Histamínová intolerancia a tekvicové semienka: Čo potrebujete vedieť

Ľudský organizmus je individuálny systém, a čo je pre jedného super potravinou, pre druhého môže byť jedom. A to platí aj pre čoraz častejšie skloňovanú histamínovú intoleranciu.

Histamín je chemická látka zapojená do nášho imunitného systému, centrálneho nervového systému a trávenia. Ako dôležitý neurotransmitér oznamuje dôležité správy z tela do mozgu a je tiež súčasťou žalúdočnej kyseliny, ktorá nám pomáha rozkladať potravu.

Histamín sa stáva problémom len vtedy, keď máme metabolické poruchy, ktoré nám neumožňujú metabolizovať histamín správne. Intolerancia voči histamínu sa vyvinie, keď je množstvo histamínu, ktoré sa hromadia v tele väčšie, než množstvo histamínu, ktoré dokáže telo eliminovať.

Histamínová intolerancia (HIT) vzniká dôsledkom nepomeru medzi prísunom a odbúravaním histamínu v tele. Táto nerovnováha môže byť spôsobená jednak zvýšeným príjmom histamínu v potrave alebo vlastnou nadprodukciou histamínu napr. u alergických reakcií alebo bakteriálnych infekcií.

Histamínovú intoleranciu diagnostikuje najčastejšie alergológ či imunológ, a to na základe anamnézy (rozboru príznakov) a odberu krvi. Laboratórne sa zisťuje aktivita enzýmu diaminooxidázy.

Najčastejšími prejavmi histamínovej intolerancie sú gastrointestinálne problémy. Pokiaľ zistíme, že naše telo reaguje na rôznorodú skupinu potravín (napríklad špenát, paradajky, víno a kapustu) reaguje príznaky, od upchatého nosa až po migrénové bolesti hlavy, neznamená to hneď potravinovú alergiu. Namiesto toho sa môže jednať o tzv. histamínovú intoleranciu, pretože všetky tieto potraviny obsahujú vysokú hladinu histamínu.

Histamín koluje celým krvným riečiskom, čím môže spôsobiť rad zdravotných problémov a potom je ťažké histamínovú intoleranciu diagnostikovať. Väčšina lekárov nie je oboznámená s intoleranciou na histamín a nepovažujú ju teda za faktor prispievajúci k zdravotným problémom pacienta.

Príčiny histamínovej intolerancie

Ľudia s histamínovou intoleranciou majú často nízke hladiny enzýmov - diamínoxidáza (DAO) a histamín-N-metyltransferázy (HNMT) - ktoré obe spracovávajú histamín v našom tele. Za normálnych okolností histamín cestuje do čriev, kde ho DAO rozkladá a bráni mu vo vstupe do krvného riečišťa.

Medzi príčiny nízkej hladiny DAO enzýmov môže byť neznášanlivosť lepku, syndróm priepustného čreva, alkohol, zá***y spôsobené Crohnovou chorobou, ulceróznou kolitídou, alebo lieky ako je ibuprofén, aspirín, niektoré antidepresíva alebo antiarytmiká. Ak trpíme nedostatkom DAO, histamín sa nerozkladá ako by mal, čo má za následok zvýšenie jeho hladiny a v prípade, že bude tento stav pretrvávať dlhšiu dobu, výsledkom bude porucha aktivácie mastocytov, chronický zá*** alebo citlivosť na histamín.

Diagnostika histamínovej intolerancie

Intoleranciu je často ťažké diagnostikovať, pretože pacient obvykle môže zažívať príznaky raz alebo opakovane a to nezávisle na sebe, pretože rozhoduje i množstvo samotnej potraviny. Existujú krvné testy na intoleranciu histamínu, však bez testu môžete vyskúšať niektorú z fermentovaných potravín a potravín s vysokým obsahom histamínu a zistiť tak, či dôjde k zhoršeniu príznakov.

Ako relatívne spoľahlivú diagnostickú metódu možno tiež odporučiť eliminačno - expozičný test (EET), teda eliminačný diétu a následnej expozície. Konkrétny postup je nasledujúci: Najprv určitú dobu (väčšinou sa odporúčajú 2 - 4 týždne) budeme dodržiavať nízkohistaminovú diétu. Počas nej by sa vám malo uľaviť, negatívne príznaky by mali ustúpiť. Po eliminácii nasleduje expozícia, t.j. úmyselné vystavenie sa kontaktu s histamínom, resp. jeho užitie.

Diéta pri histamínovej intolerancii

Prvým účinným krokom, ako stlmiť príznaky histamínovej intolerancie a liečiť ju, je dodržiavať histamínovú diétu. Nízkohistaminová diéta je prvým a najdôležitejším krokom v liečbe histamínovej intolerancie. Na rovinu je nutné povedať, že sa vo väčšine prípadov jedná o veľkú, pre niekoho až drastickú zmenu v stravovacích návykoch. Z jedálnička je totiž nutné vylúčiť mnoho potravín a pochutín, na ktoré sme boli zvyknutí a ktoré máme radi.

Vo všeobecnosti je pri tejto diéte dôležité uprednostniť čerstvé jedlá pred konzervovanými, fermentovanými, zrejúcimi či kvasenými. Dlhšie skladovanie totiž v potravinách zvyšuje obsah histamínu. Určite by mali byť vylúčené spracované potraviny ako sú konzervy a polotovary.

Nízkohistamínová strava by nemala byť dodržiavaná navždy. Skôr by mala fungovať ako eliminačná diéta, kedy sami zistíte, ktoré potraviny v akom množstve zvládnete, a ktoré Vám spôsobia nežiaduce príznaky.

Existujú aj potraviny uvoľňujúce histamín, ktorým by ste sa mali tiež vyhnúť. Patria medzi ne ananás, citrusové plody, jahody, orechy, strukoviny, alebo morské plody.

Potraviny s nízkym obsahom histamínu

Medzi potraviny s nízkym obsahom histamínu patrí čerstvé mäso a ryby, vajcia, jablká a banány, zemiaky, tekvica, sladké zemiaky, cuketa, mrkva, uhorky alebo zeler. Avšak je potreba vyzdvihnúť aj to, že pri potravinách záleží na skladovaní a ich veku.

Všeobecne možno povedať, že čerstvé potraviny majú tendenciu mať menej histamínu, zatiaľ čo staršie a fermentované potraviny majú histamínu viac. To znamená, že aj niektoré zdravé jedlá, ako je kefír, jogurt a kyslú kapustu, môžu byť pre osoby s intoleranciou histamínu problematické.

Prírodné antihistaminiká

Existujú potraviny, ktoré pôsobia ako prírodné antihistaminiká a to sú jablká, čučoriedky, žerucha, cibuľa, bylinky ako je estragón, tymián, harmanček, ďalej čerstvý zázvor, olivový olej, kokosové ryžové a konopné mlieko, mandľové maslo, alebo kurkuma.

Ak vieme, že sa budeme stravovať mimo domova, príp. že nebudeme úplne schopní dodržať nízkohistaminovú diétu, existuje doplnok stravy, ktorý nám môže pomôcť zmierniť možné negatívne zdravotné následky. Jedná sa o prípravok NATURDAO. Tento výrobok obsahuje prírodný enzým DAO, ktorý napomáha rozkladu histamínu v čreve.

Tekvicové semienka a histamínová intolerancia

Tekvicové semeno je jedlé semeno tekvice. Semená sú typicky ploché a asymetricky oválne, majú bielu vonkajšiu šupku a po odstránení šupky majú svetlo zelenú farbu.

Tekvicové semená sú veľmi obľúbenou pochúťkou a navyše obsahujú vysoké hodnoty minerálnych látok, ako napr. mangán 131%, fosfor 168%, horčík 130% a zinok 80% odporúčanej dennej dávky v 100 g.

Tekvicové semená v 100 g obsahujú 446 kalórií, 45,85g tukov, 17,81 g sacharidov, 3,9 g vlákniny a 24,54 g bielkovín. Semená tekvice obsahujú antioxidanty, ktoré znižujú zápal a chránia bunky pred škodlivými voľnými radikálmi. Preto konzumácia potravín bohatých na antioxidanty pomáha chrániť pred mnohými chorobami a je spojená so zníženým rizikom rakoviny žalúdka, prsníka, pľúc, prostaty a hrubého čreva.

Tekvicové semená boli dlho cenené ako dôležité prírodné jedlo pre zdravie mužov. Toto je čiastočne kvôli ich vysokému obsahu zinku, ktorý je dôležitý pre zdravie prostaty, a tiež preto, že extrakty tekvicových semien a oleje hrajú úlohu pri liečbe benígnej hyperplázie prostaty (zväčšená prostata).

Existuje mnoho spôsobov, ako jesť tekvicové semená, ale najzdravší spôsob je jesť ich surové a hlavne nepražené a nesolené. V obchodoch si môžete kúpiť tekvicové semená lúpané i nelúpané, solené i nesolené, pražené i nepražené. Uchovávajte semená vo vzduchotesnej nádobe pri izbovej teplote.

tags: #tekvicové #semienka #obsah #histamínu

Populárne príspevky:

• Tipy a recepty s bujónovými kockami
• Recept na domáci jogurt
• Kulinárske festivaly v Orave
• Recepty na sviatočné orechové maškrtenie
• Tradičné slovenské recepty