Obrad posvätenia jedla: História a význam

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov v slovenskej kultúre, ktorý v sebe spája kresťanské tradície a staré pohanské zvyky. Kresťania si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, čo symbolizuje víťazstvo života nad smrťou. Súčasťou osláv je aj obrad posvätenia jedál, ktorý má hlboké korene a bohatú symboliku.

Pôvod a význam Veľkonočných sviatkov

Veľkonočné sviatky spájajú dva pôvodné prvky. Starší z nich pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí v jarnom období oslavovali solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác. Hoci Slovania nedelili rok na štyri ročné obdobia, ale iba na dve - zimu a leto - obrady mali urýchliť koniec zimy a návrat tepla a slnka.

S prijatím kresťanstva sa obsah sviatku zmenil, ale aj v kresťanskom motíve - zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, vstupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou.

Svätý Týždeň: Cesta k Veľkej Noci

Veľkej noci predchádza Svätý týždeň, ktorý začína Kvetnou nedeľou. Táto nedeľa pripomína príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami. Na Slovensku sa namiesto paliem používajú bahniatka, ktoré symbolizujú prvú jarnú zeleň. V minulosti sa bahniatka po príchode z kostola zakladali za sväté obrazy, zrkadlá alebo nado dvere, aby ochraňovali domácnosť.

Zelený Štvrtok: Pamiatka Poslednej Večere

Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme so svojimi učeníkmi. V tento deň sa „zaväzujú zvony“, čo znamená, že až do Bielej soboty nezvonili. V minulosti chodili chlapci s rapkáčmi oznamovať začiatok predveľkonočného ticha bez zvonov.

V tento deň mali matky kúpať svoje deti v jednej spoločnej vode, aby nemali v nastávajúcom roku vyrážky a chrasty. Dievky sa umývali v potoku, aby neboli pehavé a včas ráno sa chodili česať pod vŕbu alebo lipu, aby mali krásne a hebké vlasy. V niektorých regiónoch sa v tento deň sial mak, hrach a prvý raz po zime sa vyháňal dobytok na pašu. Gazdovia každé zviera pohladili vajíčkom, aby bolo pekné, guľaté a tučné.

Zelený štvrtok bol pôstnym dňom, kedy sa malo jesť niečo zelené, napríklad polievky alebo prívarky zo žihľavy, púpavy, špenátu, šťavela, či medvedieho cesnaku. V Komáranoch a Sačurove boli tradičným jedlom pirohy.

Veľký Piatok: Deň Smútku a Pokory

Veľký piatok je dňom kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Témou pobožnosti je umučenie Ježiša Krista. V kostoloch sa spievajú pašie a pod vedľajším oltárom sa otvára Boží hrob. Zachováva sa tradícia, aby pri Božom hrobe vždy niekto zotrval. Okrem veriacich to patrilo medzi čestné povinnosti hasičov.

V katolíckych rodinách sa držal prísny pôst. V evanjelických rodinách považovali Veľký piatok za najväčší sviatok roka. Doobeda sa chodilo do kostola na služby Božie a na spoveď. Dospelí nič nejedli, len pili vodu. Deťom, starým a chorým dali zjesť kašu alebo prívarok s uvareným vajíčkom.

Zavčas ráno utekali ľudia k vode poumývať sa, aby boli zdraví a svieži. V tento deň sa nesmel zakladať oheň, variť, piecť chlieb ani orať. Zbierala sa ranná rosa ako liek na choroby a vykopávali sa rozličné zeliny ako kostihoj, chren, alebo horec, ktoré sa dávali dobytku, lebo v tento deň sa vraj rany rýchlo hoja.

V Sačurove veľkopiatočné umývanie v jarku chápali ako očistenie od chorôb tela. Pri umývaní hovorili: „Pochvaľeni Jeźiś Kristus, jordanska vodičko. Zmivaš rinče i kameňe, zmi i zos mojoho cela boľeňe.“ Potom sa krátko pomodlili a odišli domov. V Hanušovciach nad Topľou v niektorých rodinách si v tento deň umývali tvár svätenou vodou, aby mali čistú nehnisajúcu pleť.

V minulosti sa pri Božom hrobe v katolíckych kostoloch držala stráž. V Hanušovciach nad Topľou ju držali nepretržite aj cez noc až do obradu Vzkriesenia na Bielu sobotu večer členovia Dobrovoľného hasičského zboru spolu s mládežou. V Sačurove tiež držali stráž pri Božom hrobe, a to dievky vyobliekané celé v bielom a mládenci oblečení v hasičských uniformách. Parobci stáli v pozore, dievčatá kľačali. Striedali sa vždy dva páry v určitých časových intervaloch, spravidla po jednej hodine, deň aj noc až do Vzkriesenia.

História sviatkov: Veľká noc | História

Biela Sobota: Deň Príprav a Očakávania

Biela sobota je dňom príprav na Veľkonočnú nedeľu. Katolícke rodiny išli doobeda do kostola. Keď napoludnie vo vežiach kostolov „rozviazali“ zvony a začali zvoniť, nastal čulý pohyb. V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že so špinou vypudili z domu choroby, aj všetko zlé. Mohlo sa tiež siať a sadiť.

Gazdinky robili posledné úpravy interiéru a najmä chystali slávnostné jedlá. Piekli sa koláče, varilo sa údené mäso, klobásy, šunka, syrek (vaječná hrudka) a vajíčka. Dievčatá chystali vajíčka pre kúpačov, varili ich v cibuľových šupkách, sennej mrve alebo orechových škrupinách. Chlapci zasa dokončovali korbáče na pondelkovú šibačku alebo si chystali voňavky z vŕbových púčkov, sennej mrvy, klinčekov alebo mydla.

Večer sa rodiny obliekli do sviatočného odevu a odišli do kostola na slávnosť veľkonočnej vigílie. Pri kostole sa zapálil a posvätil oheň, ktorý znamenal víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa zapálila veľkonočná sviečka - paškál.

V obci Čaklov na Bielu sobotu deň varili šunku v kapuste, klobásy, cviklu a z mlieka a vajec pripravili „sirec“, ak tak neurobili už deň predtým. V neskoršom období aj „pulňeňinu“, ktorá sa piekla z mäsa, chleba a vajec. Potom gazdinky z každého jedla dali do košíka, pridali ešte soľ, chren, slaninu, vajíčka a pálenku. Košík nakoniec prikryli tkaným ručníkom a pobrali sa s ním do kostola. Po obrade Vzkriesenia pred kostolom kňaz košíky s veľkonočným jedlom posvätil. Po posvätení sa každá gazdiná ponáhľala rýchlo domov. Susedy sa navzájom aj predbiehali, ktorá je šikovnejšia. Panovala totiž povera, že ak rýchlo prídu domov, skoro dokončia žatvu a kravy im nebudú utekať z poľa domov. Okrem toho ešte gazdiná, keď dobehla do dvora, raz obehla s košíkom okolo domu. Až potom s kresťanským pozdravom Pochválený Ježiš Kristus - alebo na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno u gréckokatolíkov s pozdravom Christos voiskres - vošla do domu. Položila košík na stôl a všetky požívatiny z neho vybrala a nakrájala na tanier. Pred jedlom sa všetci spoločne pomodlili. Pokiaľ sa všetci nenajedli, gazdiná nesmela od stola odísť, lebo verili, že by tak počas celého roka nemala ani chvíľku voľného času. Okrem toho platil pre gazdinú zákaz piť počas jedenia vodu, aby vtáky neozobávali mladú pšenicu.

V Hanušovciach nad Topľou veľkonočný syr pripravujú niektoré rodiny slano-korenistej chuti, iné ich varia na sladko. Aj tu sa každá gazdiná s veľkonočným košíkom ponáhľala rýchlo domov, lebo sa hovorilo, že ktorá prvá domov dorazí, skôr robotu na poli porobí. Občas to vyústilo až do humornej situácie, keď v snahe predbehnúť susedu sa gazdinej vysypal obsah košíka na cestu.

V obci Komárany do veľkonočného košíka okrem bieleho koláča „paski“ dávali veľkonočný syr, ktorý nazývali aj „hrudka“, tiež šunku, ktorú údili celú aj s kosťou, vajíčka a klobásu. Priložili cviklu v sklenenom pohári, kus slaniny, maslo a soľ. Okrem toho v tejto obci pripravovali na Veľkú noc aj mäsový syr. Pripravovali ho tak, že osolené a okorenené rozbité vajcia rozmiešali s posekanou zelenou petržlenovou vňaťou a na drobné kocky pokrájaným chlebom, šunkou a slaninou. Túto masu vyliali na rozvaľkané hnetené alebo kysnuté cesto a upiekli v rúre. Mäsový syr však dnes už častejšie pripravujú bez podkladového cesta.

Pavlovské katolícke ženy nechystali na svätenie košíky, ale „zajdi“ s jedlom, ktoré išli dať posvätiť do hanušovského kostola peši cez chotár Hrabovec. Keď sa vracali domov, išli im naproti chlapi, aby im s ťažkým bremenom na chrbte pomohli.

Keď sa na Bielu sobotu na oslavný liturgický spev v Hanušovciach nad Topľou mohutne rozozvučali kostolné zvony, gazdiná, ktorá v tom čase bola doma, vzala zvonček, spiežovec a cengajúc ním pobehala po celom dome, aby sa v ňom cez rok nezdržiavali hlodavce.

Zo sväteného jedla sa ani len omrvinka, ani vaječné škrupinky nesmeli len tak vyhodiť. V niektorých rodinách ich spálili, no na gazdovstvách mali iné využitie. V Pavlovciach uschovanú svätenú kosť zo šunky zasadili do zeme spolu so sadenými zemiakmi alebo inými okopaninami. V Čaklove odkladali aj vaječné škrupinky a pri prvej orbe ich spoločne s kosťou zo šunky zaorávali do prvej vyoranej brázdy. V tejto dedine bolo tiež zvykom polievať dobytku nohy svätenou vodou, aby ich na paši neboleli.

Veľkonočná Nedeľa: Víťazstvo Života nad Smrťou

Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista pre nich vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. Ústredným bodom bola slávnostná bohoslužba - „veľká“ svätá omša, na ktorú sa niesli košíky plné veľkonočných jedál na posvätenie.

Na mnohých miestach sa zachovával zvyk čo najväčšmi sa ponáhľať z omše domov, keďže ten člen rodiny, čo prišiel prvý, mal byť prvý a najšikovnejší aj v práci na poli. Lenže musel byť opatrný, nesmel sa potknúť a spadnúť, to sa totiž pokladalo za zlé znamenie.

Po štyridsaťdňovom pôste sa všetci tešili, že si môžu zasadnúť k slávnostne prestretému stolu. Tradičným veľkonočným jedlom boli a sú vajíčka. Pokladajú sa za symbol nového života a plodnosti. Z posvätených jedál sa nesmelo nič vyhodiť. Preto sa omrvinky a škrupiny z vajec odkladali a pri prvej oračke ich vysypali do prvej brázdy ako obeť zemi.

Poobede zvykli dievky ešte chystať vajíčka. Oveľa náročnejšia bola výzdoba kraslíc, tie sa pripravovali v predstihu. Zdobili sa voskovaním, vyškrabovaním, leptaním octom a kapustnicou, batikovaním, obliepaním slamou, dužinou močiarnej trávy aj farebnou priadzou.

Na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno chodievali svätiť jedlo gréckokatolícki veriaci v Sačurove. Ženy v obrúsku uviazanom okolo drieku zvanom „partok“ niesli veľkonočný koláč „pasku“. V košíku nechýbala šunka, doma uvarený vajcový syr, vajíčka, slanina. No a doma na stole nesmela chýbať takzvaná „pulňina“ zapečená s mäsom. Špecifikom oproti iným obciam je to, že tu dávali svätiť aj zápalky a kriedu. Posvätenými zápalkami zažínali hromničné sviece počas ohrozenia živelnými pohromami. Kriedou označovali - ohraničovali svoje domy zvonku, aby zabránili pôsobeniu negatívnych síl zo záhrobia. S posväteným veľkonočným košíkom utekali gazdiné rýchlo domov, aby sa im kravy kde-kade netúlali, ale čo najskôr sa z poľa vrátili domov. Potom s ním obišli celé obydlie, aby sa v dome nechytil požiar. Škrupinky zo svätených vajec nevyhadzovali, ale zakopali do zeme, resp. na posvätenie niesli olúpané vajíčka.

Veľkonočná nedeľa bolo zároveň jedným z dvoch dní počas roka (druhým bolo Božie narodenie 25. decembra), kedy sa nevarilo, nežehlilo, a dokonca ani riad neumýval. Všetko muselo byť pripravené - navarené a vyžehlené - deň predtým. Dopoludnia prežívali rodiny duchovným spôsobom v kostole, popoludní vychádzala najmä dedinská mládež na valal zaspievať si a dievky zatancovať „do koľesa“ (Komárany). Jedli sa iba posvätené jedlá a v tento deň nechodili ľudia na žiadne návštevy, aj dedinská krčma bola zatvorená (Čaklov).

Po návštevách sa v túto nedeľu nechodilo, iba ak k rodičom. „Ku maceri vźala dzeci (dcéra), do chustočki kolački miśene. Z orechami śe skrucaľi veľke roški i s makom. A s ľekvarom i s tvarohom śe robili take retuški male“. (Hanušovce nad Topľou)

Veľkonočný Pondelok: Šibačka a Oblievačka

Vo Veľkonočný pondelok bolo na dedinách rušno. Vyobliekaní mládenci niesli drevené šechtáre na vodu, niekedy s nimi šla aj muzika, alebo harmonikár. Hľadali ukryté dievčatá, vyviedli ich k studni alebo potoku a dôkladne ich obliali vodou z vedra. Niekde sa oblievalo, niekde len šibalo a zasa inde aj šibalo, aj oblievalo.

Za polievanie a šibanie ich pohostili pálenkou, varenou šunkou, vajíčkami a koláčmi. Dostávali od dievčat aj maľované vajíčka, mladší chlapci koláč a pár koruniek. Niekde bývala večer zábava - prvá od fašiangov. V utorok mohli dievčatá poliať mládencov a vrátiť im všetko, čo od nich predtým schytali. Tento zvyk sa už v súčasnosti nevyskytuje.

Korbáče si mládenci chystali už týždeň pred šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami. Veď parádny korbáč bol vizitkou slobodného mládenca. Plietli sa z rozličného počtu prútov. Jednoduchšie šestoráky a osmoráky sa naučil pliesť vari každý dedinský chlapec, na desatoráky, dvanástoráky či ešte zložitejšie si trúfol len naozajstný majster. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú. Šibanie a oblievanie malo zabezpečiť, aby boli dievčatá zdravé, mocné, svieže a vrtké, lebo do nich prejde sila mladých vŕbových prútikov a vody.

Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodnej sily.

Na Veľkonočný pondelok chodili parobci v skupinkách po domoch. Mládenci oblievali dievky vodou zo studní alebo potoka, ony ich za to ponúkli koláčom a pálenkou (Pavlovce). Dievky parobkov počastovali - dali im „vipic i zakušic“ (Komárany). Čím väčší počet oblievačov k dievke prišiel, tým väčší honor mala v dedine medzi rovesníčkami (Sačurov). „Vo Veľkonočni pondzelok ta me śe richtovali, že uš pridu oľivače. Ta uš šunka bula na stoľe nakrata, kolački buľi, no i dajaka paľenka bula. No a tak prišľi paropci, po partijoch chodziľi.“ (Hanušovce nad Topľou)

Hanušovská mládež chodievala ku Grodzinskému mostu tancovať až v tento deň. Aj v Pavlovciach sa tancovalo až v pondelok; hovorilo sa tu o bujarej zábave. V Čaklove sa mládež schádzala pred krčmou až ku večeru, kde sa zabávala a tancovala. Do tanca im hrala cigánska muzika, ktorú pojednali parobci. Zabávali sa aj deti, najmä chlapci, pri hre „vibehunki“.

Paschálny Košík: Symbolika Posvätených Jedál

Paschálny košík je typickým znakom obradu posvätenia jedál. Obsahuje rôzne potraviny, ktoré majú symbolický význam:

Pascha - biely koláč, symbolizuje Ježiša Krista, ktorý je chlebom života.
Hrudka - syr s vajíčkami, u nás na slano, v iných častiach východného Slovenska aj na sladko. Symbolizuje hojnosť a plodnosť.
Klobása, údené mäso, šunka - symbolizujú zdravie a prosperitu.
Vajíčka natvrdo - symbolizujú nový život a vzkriesenie.
Maslo - symbolizuje hojnosť a požehnanie.
Cvikla - symbolizuje zdravie a dlhovekosť.
Soľ - symbolizuje ochranu pred zlom.
Chren - symbolizuje silu a zdravie.
Bábovka - v niektorých oblastiach sa pridáva aj bábovka ako symbol sladkého života.

Zvykom je, že nič z toho, čo zostane, sa nevyhadzuje do koša.

Zvyky a Tradície Spojené s Posväteným Jedlom

Po posvätení jedál sa v domácnostiach usporadúvala slávnostná hostina, podobná tej vianočnej. Niekde sa udržal zvyk, že matka po návrate domov z omše kládla košík každému členovi domácnosti na temeno hlavy, ako ochranu pred zasiahnutím bleskom, alebo aby sa hromov nebáli.

Na začiatku sa predniesla modlitba. Zväčša otec rodiny, gazda, rozkrojil prvé vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden mesiačik, ako symbol zmŕtvychvstania a znovuzrodenia. V nešťastí si mali spomenúť, s kým ...

Gréckokatolícka cirkev vo Zvolene

Po páde komunizmu začal gréckokatolícky kňaz zo Šumiaca sporadicky navštevovať Zvolen. Ku vzniku samotnej gréckokatolíckej farnosti Zvolen došlo 18. mája 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac ako súčasť Gréckokatolíckej eparchie Prešov. Táto farnosť po vzniku Prešovského arcibiskupstva a Bratislavského biskupstva 30. Januára 2008 sa stala súčasťou gréckokatolíckej eparchie v Bratislave. Samotná farnosť má podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 686 veriacich a zahŕňa okrem okresu Zvolen, taktiež okresy Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Eucharistia

Eucharistia - je prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Premenenie celej podstaty chleba na telo a vína na krv sa nazýva „prepodstatnenie“ (transsubstantiatio) - premenenie jednej veci na druhú. Premenia sa akcidenty (vonkajšie vlastnosti), ale nemení sa podstata. Premenu podstaty vždy sprevádza aj premena akcidentov. Pri premenení Eucharistie sa nejedná ani o jeden tento typ premeny. Ale ide o niečo nenapodobiteľné. Prepodstatnenie - celá podstata chleba a vína sa mení, ale akcidenty (vzhľad, chuť,…) ostávajú nezmenené. V každej čiastke obidvoch spôsobov je prítomný celý Kristus.

tags: #obrad #posvatenia #jedla #história