Otília Kadašiová: Strážkyňa ľudových tradícií a remesiel v Strečne
Ľudovú umeleckú tkáčku zo Strečna, Otíliu Kadašiovú, miestni poznajú ako Otku. Vyrastala v rodine, ktorá bola folklórom doslova prešpikovaná. Vyrastala v rodine, ktorá bola nasiaknutá folklórom. Obyčaje sa prísne dodržiavali a tradovali.
Pani Otília rada odovzdáva svoje skúsenosti ďalším a starým veciam dáva druhú šancu. Tkanie patrí neodmysliteľne k jej osobnosti. Okrem iného je aj vášnivou zberateľkou tradičných ľudových nástrojov, odevov a starých fotografií.
Možno ale neviete, že má v záhrade svojho domu malé múzeum, ktoré „zasvätila našim starým materiam“. V roku 2011 má v Strečne zriadenú Kúdeľnú izbu. V roku 2011 jej pani Otka dala nový šat - kompletne ju prerobila.
„Dala som si záväzok, že to tu spravím také, aké to bolo kedysi v izbe mojej starej mamy. Miesto, kde je vždy teplo, kde na vás čaká teplý čajík a kde je vám jednoducho dobre,“ hovorí pani Otka.
Jej Kúdeľná izba priam dýcha minulosťou. Ukrývajú sa v nej veci, ktoré veru pamätajú časy minulé. Niektoré majú aj sto rokov. Nájdeme tu dobovú posteľ, sporák, truhlicu, kde si gazdiné zvykli odkladať plátno a oblečenie, richtársky kufor, v ktorom sa ukrývali dôležité dokumenty a samozrejme, ako v tradičnej kúdeľnej izbe, tu nechýbajú ručné drevené krosná na tkanie a kolovrátok na pradenie. Tých tu má dokonca až štyri kúsky!
Keď sa jej ich nazbieralo toľko, že ich už nemala kde odložiť, rozhodla sa, že starú unimobunku vo svojej záhrade prerobí na malé múzeum ľudových tradícií. Búdka, ktorá zrazu získala status kúdeľnej izby, sa však po čase prederavila a začala chátrať.
Tkáčka Otka rada ukáže každému, ako sa z ľanu vyrába plátno. Za symbolický poplatok vysvetlí zrod plátna od semienka ľanu a názorne ukáže na starých ľudových strojoch, ako sa kedysi robilo. ľudových nástrojov pri spracovaní ľanu, konope, vlny i bavlny.
„Bola to veru ťažká ženská robota. Každá jedna musela tajomstvo spracovania ľanu na plátno ovládať, lebo ak nie, tak sa buď nevydala, alebo, ak sa vydala, tak mala problém odieť deti a muža.“
„V našom dome sa vždy niečo dialo. Či už sa cvičilo divadlo alebo sa u nás na fašiangy obliekali maškary. Pani Otku ľudia poznajú najmä vďaka jej šikovným rukám. Vie tkať plátno, drôtovať, vyšívať, pliesť, piecť oplátky, mútiť mlieko, drápať perie, variť slivkový lekvár...
„Keď sme boli deti, tak nám mamy tkali oblečenie. sa staré handry a urobil sa koberec. keď sú plné kontajnery nových handier. Nikto nechce na to dať, aby si to ľudia viac vážili. Nielen mňa, ale všetkých remeselníkov, si za to niečo zaplatili. Lebo dnes ľudia len daj, daj, daj.
Mi to trafel. No a musela som sa to naučiť sama. na to neprišla. z ovečkinej nôžky stane ponožka. o tkaní.
Kúdeľná izba Otílie Kadašiovej
„Navliekať, spustiť a tkať, to som vedela. Ja viem len tak, ako ma staré tetky naučili, čo od toho chcem. Ja som sa chcela naučiť priasť.“
Kúdeľnej izby je zariadená starosvetsky a človek sa v nej cíti ako doma. aj richtársky kufor. pradenie. v čase. hotový výrobok - plátno. perie alebo vyšívame. Máme tu rôzne aktivity.
Otkina Kúdeľná izba zďaleka nie je v dnešných moderných časoch prázdna, aj ona často ožíva ženskou vravou. Najmä počas studených zimných dní, kedy sa tu schádzajú miestne ženy a deti. „Stretneme sa tu, zakúrime si, uvaríme teplý čaj a driapeme perie alebo vyšívame. Ako ide rok, tak sa tu menia aktivity. Ja som tu ale stále, aj tu varím.“
V útulnej Kúdeľnej izbe prijme rada každého, kto by mal záujem do nej vstúpiť. stále otvorené a vítaní sú všetci. v Strečne nepoznal a každý vám ochotne ukáže cestu k nej.
Aj keď sa ortieľ našich starých mám postupne z tohto regiónu vytráca, existujú ľudia, ktorí z neho bez únavy oprašujú prach. Jednou z nich je práve Otília Kadašiová, ktorá oživuje zabudnuté remeslá aj prostredníctvom svojej Kúdeľnej izby. „Každý kúsok, ktorý tu mám, viem, od koho mám alebo, ako sa hovorí, z čej povale je...
tags: #oplatky #otilia #kadasiova
