Pestovanie pšenice špaldovej na Slovensku

Len nedávno k nám prišla zabudnutá „šperkovnica“ - pšenica špaldová - a jej popularita rastie. Vďaka množstvu zdravotných benefitov je súčasťou racionálnej výživy. Pre väčšiu odolnosť ju preferujú hlavne v ekológii.

Špalda, prastará obilnina s orieškovou arómou, si získava čoraz väčšiu popularitu. V článku sa pozrieme na jej vlastnosti, pestovanie, cenu a možnosti využitia.

Pšenica špaldová je prastará obilnina s výnimočným zložením a chuťou. Tento nešľachtený druh obilniny patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny vôbec a vyznačuje sa rovnomerným obsahom kvalitných nutričných látok. V poslednej dobe si získava čoraz väčšiu popularitu vďaka svojim zdravotným benefitom a širokému využitiu v kuchyni. V tomto článku sa pozrieme na predaj špaldovej pšenice na Slovensku, jej cenu, vlastnosti a využitie.

Čo je pšenica špaldová?

Pšenica špaldová (Triticum spelta) je druh plevnatej pšenice. Podľa nálezov ju pestovali už Egypťania či Alamáni (starí Germáni) a v Európe je známa vyše 8 000 rokov. Už v 12. storočí ju Sv. Hildegarda z Bingenu popísala vo svojej zdravovede ako najlepšiu obilninu, ktorá má ozdravný účinok.

Pre vyššie výnosy sa v šľachtení pokračovalo len s pšenicou obyčajnou, a tak táto pôvodná obilnina zostala v úzadí. Do popredia ju opäť dostal až rastúci záujem o ekologický spôsob poľnohospodárstva, pre ktorý je ako stvorená. Na Slovensko a do Čiech ju priviezli pestovatelia z Rakúska a Nemecka (pod menom „dinkel“) začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a postupne jej význam rástol aj v našej oblasti.

Nutričné vlastnosti špaldy

Špaldové zrno má vysoký obsah ľahšie stráviteľného lepku. Má vyšší obsah bielkovín (takmer 17%), tuku (najmä prospešné esenciálne mastné kyseliny), minerálnych látok (vápnika, horčíka, draslíka) a esenciálnych aminokyselín. Obsahuje veľa ľahko stráviteľnej vlákniny, čím podporuje trávenie a peristaltiku čriev. Po vylúpaní sa získa zrno bohaté na obsah draslíku, horčíku, fosforu i železa. Blahodarne tiež pôsobí ako zdroj niektorých vitamínov skupiny B. Má špeciálnu orieškovú príchuť.

Vďaka vysokému obsahu lepku (34 - 54 %) dáva špalde vynikajúce pekárenské vlastnosti a pečivo - najmä celozrnné - zostáva dlhšie čerstvé a šťavnaté.

Špaldová múka má príjemnú orieškovú chuť.

Pestovanie špaldy

Špalda poskytuje lepšie a stabilnejšie výnosy na chudobných pôdach. Na rozdiel od klasickej pšenice, pri pestovaní špaldy nemožno výnosy zvýšiť použitím umelých hnojív. Na druhej strane je zasa táto obilnina menej citlivá na počasie a vďaka plevovému obalu je lepšie chránená pred škodcami a škodlivými látkami.

Zrnká obaľuje dvojitá pleva, ktorá ich veľmi dobre chráni pred kontamináciou škodlivinami a chorobami. Z tohto dôvodu nevyžaduje chemické ošetrenie a je základom ekologickej produkcie.

Pestovateľský postup pri špalde sa len málo líši od pestovania pšenice letnej. Špalda je však menej náročná na pestovateľské podmienky, a tak ju možno pestovať aj vo vyšších a okrajových polohách, kde by už pšenica letná nebola rentabilná. Znáša tuhé zimy aj vysoké teploty, má odolnosť aj voči vyzimovaniu a dlhotrvajúcim snehovým pokrývkam.

Vďaka mohutnému koreňovému systému môže získavať živiny aj z hlbších vrstiev. Vyžaduje však dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna.

Z predplodín jej najviac vyhovujú okopaniny, najmä zemiaky skoré, ďatelinoviny, ale aj repka olejná, bôb či silážna kukurica, teda plodiny, ktoré majú nižšiu spotrebu vody a zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave. Zároveň dostatočne skoro ukončujú vegetačné obdobie, a tak je dosť času na kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou tejto oziminy.

Nevhodnými predplodinami sú obilniny a strukoviny, ktoré by špaldu mohli ohroziť chorobami a zhoršiť jej poliehanie.

Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, znesie aj hrudovité pozemky. Optimálne osivové lôžko musí byť v hĺbke 40 - 60 mm dostatočne utužené a nad ním rovnomerne kyprá vrstva zeminy.

Hĺbka sejby záleží na pôdnych podmienkach, zvyčajne je to 3 - 5 cm. Špalda sa seje nevylúpaná v plevách. Po zasiatí povalcujte ryhovanými valcami, ktoré podporujú vzlínanie vody k osivu.

Výsadba a zber

Pestovanie tohto druhu pšenice možno dokázať už pred 7000 rokmi v oblasti pohoria Ararat. Toto obilie sa asi pred 2000 rokmi pred Kristom dostalo pri sťahovaní národov do strednej a severnej Európy a bolo do neskorého stredoveku rozšírené prevažne v juhozápadnom Nemecku.

Výsadba: Výsadba prebieha od polovice októbra do polovice novembra.
Zber: Obilie sa zbiera od konca júla do konca augusta. Pri včasnom zbere od začiatku do polovice júla sa hovorí o zelenej špalde.

Počas vegetácie špalda prejavuje najmä vďaka dvojitej pleve väčšiu odolnosť voči škodcom, chorobám či nepriaznivému počasiu. Je však citlivá na hnojenie dusíkom - prehnojenie môže spôsobiť väčšie poliehanie, keďže má dlhšie steblo (aj 1,5 m). Prípadne odporúčame hnojiť organickými hnojivami v skoršom období, aby sa dusík uvoľňoval postupne v prijateľnej forme. Inak špalda nie je náročná na výživu.

Úrodnosť špaldy je nižšia, ale vďaka tvorbe odnoží môže dosahovať okolo 3 - 6 t/ha. Zberajte ju v plnej zrelosti. Klasové vreteno je lámavé a pri mlátení sa rozpadá na jednotlivé klásky. Preto je pri zbere potrebné znížiť nastavenie otáčok mlátiaceho bubna, priháňača i ventilátora obilného kombajnu. Viac sa otvárajú sitá.

Neolúpaná, suchá špalda sa skladuje v plevách, ktoré predstavujú asi 30 % hmotnosti. Síce zaberie viac miesta v sklade, na druhej strane však chráni zrnko pred hubovitými chorobami a škodcami.

Vzduchotesne uzatvorenú špaldu v nádobách možno skladovať desaťročia a aj tak je schopná vyklíčiť. Na uskladnenie zásob v domácnosti sú vhodné predovšetkým suché a tmavé pivnice s teplotami od desať do 15 stupňov.

Odrody špaldovej pšenice

Medzi obľúbené pôvodné odrody špaldovej pšenice sú Altgold, Franckenkorn, Rubiota, Rotkorn či novšie Öko-10 alebo slovenská PN Mislina.

Úplnou novinkou pre jesenný osev 2020 bude nová slovenská odroda špaldovej pšenice - IS SPIRION. Táto stredne skorá až neskorá ozimná odroda má lepšie agronomické vlastnosti (odnožovanie, stredná odolnosť proti poliehaniu, rezistencia proti chorobám) aj vyššiu pekárenskú kvalitu (B/5). Má vysoký úrodový potenciál a vďaka vyššej odolnosti voči chorobám je vhodná aj pre pestovanie v ekologickom systéme poľnohospodárstva.

Registrované odrody pšenice špaldovej

Na Slovensku sú registrované nasledovné odrody pšenice špaldovej:

PN Mislina (Registrovaná 2019): Ozimná, neskorá, vysoká, potravinárska kvalita 3, s vyššou úrodnosťou, stredná až nízka odolnosť voči poliehaniu, s dobrou odolnosťou voči vyzimovaniu, dobrý zdravotný stav, vhodná pre všetky oblasti pestovania. Vyšľachtená na VÚRV Piešťany.

Produkty zo špaldovej pšenice

Zo špaldy možno vyrobiť múku s orieškovou arómou, ktorú veľa ľudí znáša dokonca lepšie ako pšeničnú múku. A to aj napriek tomu, že obsahuje mimoriadne veľa lepku.

Špaldová múka má pri pečení podobné vlastnosti ako pšenica, avšak je potrebné zohľadniť horšie vlastnosti pečenia lepku.

Na trhu je dostupných množstvo výrobkov zo špaldy:

Špaldová múka hladká: Ideálna náhrada hladkej pšeničnej múky.
Špaldová múka celozrnná: Obsahuje viac vlákniny a minerálnych látok.
Špaldové cestoviny: Zdravšia alternatíva klasických cestovín.
Špaldový maces: Vyrába sa tradičnou technológiou bez prídavku tuku, cukru a konzervačných látok.
Špaldové rožteky a chlebíčky: Plnohodnotná náhrada čerstvého chleba alebo pečiva.
Špaldové lupienky: Raňajkové cereálie s vysokým obsahom vlákniny.
Špaldové krekry a plátky: Ľahko nahradia klasické pečivo, majú veľmi nízky obsah tuku a vyšší obsah vlákniny.
Špaldové toasty: Plnohodnotná náhrada čerstvého chleba alebo pečiva, ideálne na jednohubky.
Špaldové kváskové knäckebroty: Obsahujú celozrnnú špaldovú múku a slnečnicové semienka.

Špalda je vhodná do polievok, pomazánok, šalátov, kaší, ako príloha, alebo na nakličovanie. Pred prípravou je vhodné celé zrná namočiť na 12 hodín.

Príklady produktov zo špaldovej pšenice:

Špaldová múka hladká
Špaldová múka celozrnná
Špaldový maces
Krehké rožlíčky špaldové
Špaldové chlebíčky
Špaldové lupienky
Krehké plátky špaldové
BIO mini toasty so špaldovou múkou
BIO kváskové knäckebroty s celozrnnou špaldovou múkou so slnečnicou

Tieto produkty sú dostupné v rôznych obchodoch a predajniach so zdravou výživou. Výrobky sú v ponuke do vypredania zásob. Predaj len v obvyklom množstve. Zobrazenia sú len ilustračné.

Mlyn Trenčan a špaldová múka

Spoločnosť Mlyn Trenčan spol. s r.o. je významný výrobca múky na Slovensku. Mlyn bol založený v roku 1999 a sídli v obci Trenčianska Turná, neďaleko Trenčína. Do roku 2000 sa z bývalej sušiarne chmelu stal po rozsiahlych rekonštrukciách mlyn, ktorý vďaka špičkovej technológii dokáže denne spracovať až 190 ton pšenice.

Mlyn Trenčan ponúka široký sortiment pšeničných múk, vrátane špaldovej múky. Zaručuje slovenský pôvod špaldy.

Nosným výrobkom celej spoločnosti sú všetky druhy pšeničných múk. Okrem nich vyrába aj ražné múky a zmesi múk, ako sú pšeničná grahamová, ražno pšeničná alebo pšenično ražná.

Na Slovensku sa nepestuje geneticky modifikovaná pšenica a ani žiadne iné obilniny. Pšenica sa neupravuje postrekom na desikáciu.

Celozrnná múka obsahuje viac vlákniny a minerálnych látok. Je to tým, že obsahuje aj rozomleté obaly, čiže v podstate celé zrno. Biela múka je biela tým, že obsahuje iba endosperm bez obalov. Endosperm je jadro zrna. Ale treba podotknúť, že v obaloch - čiže v celozrnnej múke - sa môžu nachádzať nežiadúce ťažké kovy, ktoré sa môžu nachádzať v obalových vrstvách pšeníc.

Jačmeň, ovos, raž, pšenica obsahujú lepok. Každá z týchto obilnín obsahuje lepok, pravdaže každá v inej forme.

Bezlepkový mlyn Svinná prioritne vyrába pohánkové múky. Dokážu ju vypestovať na Slovensku a takmer všetka pohánka je v bio kvalite, nakoľko sa chemicky neošetruje.

Biopotravina musí v prvom rade mať certifikát výrobcu a výrobca tejto potraviny ju musí vyrábať z certifikovanej bio plodiny.

Cena špaldy

Cena vylúpanej bio špaldy na trhu je zaujímavá, podľa roku sa pohybuje od 280 do 600 eur na tonu. Cena nevylúpanej špaldy u pestovateľa môže byť okolo 180 až 250 EUR/t.

Dopyt po tejto hodnotnej obilnine rastie vďaka vyššiemu záujmu o zdravý životný štýl.

Ceny väčšiny agrokomodít by v horizonte troch mesiacov mali vzrásť. V prípade špaldovej pšenice však Cenový burzový výbor Komoditnej burzy Bratislava (KBB) očakáva stagnáciu jej cien. Špaldová pšenica by mala zotrvať na úrovni 230 eur za tonu.

Komoditná burza Bratislava organizuje burzové komoditné obchody a obchody na vedľajšom trhu. Pod dohľadom štátu vytvára miesto pre realizáciu kontraktov. Primárne sa burza zaoberá obchodom s agrokomoditami, CO2 a diamantmi.

PŠENICA - pestovanie, zber, spracovanie a výroba chleba

tags: #odbyt #pšenice #špaldovej #pestovatelia