Odkedy Môže Dieťa Konzumovať Celozrnné Pečivo?

Odkedy môžu deti konzumovať celozrnné pečivo a kedy to už jemnej stene ich čreva neškodí? Problém, ktorý v našich končinách vzbudzuje emócie.

Niektoré zdroje tvrdia, že deti až do 12 rokov by vôbec nemali jesť celé zrná! Majú teda do tohto obdobia konzumovať výlučne rafinovanú múku? Na druhej strane, niektoré celozrnné výrobky obsahujú zložky, ktoré nie sú celkom bezpečné pre mladé črevo a mali by mať čo najjemnejšiu štruktúru.

Poďme sa teda pozrieť na to, ako správne zavádzať celozrnné pečivo do stravy detí a na čo si dávať pozor.

Čo sú to cereálie a aký je ich prínos?

Cereálie čiže obilniny sú pre prevažnú časť obyvateľstva našej planéty najdôležitejšou a základnou potravinou. Cereálie sú zrelé zrná vyšľachtených tráv z čeľade lipnicovitých.

Hlavné časti obilného zrna tvorí:

Obal (oplodie, osemenie): Chráni obilné zrno, obsahuje celulózu a minerálne látky, je ťažko stráviteľný. Mletím sa odstraňuje, čím sa získava krvná múka a otruby.
Jadro: Vonkajšiu vrstvu tvorí globulín, minerálne látky, vitamíny a enzýmy. Vnútornú vrstvu tvorí 60 - 65 % škrob a neplnohodnotné bielkoviny.
Klíčok (embryo): Obsahuje 29 % bielkovín, 10 % tuku, vitamíny A, zo skupiny vitamínov B hlavne B1 - tiamín, ktorý je dôležitý okrem iného pre funkciu nervového systému a zmyslových orgánov.

Najviac tiamínu je v obilných zrnách vo vonkajšej vrstve obalu. Preto sa kladie taký dôraz na celozrnné výrobky.

Obilné zrná obsahujú približne do 16 % bielkovín, ale pšeničné a ražné klíčky viac ako 30 % kvalitných bielkovín. Obsah tuku v obilných zrnách je naozaj nízky, ale ide o takzvaný zdravý tuk. Napr. ovos obsahuje asi 5 % tuku, no klíčky môžu obsahovať až 23 % esenciálnych mastných kyselín. Preto sú zdravé i ľanové semienka, ktoré obsahujú olej.

U cereálií rozlišujeme rôzne druhy cukrov (sacharidov), a to jednoduché cukry, škrob a polysacharidy. Polysacharidy obilnín sa nazývajú i vláknina. Vlákniny sú nestráviteľné časti viacerých potravín, ktoré zväčšujú objem stolice. Vlákniny poznáme dvojaké, a to rozpustné vo vode, ktoré viažu vodu a zmäkčujú stolicu. Sú osobitne vhodné k liečbe tvrdej stolice, lebo jej zmäkčením nie je vyprázdňovanie také bolestivé.

Mletím obilných zŕn sa získava múka a krupica. Mletie múky závisí od suroviny, od jemnosti mletia (krupica, hrubá, hladká, polohrubá) a od stupňa vymletia. Množstvo múky, ktoré sa získava rozmletím obilia, sa udáva v %. Rozlišujeme nízko vymletú múku (biela) a vysoko vymletú múku (čierna). Biela múka obsahuje veľmi málo minerálnych látok, neobsahuje vitamíny, vlákninu ani tuk, obsahuje veľa škrobu (70 %). Čierna múka obsahuje viac minerálnych látok, vitamíny, tuk a vlákninu.

Medzi jednotlivé druhy obilovín patria:

Pšenica: Jej bielkoviny majú najvyššiu biologickú hodnotu, je to najdôležitejšia chlebová obilnina. Poskytuje múku s dobrou pečivosťou.
Raž: Pestuje sa v chladnejších polohách, obsahuje veľa lepku. Vyrába sa z nej chlebová múka (hladká, vyrážková, celozrnná).
Jačmeň: Pestuje sa ako sladovnícky, kŕmny a potravinársky, sa vyrábajú napr. krúpy a vločky.
Ovos, proso, pohánka, kukurica: Ďalšie dôležité cereálie.

Pečivo je zo základnej suroviny pšeničnej múky, droždia a prísad. Je určené pre dennú spotrebu - rožok, žemľa.

Kedy začať s celozrnným pečivom?

Jedlá z múky, teda cereálna strava, patrí do vyváženého jedálnička dieťaťa. Už vo veku dovŕšeného 7. mesiaca zavádzame do stravy obilniny obsahujúce lepok (gliadín, glutén). Podávame obilnú kašu, múku v podobe bezvaječných cestovín, najprv biele, neskôr po 1. roku i celozrnné pečivo, chlieb.

Dieťa vo veku 2 - 3 rokov má mať 3 - 4 porcie zo skupiny obilninových výrobkov. Väčšia časť z nich by mala byť celozrnná. Takáto 1 porcia je napríklad: pol krajca chleba = 15 - 20 g, alebo pol rožka, alebo pol hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky. Po 1. roku môžeme chlieb na raňajky vymeniť za 25 g ovsených vločiek. Už v tomto veku minimálne polovica celkového množstva chleba a cestovín má byť pripravená z jemne mletej celozrnnej múky.

Celozrnný chlieb a pečivo sú teda pre deti vhodné. Ich tolerancia je však určite individuálna, ojedinele môžu byť pre dieťa „ťažké“. Hlavne väčšie množstvo vlákniny môže spôsobovať u najmenších detí bolesti bruška.

Väčšie deti predškolského ale i školského veku majú rady müssli tyčinky, ktoré im rýchlo zaženú hlad.

Netreba však zabúdať, že rovnako dôležité je dieťatku postupne predstavovať klasické potraviny vo forme príkrmov. U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci.

Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.

Od ôsmeho mesiaca môžete jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok. Na obed môžete k mäsu už raz za týždeň zaradiť omáčky, ako je paradajková alebo kôprová. Pečeň alebo huby však ešte vhodné nie sú. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka.

Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy.

Smejko a Tanculienka - Čísla prvej pomoci

Čo by sa nemalo vyskytovať v jedálničku detí do 3 rokov

Žiadny rodič predsa nechce, aby ich dieťa malo v mladšom veku či v dospelosti obezitu, cukrovku a ďalšie ochorenia. Ich pôvod potom netreba netreba hľadať len v dedičnosti, ale aj v životnom štýle človeka, ktorý tvorí predovšetkým strava.

10 najhorších potravín v detskej strave od 0 - 3 rokov:

Ochutené mliečne výroby plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
Sladené nápoje
Polotovary
Vyprážané jedlá, čipsy
Priemyselné sladkosti
Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
Divina, vnútornosti
Hríby či klíčené potraviny
Tavené syry

Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov. Klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Všetky tieto látky výrazne zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov. Niektorí pediatri dokonca pri hubách posúvajú hranice až na 5 rok a to i pri šampiňónoch. Rovnako rizikovou kategóriou je divina a vnútornosti.

Netreba sa ale báť orechov. Už od roku je fajn začať napríklad s mandľami. Avšak ide o malé množstvo a vždy pred konzumáciou ich treba na noc namočiť a ráno premyť, alebo ak nenamáčame, krátko opražiť. Práve orechy sú zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín, okrem toho sú bohaté na kvalitné tuky a minerálne látky, ako napr. vápnik, horčík či železo.

V žiadnom prípade by teda nemali byť súčasťou detskej stravy hranolčeky či sladkosti, ktoré sú plné tukov a rozhodne nepredstavujú základ zdravej výživy pre najmenších. Existujú zdravšie alternatívy mrkvových či zelerových hranolčekov, čo sa týka sladkých potravín, k tomu sa dostaneme nižšie.

Budete prekvapení, ale aj navonok zdravé smoothies sa deťom konzumovať neodporúča. Prečo? Je to veľká koncentrácia zeleniny či ovocia, ktorú inak dieťa nezje a obyčajne tam býva piate cez deviate, čiže kombinácie ťažko stráviteľné alebo veľa exotiky. Deti majú piť hlavne vodu, či materské mlieko. V chorobe sú fajn aj bylinkové čaje. Deťom žijúcim v našich klimatických podmienkach neodporúča konzumovať ani citrusové plody . Vitamín C je hojne zastúpený aj v našich potravinách, akými sú kapusta či iná "naložená " zelenina, tzv. pickles.

Sladiť, koreniť, soliť?

Je potrebné naučiť dieťa stravovať a rozlišovať, ktoré potraviny sú preň najvhodnejšie. Okrem toho však mnohí rodičia zabúdajú aj na návyky v stolovaní.

Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou, ba takmer vôbec. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú, len tak nebude mať neskôr problém s odmietaním a skutočne s radosťou zje, čo mu na tanier položíte.

Patrí sladenie do zdravej životosprávy detí? So sladením treba čakať, a to čím dlhšie, tým lepšie. Je jedno aké sladidlo používate - trstinový, kokosový cukor alebo med, či melasu. Kupované sladkosti nemajú v tomto vekovom období čo robiť v rukách detí. Určite sa im v živote nevyhnú, ale je škoda im ich predstavovať už takto skoro, a síce do troch rokov života.

Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity.

Recept na Sezónny koláč

Ingrediencie:

1 1/2 hrnčeka špaldovej hladkej múky
1/2 hrnčeka mletého maku
1/2 sáčku bezfosfátového prášku do pečiva, alebo sódy bikarbóny (pri nej ide o polovičné množstvo)
dve domáce vajíčka
3/4 pohára mandľového alebo iného rastlinného mlieka
nesírené sušené marhule (asi 4 ks)
lúpané mandle (hrsť)
štvrť pohára kvalitného kokosového oleja (používam túto nelokálnu surovinu len na občasné pečenie)

Postup:

Čím viac sušených marhulí ide do cesta, tým je sladšie. Marhule a mandle je potrebné namočiť na pár hodín, posekať a vmiešať do cesta. Celú hmotu dobre premiešame, (vajcia šľahám zvlášť a pridám) na cesto, ktoré sa pri miešaní trošku trhá, ale nie je tuhé ani riedke, asi ako bublanina. Na vrch poukladáme nakrájané marhule a mandle. Marhule môžu byť kyslejšie, kto sa toho bojí, pocukrujte ich cukrom z kokosových kvetov, pokojne aj po dopečení. Mne sa ten kontrast s cestom, ktoré je dosť sladké, páčil. Do receptu môžete použiť aj slivky (potom do cesta dáte sušené slivky a škoricu).

Kedy zavádzať lepok?

Lepok, nazývaný tiež glutén, je zmes bielkovín, ktoré sú súčasťou obilných zŕn (pšenica, jačmeň, raž, ovos) a pohánky. Lepok sa skladá z dvoch častí - z gliadínu a glutenínu. Najškodlivejší z nich je gliadín. Pohánka síce neobsahuje lepok ako taký, ale obsahuje zložky jemu veľmi podobné, tzv. prolamíny (avenín). Pohánka je tiež často kontaminovaná lepkom.

Zavádzanie lepku na základe odporúčania Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN 2008) vychádza zo štúdií, podľa ktorých riziko vzniku celiakie (alergia na lepok) je nižšie, ak je dieťa v čase zavádzania lepku, hoci i v malom množstve, ešte dojčené. Teda, materské mlieko má ochranný účinok. Riziko vzniku celiakie sa ešte zníži, ak sú deti dojčené aj naďalej po zavedení lepku. Dojčeným deťom podáme lepok po 6. mesiaci, do ukončeného 7. mesiaca. Do polievky môžeme zavariť 1 kávovú lyžičku (3 g) detskej krupice, trošku bezvaječných cestovín (do roka nemôžu vaječný bielok) alebo natrhať trošku bieleho pečiva. Deťom čiastočne dojčeným a prikrmovaným počiatočným umelým mliekom podáme lepok po ukončenom 4. mesiaci, najlepšie medzi 5. až 7. mesiacom, využijúc ochranu hoci i minimálneho dojčenia. Deťom na umelej výžive podáme lepok medzi 6. a 7. mesiacom života.

Akým pečivom začať?

U malých detí platí, že detský organizmus si nevie poradiť s dávkou vlákniny v celozrnnom pečive, určenou dospelým. U detí je tolerancia celozrnného pečiva pomerne dosť individuálna. Väčšie množstvo vlákniny môže spôsobovať u najmenších detí bolesti bruška. Preto odporúčame celozrnné pečivo až po prvom roku života. Sú však i iné názory odborníkov na výživu, ktorí odporúčajú v stravovaní detí do desať rokov prevahu bieleho pečiva. Približne do tretieho až štvrtého roku treba deťom podávať vlákninu hlavne vo forme ovocia, zeleniny, strukovín, ovsených vločiek.

Detský organizmus si nevie poradiť s dávkou odporúčanou dospelým, čo je denne 20 až 30 gramov vlákniny. U detí navyše hrozí riziko zníženej absorpcie minerálov a stopových prvkov ako železo, vápnik, horčík a zinok. Vláknina vo veľkých množstvách totiž za určitých podmienok pôsobí ako antinutrient, čo zjednodušene povedané znamená, že sa do tela nedostanú už spomínané potrebné látky, ale sú okamžite vylúčené von prostredníctvom tráviaceho traktu.

Pri zavádzaní vlákniny do jedálnička dieťaťa treba brať do úvahy jeho vek. Odporúčaný príjem u detí do 2 rokov je maximálne 5g na deň. Pre deti od 2 rokov existuje vzorec pre výpočet správneho množstva prijatej vlákniny - k veku dieťaťa jednoducho pripočítajte 5g vlákniny. V šiestich rokoch by teda malo prijať 11 gramov vlákniny na deň.

Podľa odborníkov by však na ich tanieri malo stále prevažovať biele pečivo, a to až do dovŕšenia desiatich rokov. Ide o dobrý zdroj sacharidov, ktoré sú najrýchlejšie využiteľnou energiou. Tú dieťa potrebuje na svoje aktivity a tiež správny rast a vývoj, a to bez zbytočného zaťažovania tráviaceho systému.

Ak hľadáte spôsob, ako doplniť príjem vlákniny u vášho drobca, skúste tieto overené tipy. Pre batoľatá a deti sú vhodné ovsené vločky, ktoré môžete povariť v zeleninovej polievke alebo ich rozmočíte v jogurte či v mlieku. Vhodná je tiež polievka alebo nátierka z červenej šošovice.

Pre staršie deti je prínosný kváskový chlieb. Celozrnné pečivo do jedálnička zaraďte od troch rokov, aj to len v malých množstvách. Ovocie a zeleninu nemusíte obmedzovať, vhodné sú v surovej, varenej aj dusenej forme. Hoci za domácou prípravou chlebíkov, piškót či koláčov stojí ten najlepší úmysel, nezabúdajte pri tom používať aj obyčajnú hladkú múku.

Ak má dieťa priveľa vlákniny, pije málo tekutín a má nedostatok pohybu, trpí bolesťami brucha, nadúvaním a zápchou. Na druhej strane, aj keď dodržiava pitný režim a má dosť pohybu, môže mať problémy s hnačkou. To znamená, že detský organizmus si nevie poradiť s „dospeláckou“ dávkou vlákniny, ktorá predstavuje 20 až 30 gramov. Preto treba deťom celozrnné pečivo zaraďovať do jedálnička postupne s pribúdajúcim vekom.

Čo by ste mali vedieť o vláknine v detskej strave?

Vláknina sa v detskej strave prirodzene objavuje s nasadením prvých ovocných alebo zeleninových príkrmov. Tie je vhodné podávať najskôr v 17. týždni života dieťaťa a najneskôr v 26. týždni života. Hlavnými zdrojmi nerozpustnej vlákniny sú predovšetkým celozrnné obilné zrná, pšeničné a kukuričné otruby, fazuľa, hrach, orechy, karfiol, cuketa, zelené fazuľové struky, zemiaky, ovocie a plodová zelenina vrátane šupiek.

Rozpustnú vlákninu nájdete v obilninách typu jačmeň, raž, ovos, v strukovinách a ovocí (jablká, hrušky, bobuľovité ovocie a slivky), v semienkach, orechoch alebo aj v zelenine, ako je napríklad batát, mrkva a cibuľa.

tags: #odkedy #moze #dieta #celozrnne #pecivo