Kukurica na Slovensku: História, súčasnosť a pestovanie

Kukurica, kultúrna jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 300 cm, je plodina s bohatou a fascinujúcou históriou. Jej plné steblá a veľmi dlhé, široké listy siahajúce do 10 cm, s dlhými pošvami, ju robia ľahko rozpoznateľnou. Samčie kvety sa nachádzajú v priamej koncovej metline, zatiaľ čo samičie kvety sú umiestnené v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Z obalu šúľkov vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Zrelé šúľky dosahujú dĺžku okolo 30 cm a sú pokryté žltkastými až žemľovožltými hranato-guľatými zrnami.

Kukurica je rastlina Nového sveta. Jej európska a mimoeurópska história je veľmi krátka. Začala až v ére novoveku. Indiáni oboch Amerík poznali kukuricu veľmi dávno. Zdá sa, že prví, ktorí si ju všimli, boli Indiáni z územia dnešného Peru.

Kukurica zohrala rozhodujúcu rolu v živote mnohých amerických indiánskych kmeňov, pretože bola ich hlavnou potravinou. V Európe ju od Španielov prevzali, už ako úžitkovú rastlinu, Francúzi a Taliani: z Talianska sa cez Čiernomorie dostala do Ruska, Portugalci ju na svojich výpravách zaviezli do Afriky a juhozápadnej Ázie.

Naše národy údajne zoznámili s kukuricou Rómovia (cigáni), ktorí ju na južné Slovensko a Moravu priniesli zrejme z Turecka a Rumunska v 17. storočí, preto sa jej tiež hovorilo turecká pšenica alebo turecké žito, z čoho zostalo krajové označenie ,,turkyňa\". Proti tejto špekulácii stojí údaj v Mattioliho herbári z roku 1596, kde sa píše, že ,,Táto pšenica alebo žito, ktoré tureckým nazývame, má indiánske korene. Lebo v Západnej Indii a nie v tureckej zemi rastie...,,

Ukázala sa však byť neobyčajne prispôsobivá, a tak početné odrody ďaleko prekročili hranice jej domoviny. Je po pšenici, ktorá už pred rokmi prekročila výnos pol miliardy ton, spoločne s ryžou najrozšírenejšia a najproduktívnejšou obilninou sveta.

Počas storočí sa ustálilo niekoľko línií kukuríc, hodnotených ako konvariety. Najstaršia je tzv. mäkká kukurica, ktorá má múčnaté, škrobom bohaté zrno. Veľmi dlho sa pestuje tiež praskavá alebo pukancová kukurica, ktorej zrná po zahriatí explodujú a obrátia sa naruby, takže sa objavia výrazné biele vnútorné vrstvy - endosperm, je obľúbená i u nás.

Ako krmivo sa osvedčila kukurica ,,konský zub,, ktorej zrná sú zhora preliačené. Značne rozšírená je kukurica cukrová. Jej zrná majú menej škrobu, mnoho dextrínu a bielkovín, a málo tukov, zásadotvorné minerálne látky a vitamín C a v menším množstve vitamíny B, E a provitamín A. Pestuje sa od polovice 18. storočia a je skôr považovaná za zeleninu, najmä v USA, kde jej každý Američan zje asi 12 kg za rok.

Zbierajú sa šúlky v štádiu medzi mliečnou a voskovou zrelosťou a jedia sa surové, inokedy sa varia, pražia, konzervujú alebo mrazia, a to ako samotné zrnká, tak aj celé mladé šúlky dlhé 3 až 10 cm. Táto kukurica sa volá cukrová predovšetkým pre zrovnateľne vyšší obsah sacharidov ako v zrne, tak i v steblách. Hodí sa preto i ako krmivo i na silážovanie. Vo východnej Ázii sa často pestuje ďalšia z kultúrnych kukuríc, kukurica vosková.

Vo východnej Ázii sa často pestuje ďalšia z kultúrnych kukuríc, kukurica vosková. V kuchyni starých Indiánov kedysi prevažovali len varené a pražené klásky, varili sa tiež polievky zo samčích kvetenstiev a peľu.

Pravidelnou konzumáciou kukurice v akejkoľvek forme sa posilňuje obranyschopnosť ľudského organizmu. Jej liečebný účinok sa vysvetľuje hlavne vysokým obsahom selénu a vlákniny. V liečebnej výžive sa uplatňuje hlavne v prevencii nádorových ochorení. Pukavá kukurice - popcorn normalizuje činnosť celého tráviaceho traktu a očisťuje jeho sliznice. Tím odstraňuje mnoho zdravotných problémov nejasného pôvodu, napríklad návykové zápchy, ekzémy, kĺbové potiaže a pod. Je taktiež najlacnejšou a biologicky plnohodnotnou súčasťou redukčných diét. Svoje pozitívne vlastnosti prináša popcorn i pri príprave pokrmov. V novšej dobe sa vyrábala i kukuričná krupica a obľúbené kukuričné lupienky, cornflakes. Z mladých naklíčených zrniek sa pripravuje šalát, inde sa zrnká alebo celé mladé klasy (nielen cukrovej kukurice) nakladajú do octu.

Priemyselne sa kukurica využíva pri výrobe škrobu, liehu, škrobového cukru, dextrínu a stolného oleja z klíčkov.

Kukurica je pôvodne americkou rastlinou. Začína kvitnúť v prvej júnovej dekáde a kvitne až takmer do konce septembra. Množstvo agresívneho peľu, ktoré sa z rozľahlých kukuričných lánov dostáva do ovzduší, je značné.

Kukurica na Slovensku

Na územie Slovenska sa kukurica dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo „Turkyňa“. Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku, o niečo neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia prišlo k väčšiemu rozširovaniu pestovania kukurice na Slovensku.

Známa slovenská etnologička Katarína Nádaská uvádza, že na juhu Slovenska sa kukurica „usídlila“ počas 17. storočia, v čase vojnových nepokojov v strednej a juhovýchodnej Európe. Spomína i bežný spôsob prípravy kukurice - mlela sa na múku a pripravovala ako kukuričná kaša, ktorá chutila deťom i dospelým omastená maslom či masťou, posypaná cukrom, prípadne na slano, spestrená škvarkami a mliekom.

Na Slovensku sú najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu, nakoľko sú tu vhodné klimatické podmienky. Prvé písomné zmienky o pestovaní kukurice v Holíči sa datujú do 18. storočia.

Predplodinou kukurice v tejto oblasti bolo obilie. Na pôdu sa potom dal maštaľný hnoj, zorala sa a následne tam siala kukurica. Najpoužívanejším hnojivom v tejto oblasti bol už spomínaný maštaľný hnoj, ktorý sa zaprával orbou.

Príprava pôdy na pestovanie kukurice spočívala v tom, že sa pôda na jeseň zorala /nahrubo/, na jar sa hlina zrovnala a v máji sa sialo /okopávalo sa, „kopčilo“/. Osivom boli najlepšie zrná z najlepších klasov, ktoré sa siali do hniezd „40 na 40“ /40 cm v riadku aj od seba/. Každý sedliak osial kukuricou cca 20-30% pôdy, ktorú obrábal.

Do kukurice sa siali aj iné plodiny, napr. Po vysiatí sa pôda ešte občas valcovala, no nebolo to striktne dodržiavaným pravidlom. Ohŕňanie sa väčšinou vykonávalo /cca 70cm/.

Pestovanie kukurice v súčasnosti a výzvy

Dňa 17. apríla 2024 sa v kaštieli v Mojmírovciach uskutočnil odborný seminár organizovaný Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice, ktorý sa venoval problematike pestovania kukurice na Slovensku, v EÚ a vo svete, vývoju cien kukurice na trhu a spracovaniu kukurice.

Podľa S. Moravčíka, v kukurici sme na Slovensku medzi rokmi 2021 až 2023 zaznamenali výrazný pokles pestovateľskej plochy a to až o 64 717 hektárov. Osiate plochy kukurice za pár rokov klesli o tretinu a úrody sú ako na hojdačke.

Konkrétne v roku 2021 bola kukurica na zrno pestovaná na 203 085 hektároch, priemerná hektárová úroda dosiahla 7,86 tony, celkovo bolo vyprodukovaných 1 600 000 ton zrna kukurice. V roku 2023 bola kukurica na zrno zberaná v Bratislavskom kraji z plochy 11 246 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 6,25 tony. V Trnavskom kraji z 37 726 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,87 tony. V Trenčianskom kraji z 4 489 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 7,51 tony. V Nitrianskom kraji z 61 853 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,12 tony. V Žilinskom kraji z 208 hektárov, priemerná úroda 8,27 tony na hektár. V Banskobystrickom kraji z 5 156 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 8,24 tony. V Prešovskom kraji z 1 881 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,86 tony.

Najvyššie priemerné hektárové úrody kukurice na zrno boli dosiahnuté v okresoch Michalovce (10,51 tony), Vranov nad Topľou (10 ton), Rimavská Sobota (9 ton). V Nitrianskom kraji - vo všetkých jeho okresoch bola dosiahnutá priemerná hektárová úroda nad 8 ton.

Kukurica na siláž sa v roku 2023 celkovo pestovala na 63 200 hektároch, celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, pri priemernej hektárovej úrode 31,45 tony.

Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, čo je o 60 tisíc hektárov menej, ako v roku 2021. Nové programové obdobie európskej agropolitiky poškodilo kukuricu. Pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe.

V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. Zatiaľ to vychádza na 7,6 tony z hektára. Trnavský kraj má okolo 7 ton, nitriansky 6,8 tony a košický zatiaľ 9 ton z hektára - tam najviac pršalo. Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, vieme, že to nie je žiadne číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton.

Pre dlhotrvajúce sucho hrozia na Slovensku nízke úrody kukurice. Júl bol pre opelenie a optimálny vývoj zrnovej kukurice kľúčový, no práve v tomto období napršalo slabých sedem milimetrov zrážok. V júli boli výrazné horúčavy. Peľ uschýnal, podmienky na opeľovanie boli výrazne sťažené. Ak nedostatok zrážok ovplyvnil opeľovanie, môžeme očakávať slabé úrody.

Kukurica sa v tomto roku pestuje na Slovensku na výmere obdobnej ako vlani, teda na ploche asi 140 000 hektárov (ha). Od extrémne suchého roku 2022 ide o pokles o 60 000 ha. Dôvodom je nevyspytateľné počasie a zvýšené náklady na sušenie v mokrom roku. Pritom celá južná časť Slovenska až po Košice či Trebišov má ideálne podmienky na pestovanie tejto plodiny.

V suchých podmienkach výrazne trpí okrem kukurice aj slnečnica a sója. Porasty cukrovej repy potrebujú vodu priebežne, nie nárazovo. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy už niektoré porasty repy Slovenska zhadzujú spodné listy.

Úrody kukurice na zrno v roku 2023 podľa krajov

Pestovanie kukurice v záhrade

Sladké šúlky sa vo veľkom predávajú na kúpaliskách, festivaloch a rôznych iných hromadných akciách, kúpiť si ju môžete aj surovú. Kukurica cukrová je však nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade.

Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám.

Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy.

Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom.

Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. V nasledujúcich dňoch polievajte s mierou, v závislosti od počasia.

Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá.

Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte.

Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť.

Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C.

Biologická hodnota a zloženie kukurice cukrovej

Za najkvalitnejšiu sa považuje kukurica cukrová, ktorá obsahuje 25-30% sušiny. Tento obsah sušiny má kukurica pri prechode z mliečnej do voskovej zrelosti. Ďalej obsahuje tuky, zásadotvorné minerály, vitamín C, v menšej miere vitamín B, E a provitamín A. Dôležitá je prítomnosť komplexu celulózy, škrobu, pektínových látok, pretože pôsobí ako regulátor tráviacich procesov.

Odrody cukrovej kukurice

V súčasnosti sa pestujú a konzumujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice: SU, SE, SH2 a SYN.

• Štandard (SU): Je známa svojou sladkou, krémovou textúrou. Pre najlepšiu chuť by sa mala skonzumovať do týždňa po zbere.
• Zvýšený cukor (SE): Je vylepšená verzia SU s vyšším obsahom cukru ako štandardná sladká, ale s menej cukru ako super sladká (SH2).
• Super sladká (SH2): Má štyri až 10-krát vyššiu cukornatosť v porovnaní s odrodami typu SU.
• Synergická (SYN): Je hybridom 25 percent SH2 a 75 percent SE, vďaka čomu vznikajú chrumkavé, no jemné zrná, ktoré si dobre uchovávajú svoju chuť pri skladovaní.

Starostlivosť o kukuricu

Kukurica potrebuje dostatok miesta, a to z dvoch dôvodov - berie veľa živín z pôdy a opeľuje ju predovšetkým vietor. Strapce, ktoré vyrastajú z vrcholkov rastlín, vylučujú zrnká peľu, ktoré si musia nájsť cestu k jemným prameňom hodvábu, ktoré vychádzajú z novo vytvorených klasov.

Keď sú mladé rastliny kukurice vysoké 8 až 10 cm zrieďte ich tak, aby boli od seba vzdialené 20 až 30 cm.

Sladká kukurica preferuje organicky bohatú, sypkú, dobre priepustnú pôdu s pH 5,5-7,0. Vylepšite ju pridaním dobre prehnitého hnoja alebo kompostu na jar alebo na jeseň. Nepoužívajte čerstvý hnoj, pretože môže obsahovať škodlivé baktérie a môže zvýšiť problémy s burinou.

Keď sú rastliny vysoké 30 cm, prihnojte, použite polovicu šálky 46-0-0 alebo jednu šálku 27-3-3 alebo 3-½ šálky 10-3-1 na každých 30 m riadku. Zapracujte do pôdy a potom polejte záhradu.

Zalievajte pravidelne, najmä ak si všimnete, že sa listy krútia a keď klasy začnú napučiavať. Asi 2,5 cm vody za týždeň by mal stačiť. A ideálne je zalievať hlboko raz týždenne, namiesto toho, aby ste denne polievali trochou vody. Oblasť udržujte bez buriny, pretože tá bude súťažiť o „jedlo“ a vodu.

Sladká kukurica preferuje teploty medzi 15 a 25 stupňami Celzia. V studenej pôde nevyklíči. V chladnom podnebí môžete pôdu zakryť čiernym plastom, aby sa na jar pred výsadbou rýchlo zohriala.

Kukurica je plodina, ktorá vyžaduje bohatú pôdu. Dusík je obzvlášť dôležitý pre robustný rast. Za jeden alebo dva centimetre kompostu, hnilého hnoja, alebo rybej emulzie zapracovanej do pôdy na jeseň pred výsadbou vám bude rastlina vďačná. Aplikujte dusíkaté hnojivo, keď je vysoká asi 20 cm a znova, keď začne produkovať strapce, podľa pokynov na štítku.

Pretože kukuricu opeľuje vietor, najlepšie sa jej darí, keď je zasadená do blokov a nie do riadkov. Peľ zo samčích strapcov potrebuje nadviazať kontakt so samičím hodvábom a blízka výsadba znamená viac kontaktu. Výsledkom opelenia vetrom je aj ľahké krížové opelenie. Udržujte preto rôzne druhy kukurice oddelené najmenej na 7 až 8m alebo zasaďte odrody, ktoré dozrievajú v rôznych časoch.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Kukurica je chuťou leta, no o úrodu môžete prísť kvôli škodcom, alebo chorobám. Zvieratá vrátane hlodavcov a vtákov budú pri dozrievaní klasov najväčším problémom cukrovej kukurice. Rastliny obľubuje aj vijačka kukuričná, ktorú zvládnete s organickým pesticídom a zničením stoniek na konci sezóny. Pozor si dávajte aj na sivočiernu hubu zvanú sneť.

Medzi najčastejšie choroby kukurice patria:

• Mozaikový vírus kukurice: Prenáša sa niekoľkými druhmi vošiek. Saďte odolné hybridy. Hneď ako sa objavia vošky postriekajte rastliny insekticídnym mydlovým sprejom a podľa potreby opakujte.
• Peronospóra: Infekcia spôsobená hubou. Dôležité je pestovať kukuricu v pôde, ktorá dobre odvodňuje vodu a v oblasti, ktorá nie je náchylná na záplavy. Ďalšími spôsobmi, ako zvládnuť alebo predchádzať infekciám peronospórou, je striedanie plodín a používanie odrôd, ktoré sú voči hube odolné.
• Sneť kukuričná: Keď sa na kukurici objaví abnormálny rast, pravdepodobne ide o sneť.

Využitie kukurice

Ako sa kukurica rozširovala po svete, tak sa objavovali aj nové spôsoby jej využitia. Jej využitie pre konzumáciu je dnes už iba okrajové. Kukuričný škrob, ktorý sa z nej vyrába, sa už dlho používa na čistenie škvŕn a dnes už aj na starostlivosť o pleť. Svoje uplatnenie si kukurica našla aj pri tvorbe antibiotík. Je podstatnou zložkou pri výrobe piva, vodky alebo aj whisky.

O kukurici sa vie, že je bohatým zdrojom antioxidantov podporujúcich imunitu organizmu a jeho regeneráciu. Výskumy pomohli dokázať, že po jej uvarení ich počet neklesá, ale narastá a tým pádom účinnosť jej liečivých zložiek rapídne stúpa.

Kukurica je hlavnou zložkou mnohých potravín ako sú obilniny, arašidové maslo, ľahké jedlá, nealkoholické nápoje ale aj fast foody. Využíva sa pri príprave vitamínov a aminokyselín.

Zvláštnosťou je, že palivo vyrobené z kukurice horí oveľa čistejšie a výrazne menej znečisťuje vodu či ovzdušie.

tags: #od #kedy #sa #pestuje #kukurica #na

Populárne príspevky:

• Tipy na desiatu pre školákov
• Denné menu Lučenec
• Rýchla príprava hnedej ryže
• Čokoládové nebo
• Žlté mlieko lastovičníka: Tajomstvo odhalené