nadradenosti. V neposlednom rade môže byť toto gesto urážlivé takmer všade, v závislosti od kontextu. Niekedy môže byť vyjadrenie „OK“ interpretované ako sarkastické.
Znak „palec hore“: V mnohých krajinách sa vaši partneri môžu cítiť urazení! V týchto kultúrach možno spomínané gesto „palec hore“ vnímať ako urážku podobnú ukazovaniu prostredníka. Ak plánujete navštíviť Taliansko a Grécko, mali by ste očakávať ešte viac takýchto príkladov!
Znak „prekrížené prsty“: Vo Vietname je toto gesto považované za neslušné, pretože pripomína súkromné partie.
Znak diabolského rohu: V niektorých subkultúrach je znak diabolského rohu vnímaný ako pozitívny symbol sily a moci, najmä medzi fanúšikmi heavy metalu. V mnohých kultúrach je však vnímaný ako zlý odkaz na Antikrista. Paradoxne v iných krajinách je gesto vnímané ako znak ochrany pred zlom.
Krútenie hlavou: Vedeli ste, že v niektorých kultúrach krútenie hlavou v skutočnosti znamená „áno“?
Gesto „Poď sem“: Aj keď je gesto „poď sem“ často vnímané ako roztomilé alebo milé, existuje jedna kultúra, v ktorej sa naň pozerá ako na obzvlášť urážlivé, keď ho pred niekým ukážete. Nehovoriac o tom, že takmer všade na svete môžu vaši partneri cítiť, že to má sexuálny podtón.
Natiahnutie otvorenej dlane smerom k niekomu: Ľudia z týchto kultúr veria, že „mountza“ znamená, že osoba, ktorej gesto ukazujete, je hlúpa, bezcenná alebo inak nehodná rešpektu.
Držanie rúk vo vreckách: Uvedomte si, že držať ruky vo vreckách môže byť v niektorých iných európskych a ázijských krajinách tiež považované za neslušné.

Ak teda cestujete mimo svojej domovskej krajiny, určite požiadajte svojho hostiteľa alebo osobu, s ktorou sa stretávate, o radu ohľadom miestnych zvykov.

tags: #obe #ruky #vo #vreckách #význam