Ovocie, ktoré nerastie samo: Očkovanie, správna starostlivosť a výber podpníkov
Výsadba stromčeka alebo kríka je len začiatok. Aby drevina dobre rástla, nevyschla a časom priniesla úrodu, potrebuje v prvých rokoch správnu starostlivosť. Jeseň je ideálna na výsadbu stromov.
Očkovanie ovocných stromov
Zdalo by sa, že keď na jar nestihneme zavrúbľovať všetko, čo by sme chceli, ostáva nám čakať zas rok na ďalšiu príležitosť. Ale našťastie opak je pravdou. V lete, keď je ostatných prác v škôlke pomenej, máme šancu namnožiť si želané odrody oveľa efektívnejšie.
Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie. Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Najväčší význam má letné očkovanie - na spiace očko.
Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické.
Termíny a spôsoby očkovania
Týmto očkovaním rozumieme spôsob, kedy očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované, úkon sa robí v jarnom období z uskladnených vrúbľov, teda v apríli, koncom mája. V podmienkach s dlhým vegetačným obdobím prichádza do úvahy aj júnové očkovanie pred druhou miazgou. Pri jarnom očkovaní na bdiace očko podpník zrežeme na čapík ihneď po zaočkovaní (čapík dlhý 30 až 40 mm nad vloženým očkom). Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období.
Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia. Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Je závislé od prúdenia miazgy. Jej prítomnosť zisťujeme priamo v poraste, nakoľko závisí od priebehu počasia, najmä zrážok.
Skoro strácajú miazgu podpníky St. Julien, marhuľa, hruška, jabloň, miazgu si dobre drží mahalebka, myrobalán a broskyňový semenáč. Slivkové podpníky (St. Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru - tá sa musí dobre oddeľovať.
Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy. Forkertovo očkovanie. Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo.
Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné. Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Jednoročný očkovanec priviazaný k čapíku. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Vedenie rezu je naznačené čiarou (A). Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom.
Štepenie jabloní pre začiatočníkov - Naučte sa, ako štepiť | Zahŕňa 6 mesiacov aktualizácií
Výber podpníkov pre broskyne
Len málokedy má výber podpníka taký zásadný vplyv na vlastnosti stromu, ako je tomu pri broskyni. Máme na výber nasledujúce z používaných: broskyňomandľa GF-677, mandľový semenáč, broskyňový semenáč, slivkový podpník St. Julien a slivkové podpníky podpníky Adesoto a Ishtara vhodné pre najmenšie tvary pod závlahou.
Dnes je azda najpoužívanejším podpníkom pre broskyne, je vhodný do suchých oblastí a do pôd s vyšším obsahom vápnika. Broskyne na ňom nebudú trpieť chlorózami (napr. na všetkých sprašových pôdach). Broskyne majú na ňom rýchly vývoj a pri dobrej starostlivosti dorastajú do značných rozmerov. Dobre znáša presádzanie a stromy sa ujímajú spoľahlivejšie ako na mandľovom alebo broskyňovom semenáči. Lepšie znáša aj jesennú výsadbu a riziko zimného vyschnutia je nízke. Výborný podpník do suchších oblastí a pôd s vyšším obsahom vápnika. Stromy sa pri dobrej starostlivosti môžu dožiť vysokého veku. Výborný podpník do všetkých typov pôd okrem pôd s vysokým obsahom vápnika a veľmi ťažkých pôd so stagnujúcou vodou. Stromy sa pri dobrej starostlivosti dožívajú značného veku. Slivka St.
Slivkový podpník St. Julien A je vhodný do pôd dobre zásobených vlahou, teda skôr do ťažších hlinitých a ílovitých ako aj do záhradných podmienok, kde rátame so závlahou. Je absolútne nevhodný pre pôdy v suchých oblastiach bez dodatočnej závlahy. Stromy rastú umiernene, skoro a hojne plodia a je nutné ich každoročne podporovať vo vitalite hlbším rezom. Pre podpníky Adesoto a Ishtara platí to isté, čo pre St.
Ak si chcete pestovať strom od semienka, lepšiu možnosť ako siahnuť po broskyni a mandli asi nemáte. Kým pri jabloni a hruške by ste sa trápili s malými semenáčikmi, pri broskyni a mandli môžu rastliny v prvom roku dosiahnuť výšku cez jeden meter a hrúbku postačujúcu na očkovanie. Vysadené stromy ich nedobehnú.
Starostlivosť o broskyne
Mnoho pestovateľov je z ich broskyňových stromov viac než nešťastných. Často sa totiž stáva, že od výsadby stromu po jeho skon neprejde viac ako 5 či 6 rokov, a to i pri stromoch vypestovaných zo semena bez presádzania! Odpoveď na tento problém je jednoduchá: broskyňa je druh extrémne rýchleho vývoja. Nie je raritou, že už jednoročný semenáč má založené kvetné puky a je schopný priniesť prvé plody. V ďalších rokoch schopnosť plodiť narastá s každým jednoročným prírastkom, pretože broskyňa plodí už na jednoročnom dreve.
Tam, kde sú na jabloňových a hruškových výhonoch len listové púčiky, tam broskyňa zakladá už kvety. Ak túto priskorú násadu kvetov neregulujeme rezom (čím zároveň aj podporujeme rast mladých letorastov), dôjde k nadúrode a následne broskyňa prestane rásť. Ortieľ nad stromčekom následne vyriekne jarná infekcia kučeravosti listov, kedy oslabený stromček nevládze regenerovať a zaschne. Broskyne nemusia vôbec byť krátkovekou kultúrou, potrebujú však našu každoročnú pomoc v podobe rezu.
Týmto zabezpečíme redukciu úrody a hlavne neustálu regeneráciu listovej plochy. Staré prirovnanie hovorí, že broskyňu režeme podobne ako vinič. Aj pri broskyni rozdeľujeme zrezané konáriky na plodné ťažne a zásobné čapíky, ktoré vyprodukujú plodné drevo na ďalších rok. A o rok znova a znova. Ak postup pravidelne opakujeme a neprekvapí nás zima s mrazmi pod -30 °C, broskyne sa môžu dožiť naozaj desaťročia a stať sa aj viacgeneračným stromom.
Pestovanie marhúľ
Nejeden pestovateľ sa trápi pri pestovaní marhúľ. Zasadí stromček, stará sa oň, stromčeku sa darí, rastie, ba prinesie aj prvé plody. A naraz uschne jeden mocný konár, potom druhý, alebo ešte horšie - po zime nevyraší marhuľa vôbec. Čo ju spôsobuje? Popravde stále presne nevieme, skôr len tušíme a zo skúseností vyvodzujeme závery. Celé skupiny výskumníkov pátrali v uplynulom storočí po príčinách tohto javu, mnohé objasnili, no vyčerpávajúcu odpoveď neposkytli. Preto dnes tí, čo pestujú marhuľové sady, si zväčša popri nich vedú aj marhuľové škôlky, aby stromčeky pravidelne dosádzali.
Vačšina štúdií výskumníkov sa však zhoduje, že stredoeurópska klíma marhuľovým stromom svedčí menej. Domovinou marhule sú zrejme dva regióny v Ázii - Čína a Tibet na jednej strane a západ Strednej Ázie na pomedzí Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgistanu na strane druhej. V oboch oblastiach je marhuľa druhom kontinentálnej klímy, teda bez výrazných výkyvov v rámci zimy a leta, hoci teplotné rozdiely medzi zimou a letom sú veľké. Po ukončení vegetácie marhuľa upadne do spánku, prečká zimu, v ktorej ju nevyrušujú zmeny teploty a náhle oteplenia. U nás sa marhule prebúdzajú už počas vianočných oteplení, miazga začína prúdiť, vystupovať do kmeňa a koruny. Pri januárových a februárových ochladeniach následne namŕzajú časti lyka. Ak sa poškodí aj delivé pletivo kambium, poškodenie je nezvratné a začína proces chradnutia stromu. Paradoxne tuhšie zimy bez výkyvov znášajú marhuľové stromy lepšie. Aj to je azda jeden z dôvodov, prečo počas 20. storočia nárastli v sadoch majestátne, desiatky rokov staré marhule. V dnešných kolísavých zimách to majú jednoducho ťažšie.
Schopnosť prečkať zimu ovplyvňuje ďalší významný faktor - dobré vyzretie dreva a uloženie dostatku zásobných látok. Vo vlhkých ílovitých pôdach je potrebné dobre zvážiť výsadbu marhúľ na podpníku myrobalán. Myrobalán rastie v týchto pôdach až príliš bujne a najmä počas vlhkej jesene vegetáciu ukončia náhle prvé mrazy, bez dostatočného vyzretia pletív. Na mrazové poškodenie a kolaps sú náchylné aj stromy po preplodení, nakoľko príliš veľká úroda strom vysilí, preto nestihne uložiť dostatok zásobných látok.
Sadári, záhradníci i drobní pestovatelia, hoci nepodkutí exaktnými výsledkami výskumov, ale vedení skusenosťami, tušili, že marhuľové drevo nie je najlepším kandidátom na zdarné prezimovanie. Preto sa jeho podiel snažili vo svojich sadoch umenšiť. Ale ako znížiť prítomnosť dreva marhúľ v marhuľovom sade? Je to paradox a zároveň úloha, s ktorou by si ťažko hlavu lámal nejeden riešiteľ záhad. Nuž ale odpoveď je celkom jednoduchá, marhule neštepili na marhuľové podpníky, ale na slivky a to pekne vysoko - do korunky alebo až do kostrových konárov. Niet divu, že výskumníci nakoniec našli najdlhovekejšie stromy marhúľ zaštepené práve na slivkách.
Ponuka podpníkov, ktoré sa v jednotlivých oblastiach používali, je široká a líši sa podľa regiónov, nakoľko sa s obľubou používali miestne typy. Niekde prevažujú slivkové semenáče vypestované do korunky, inde sa viac používalo medzištepenie - napr. mrazuvzdornou Wangenheimou slivkou. V ťažkých pôdach sa ako podpníky sa používali pravé slivky, Bystrická a jej typy, Duranzia, Belica, Zelená ringlota a mnohé miestne typy okrúhličiek. V suchších pôdach sa štepili aj na myrobalán, tu je medzištepenie slivkou veľmi výhodné kvôli silnému podrastaniu myrobalánu. Azda ideálnou možnosťou je rozpestovať slivkový stromček a ten následne preštepiť marhuľou. Po marhuľovom semenáči siahame vtedy, ak budeme stromček sadiť v ľahkej a priepustnej pôde v teplej oblasti. V ťažkej pôde sa mu nedarí. V bežných škôlkach by ste stromy na vyššie popísaných podpníkoch hľadali márne.
Jedna z teórií hovorí, že mŕtvica je zapríčinená pôsobením húb a baktérií. Za pravdu môžeme dať tejto vete v prípade, že bol strom nesprávne rezaný alebo poškodený vylomením konára a cez otvorené rany prenikajú spóry húb a ďalšie organizmy. Režme preto uvážlivo a nevytvárajme veľkými ranami vstupnú bránu pre rozklad. Marhuľa je druh veľmi skoro vstupujúci do plodnosti. Kladie preto vysoké nároky na kvalitný výchovný rez. Inak nám hrozí preplodenie už v prvých rokoch po výsadbe. V teplých oblastiach dopĺňame klasický jarný rez spojený so zakracovaním výhonov aj Šittovým rezom, ktorým zapestujeme kompaktnú, plodným drevom nádherne obrastenú korunku. Tento rez je nutné vykonať najneskôr do 15.
Všade tam, kde pôda nie je príliš suchá, pestujme marhule na slivkových podpníkoch. Bieľme kmene, režme citlivo a uvážene, nenechajme stromy vysiliť preplodením, kontrolujme moníliu a predsa si povedľa chystajme marhuľové stromčeky na dosadbu. A hoci okrem starých odrôd klasického sortimentu (Maďarská, Veľkopavlovická, Rakovského) máme k dispozícii aj mrazuodolnejšie odrody (napr. odrody z kanadského šlachtenia: Harcot, Harogem, Harlayne alebo ukrajinskú Vynoslivij) ani tieto nie sú zárukou istého úspechu. Jednoducho marhuľa je druhom, ktorý nás neustále učí trpezlivosti.
Starostlivosť o podpníky v škôlke
Vyškôlkované podpníky v suchej jari výdatne zavlažujeme pre dobré ujatie a vstup do vegetácie. Včasným kyprením medziradí predchádzame rozvoju vytrvalých tráv. Medziradia tiež môžeme dočasne ozeleniť vhodným zeleným hnojením - veľmi vhodné sú horčica, cirok či hrášok, na lepších pôdach vo vlhkom roku aj medonosná facélia vratičolistá. V širších medziradiach môžeme pestovať aj zeleninu a aromatické bylinky. Veľmi vhodné sú široko pokryvné kapucínky. Ich kvety sú zasa skvelým spestrením šalátov. Naopak nevhodnými ozeleňujúcimi rastlinami sú lucerna siata či ďatelina lúčna, ktoré mohutným koreňovým systémom potláčajú vyškôlkované stromčeky a lákajú hlodavce.
Z rastúcich výhonkov vyberieme najsilnejší rovný a pekne rastúci mládik, základ budúceho kmeňa. Ostatné výhonky skrátime asi na jednu tretinu. Vzniknuté čapíky ponechávame, sú podstatné pre rovnomerné hrubnutie kmienka. V prípade opätovného nárastu v druhej miazge ich znova skrátime. A5 - ak stromček dosiahol požadovanú výšku, štepíme v korunke konečnú odrodu, resp. Vyberáme najsilnejší letorast ako budúci kmeň, ostatné letorasty skracujeme za 5. až 6. listom.
Vytvárame úkryty pre hmyz, najmä pre predátorov vošiek. Ucholaky čoskoro osídlia starý kvetináč otočený hore dnom, naplnený senom a zavesený v blízkosti mladých stromčekov. Keď si s voškami naozaj nevieme rady a mladé stromčeky sú výrazne poškodzované, pripravíme si výluh zo žihľavových či tabakových listov alebo aplikujeme olej v predjarnom období. Používame slnečnicový/repkový olej emulgovaný lecitínom, aby sme ho mohli zmiešať s vodou. Ošetrujeme ním všetky stromy a kry bez rozdielu, obzvlášť tie, kde v minulom roku bol silný výskyt vošiek a na povrchu výhonov sa teda nachádza množstvo prezimovaných vajíčok. Použijeme 70 g lecitínu na 1 l oleja, 3 l emulgovaného oleja na 100 l vody, lecitín je potrebné vmiešať do zohriateho oleja. Následne olej s vodou vytvorí hladkú emulziu, ktorú môžeme aplikovať. Na rastlinách vytvoríme hladký film, ktorý zamedzí liahnutiu vošiek. Účinok aplikácie závisí od dokonalého pokrytia povrchu rastlín. Olej aplikujeme ako predjarný postrek ešte pred olistením porastu. V žiadnom prípade neaplikujeme v už olistenom poraste, s istotou dôjde k významnému popáleniu porastu!
Jesennú či jarnú výsadbu stromov už máme úspešne za sebou a jemné vlásočnice korienkov prerastajú dňom i nocou hlbšie do pôdy za tichej prítomnosti rozmanitého pôdneho života. Mladé svieže výhonky sa ťahajú k slnku a šťavnaté lístky zbierajú hojnosť slnečných lúčov. Mohlo by sa zdať, že vysadené stromčeky môžeme opustiť a ponechať samé na seba a ony nám vyrastú v mohutné a dlhoveké stromy. Veď predsa aj les rastie sám od seba a nik sa oň priveľmi neobzerá, tak prečo by to nemohlo ísť aj s mladučkými ovocnými štepmi? Lenže ovocný strom či iný strom zo škôlky predtým, než zapustí svoje korene na konečnom stanovišti, je presádzaný hneď niekoľkokrát. A každé presádzanie znamená stratu korienkov a stres. Nech sme akokoľvek opatrní...
tags: #ovocie #ktore #nerastie #vsetky #osamote
