Očistec v Božskej komédii od Dante Alighieri
Dante Alighieri, významný taliansky básnik, umiestnil Očistec v svojej Božskej komédii na špecifické miesto s vlastnou štruktúrou a symbolikou. Podľa stredovekej teológie a ľudových predstáv sa Očistec nachádzal pod zemou.
Dante ho umiestnil na vysokú horu na ostrove obklopenom vodami Oceána, na druhej pologuli presne oproti Jeruzalemu. Horu si treba predstaviť ako zrezaný kužeľ, kde sa na úpätí nachádza Predočistec, miesto pre duše čakajúce na odpykanie trestov. Samotný Očistec má sedem terás pre rôzne kategórie hriešnikov podľa siedmich hlavných hriechov.
Kalliopé bola patrónkou epickej poézie, považovaná za najväčšiu z deviatich Múz. Dante sa na ňu odvoláva, keď hovorí: „som váš, ó, Múzy.“
Prvé svetlo, ktoré Dante vidí pri vstupe do nového sveta, je svetlo lásky, symbolizované planétou Venušou. Spomína sa aj súhvezdie Rýb v spojení s Venušou.
Dante stretáva Marcusa Porcia Catona Utického, ktorý spáchal samovraždu, než by sa vzdal Caesarovi. Dante ho obdivoval a postavil ho za strážcu Predočistca, opierajúc sa o autoritu Vergília a epos Farsalia od Marca Annea Lucana.
Vergilius nie je v skutočnom pekle, ale v predpeklí, v tzv. Limbe, spolu s Homérom, Horatiom, Ovidiom, Lucanom.
Analýza Devil May Cry 5 | Dante, Vergílius a Božská komédia v DMC
Vergilius umýva Danteho tvár, čo symbolizuje začiatok očisťovania prirodzeným ľudským rozumom. Tento obraz má paralelu v Eneide, kde si Eneas umýva tvár pred vstupom na Elyzejské polia.
Danteho púť je sprevádzaná kozmickými priestormi a nebeskými javmi, ktoré na nej participujú. Dante označuje čas z hľadiska severnej pologule a Jeruzalema.
Duše v Očistci majú éterické telá, ktorých konzistencia je len zdanlivá. Dante túto teóriu vysvetľuje v Purg. XXV, v. Dante sa trikrát pokúša objať tieň, čo pripomína Vergíliovej Eneidy a Homérovej Odysey.
Stretáva sa s Casellom, priateľom, o ktorom sa vie málo. Zhudobnil jeden madrigal Lemna da Pistoia: „Casella dedit sonum“.
Casella zomrel nejaký čas pred jarou v roku 1300, narážajúc na začiatok „jubilejného roku“, vyhláseného pápežom Bonifácom VIII.
Danteho kancóna z Hostiny (Conv.) je alegóriou, kde sa za oslavou ženy skrýva oslava filozofie.
Po výstupe z pekelných temnôt si Dante uvedomí, že Vergilius nevrhá tieň.
Manfréd bol nemanželským synom Fridricha II. a grófky z Monferrata, Bianky Lanciovej. Narodil sa asi roku 1232. Bol podporovateľom básnikov a pripisuje sa mu aj autorstvo básne Len z čírej lásky. Manfréd bol stíhaný cirkevnými kliatbami a mal byť podľa súdobej mienky zatratený.
Dante sa opiera o obraz Manfréda, ako ho zachovali súdobé kroniky a kresby hrdinov z literatúry, ako Orlando a kráľ Dávid. Rany utŕžil Manfréd v bitke pri Benevente 26. februára 1266, kde padol.
Manfrédova dcéra sa volala Konštancia, vydala sa za aragónskeho kráľa Petra III. Jej synovia boli v čase Danteho záhrobnej púte kráľmi: Jakub II. a Fridrich III.
| Postava | Popis |
|---|---|
| Marcus Porcius Cato Utický | Strážca Predočistca, ktorý spáchal samovraždu |
| Vergilius | Sprevádza Danteho, symbolizuje prirodzený rozum |
| Casella | Danteho priateľ, hudobník |
| Manfréd | Nemanželský syn Fridricha II., kráľ Sicílie |
tags: #ohnive #kura #2 #17 #rodina #ma
