Pestovanie ovocia vo vyšších nadmorských výškach

Pestovanie ovocia vo vyšších nadmorských výškach predstavuje špecifické výzvy, ale aj príležitosti. Úspech závisí od výberu vhodných odrôd, správnej starostlivosti a prispôsobenia sa miestnym klimatickým podmienkam. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania ovocia v náročnejších podmienkach, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre záhradkárov a pestovateľov.

Výber ovocných stromov pre vyššie polohy

Pri výbere ovocných stromov pre výsadbu v nadmorskej výške okolo 700 metrov n. m. je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Dôležité je starostlivo zvážiť, aké druhy ovocia sú vhodné pre danú nadmorskú výšku. Nemôžu to byť teplomilné druhy.

Profesor Ivan Hričovský neodporúča pestovať stromy v stĺpovitom tvare, ani jablone, hrušky a ani slivkoviny, a odporúča pestovať ich v tvare voľne rastúcej koruny alebo v tvare štíhleho vretena. Pri každom stromčeku je vhodné dať do výšky dva metre nad zemou agátový kolík v guľatom tvare ako oporu pre rastúci stromček.

Jablone

Pri jabloniach sú vhodné najmä české rezistentné odrody, ako napríklad Rubinola a Topaz, ktoré sú dobré po zdravotnej stránke, ako aj po chuťovej.

Broskyne

Broskyne sa odporúčajú vysádzať iba do záveterných polôh alebo na južnú stranu stien, ako zákrpky alebo vejárovitý kordón pri múre. Na ťažkých a studených pôdach broskyňa trpí predovšetkým glejotokom a po niekoľkých rokoch hynie. Ani na suchých piesčitých pôdach však nežije dlho. Najvhodnejšie sú pre ňu hlinito-piesčité a piesčito-hlinité pôdy s dostatkom humusu. Broskyne ľahko zmrznú, čo treba mať pri vysádzaní na zreteli. Pre kordóny je najvhodnejšia južná stena.

Marhule

Ak však chcete pestovať v takýchto polohách aj marhule, odporúčam vyberať mrazuvzdorné odrody s postupným časom kvitnutia a štepené na myrobaláne, ktorý nie je náročný na pôdu. Marhule sú prevažne cudzoopelivé a je nutné mať aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia, alebo sa dohodnúť so susedom. Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou kyslosťou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ i broskýň. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400 - 450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 °C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu, podpník a orientáciu najlepšie juhozápadnú alebo západnú, kde teploty najmenej kolíšu. V každom prípade sa vyhneme veterným stanovištiam a mrazovým dolinám.

Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2 h (ale nie viac ako 24 h). Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe marhúľ jamu cca 60 cm x 60 cm x 100 cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát.

Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu (niektoré aj celý život) aj primeranú oporu. Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu (niektoré aj celý život) aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím).

Tak ako u iných ovocných druhov i u marhúľ sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík (Cererit, NPK) a to na jar a na jeseň. Dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplaví z pôdy), po odkvitnutí a po opadnutí plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromu. Dbáme na to, aby strom nebol premokrený.

Ako sme už uviedli, marhule sa u nás pestujú najčastejšie v dvoch základných tvaroch. A to ako štvrťkmene s 1. voľne rastúcou korunou a terminálom alebo ako 2. voľne rastúci bez terminálu s tzv. Voľne rastúca koruna: koruna je založená vo výške 0,9 - 1,1 m (v prípade štvrťkmeňa), alebo 2. v prípade dutej koruny vo výške 0,4 -0,6 m. U polokmeňa zakladáme výšku v 1,3 - 1,5 m. Vyberieme si 3 - 5 hlavných výhonov a terminál. Ak bol stromček vysadený na jar, tak postranné výhony skráťte veľmi hlboko, približne až ¾ ich dĺžky (na 3, max.

Rez v druhom roku: na jar odstraňujeme predovšetkým výhony konkurujúce terminálu a výhony rastúce smerom dovnútra do zakladanej koruny a výhony s veľmi ostrým uhlom odklonu. Hlavné vetvy skrátime o 1/2 - 2 / 3 podľa rovnakého princípu ako pri reze po výsadbe.

Rez v treťom a štvrtom roku: pokiaľ je to možné, vykoná sa zosadenie hlavných vetiev na výhon otvárajúci viac korunu. Z vnútorných konárov odstránime zahusťujúce výhony.

Rez v ďalších rokoch: cieľom je dostatočne presvetľovať korunu a regulovať prírastky. tzn. koruna bez terminálového výhonku s 4-5 hlavnými vetvami. Rez pred / po výsadbe: ihneď po výsadbe (na jar, aj napriek tomu, že výsadba prebehla už na jeseň) odstránime terminál a to najlepšie zosadením na najvyššom výhone s dostatočným uhlom odklonu. Ponechávame 4-5 hlavných výhonov, ktoré by nemali vyrastať z jedno miesta kmeňa, oproti sebe, vo dvojiciach atď. Rez v druhom až štvrtom roku: skrátime predlžujúce sa výhony hlavných vetiev o 1/3 - 2/3 dĺžky. Dĺžka jednotlivých vetiev vyrastajúcich v špirále od najvyššej po najnižšiu by mala byť vzostupná.

St. Julien A - slabo až stredne silno rastúci podpník, ide o vegetatívne množený podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy. Marhuľa má na tomto podpníku 70%-ný vzrast oproti semenáčom myrobalánu. Montclar - tento podpník rastie asi o 20-30% slabšie ako marhuľový semenáč. Korení hlbšie ako St.Julien A, čo je pozitívum hlavne v suchých podmienkach. Stromky začínajú veľmi skoro a bohato kvitnúť. Marhule začínajú pučať veľmi skoro (už vo februári) a tak majú tendenciu vymŕzať.

Pomerne nebezpečnou vírusovou chorobou je šárka. Na listoch marhúľ sa prejavuje hnednutím, žlto-zelenými škvrnami. Na plodoch vytvára belavé kresby a krúžky, to isté aj na kôstkach. Hlavnými prenášačmi sú vošky, a tak účinnou ochranou proti šarke je práve likvidácia vošiek, či preventívna obrana proti nim už v predjarí. V priebehu júna môžu listy stromu začať hnednúť, alebo byť pokryté žltozelenými škvrnami, zvinovať sa a postupne opadávať. Ide o tzv. Hnednutie listov. Najvhodnejšou ochranou je postrek po odkvitnutí a jeho následné opakovanie. Možno použiť napr. Horizon, Syllit pod. Jemné pavučinky na spodných stranách listov a vrcholkoch letorastov spôsobujú roztočce. K ich likvidácii použijeme napr. Nissorun alebo Vertimec. Jednou z najčastejších príčin úhynu marhúľ v SR je nákaza moniliózou, hubovú chorobou, ktorá spôsobuje hnitie plodov pri ich dozrievaní, vädnutie listov na napadnutých vetvičkách, a poškodenie kvetov, ktoré vyzerá ako po spálení mrazom.

Drobné ovocie

Drobné ovocie je cennou súčasťou záhrad. Kríky drobného ovocia prinášajú chutné a zdravé plody plné vitamínov a sú nenáročné na pestovanie. Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie.

Maliny

Malinám sa darí takmer všade, ak majú dostatok priameho slnečného žiarenia s nadmorskou výškou do 650 metrov n. m. Vhodné sú oblasti s priemernou ročnou teplotou 6 °C.

Jahody

Jahody poskytujú uspokojivé úrody a majú kvalitné plody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m., pri priemernej ročnej teplote 7 °C. Ak ich pestujeme vo vyšších oblastiach, rastlina neskôr kvitne.

Červené, šťavnaté a sladké jahody sú lahôdkou par excellence. Sú symbolom lásky a telesnej rozkoše už od stredoveku. Sú extrémne dôležité ovocie pre naše zdravie, jedným z najsilnejších prírodných antioxidantov, majú viac vitamínu C ako pomaranč alebo citrón, ďalej obsahujú vitamíny A, B a E a mnohé dôležité minerálne látky a stopové prvky.

Ak ste nestihli jahodník vysadiť na konci minulého leta, nič sa nedeje. Výsadba začiatkom mája zaistí rýchle a pevné zakorenenie vďaka striedaniu májových dažďov a teplých slnečných dní. Taktiež zabezpečí ideálne klimatické podmienky pre vývoj kvetov a plodov jahôd. Od mája do septembra sa vám jahodníky krásne rozmnožia.

Jahodníky sú veľmi skromné na podmienky, v ktorých vyrastajú. Môžu byť pestované prakticky vo všetkých typoch pôdy, okrem pôd vyložene chudobných a štrkovitých, chladných ílovitých, či veľmi premočených. Jahodník je schopný plodiť aj vo vyšších nadmorských výškach, a to až do 700 m n. m. Jahody prihnojujte veľmi opatrne, aby ste ich nepopálili.

Egreše

Egreš znáša oblasti s priemernou ročnou teplotou od 7 do 9 °C.

Netradičné ovocie

Z netradičného ovocia je možné vyskúšať jedlé jarabiny (odroda Edulis = Moravica) a aróniu čiernoplodú (Aronia melanocarpa).

Lonicera Kamtschatica - Zemolez alebo Kamčatská čučoriedka

Zemolez kamčatský a jeho odrody patria u nás k najmenej náročným druhom ovocia na podmienky pestovania. Dobre rastie tak v nížinách, ako aj vo vyšších nadmorských výškach. Pre svoje nízke nároky na teplo a krátke vegetačné obdobie je veľmi vhodný do stredných a vyšších horských oblastí Slovenska. Môžeme ho vysadzovať aj v mrazových kotlinách nakoľko je mimoriadne mrazuvzdorný, v dreve vydrží mrazy až - 45 °C a v kvete - 7 °C bez poškodenia.

Optimálne sú menej úrodné pôdy so slabo až stredne kyslou reakciou. Zemolez kamčatský je cudzoopelivý, preto dôležitým predpokladom jeho spoľahlivej rodivosti je výber minimálne dvoch vhodných odrôd! Na vysádzanie použijeme predpestovaný rastlinný materiál aspoň jednoročný, dodávaný s dobre prekoreneným zemným balom. Optimálny spon vysadzovania pre väčšinu odrôd je 2,5 x 1 m. Sadenice zemolezu, vybraté z kontajnera alebo z pôdy v škôlke, sadíme na trvalé stanovištie o 3 - 4 cm hlbšie. Po vysadení výhonky (letorasty) nerežeme ani nezakracujeme. Vzhľadom na to, že zemolez začína vegetovať skoro na jar, optimálny termín vysádzania je jeseň. Ihneď po vysadení je vhodné pozemok v okolí rastlín namulčovať kôrou, štiepkou prípadne pilinami v šírke 1 m a v hrúbke 5 až 8 cm aby sme zabránili zaburineniu. Mulčovací materiál podľa potreby dopĺňame. V prípade veľmi suchého počasia použijeme závlahu. Medziradie zatrávnime a pravidelne kosíme.

Zemolez patrí k druhom málo náročných na živiny, hoci dobre reaguje na hnojenie. Na veľmi úrodných pôdach plody obsahujú dokonca viac horkých látok, ako na chudobnejších, čo nie je veľmi žiadúce. Na veľmi chudobných pôdach do vysadbových jám pred vysadením môžeme primiešať vyzretý kompost, príp. menšie množstvo niektorého z NPK hnojív. Zemolez v našich podmienkach dozrieva veľmi skoro a to už koncom mája a ani medzi odrodami nie sú veľké rozdiely v termíne dozrievania. Plody dozrievajú postupne na rastline, preto zber vykonávame viackrát. Dozreté bobule pri väčšine odrôd samovoľne opadávajú, preto plody z týchto odrôd môžeme oberať striasaním na podloženú plachtu. Dozreté bobule sú tmavomodré až fialovomodré s rôznym stupňom voskového nádychu. Bobule sa po dozretí ľahko oddeľujú, opadávajú, sú veľmi mäkké, preto ich nestláčame a ukladáme v tenkej vrstve. Plody majú široké využitie, môžete ich jesť čerstvé, mrazené, sušené, alebo spracovať na džem, šťavu, sirup ba aj víno. Obsahuje vitamíny C, B, polyfemoly a antokyány, železo, jód a meď.

Mykorhízne huby: Pomocníci pre silné korene

Odborníci odporúčajú pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní i višní aj mykorhízne huby Symbivit. Stačí ich uplatniť len jedenkrát pri výsadbe rastlín, dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxydantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie.

Mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok.

Ako ich aplikujeme k už vysadeným rastlinám? Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby.

Výber podpníkov jabloní

Pri výbere jabloní je dôležitý výber správneho podpníka, ktorý ovplyvňuje rast, úrodnosť a celkové zdravie stromu. Tu je prehľad niektorých bežne používaných podpníkov:

• M27: Najslabšie rastúci podpník, vhodný pre malé záhrady a pestovanie s oporou.
• M9: Často používaný podpník, slabo rastúci, s rýchlou úrodnosťou. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť a oporu.
• M26: Rýchlejšie rastúci ako M9, vhodný pre štvrťkmene a vyžaduje oporu len v prvých rokoch.
• MM106: Najvhodnejší podpník do vyšších polôh a nepriaznivých podmienok. Po zakorenení nevyžaduje oporu.
• MM111: Podpník pre stĺpovité odrody jabloní, vhodný aj do suchších polôh.
• A2: Silno rastúci podpník na pestovanie bez opory, vhodný do svahov a suchších pôd.
• Sem.: Jabloňový semenáč, tradičný podpník.

Kľukva veľkoplodá (Americká brusnica)

Kľukva veľkoplodá je príbuzná aj u nás vyskytujúcej sa kľukve močiarnej, avšak príbuznosť s brusnicou pravou, alebo obyčajnou lat. Vaccinium vitis-idaea je vzdialenejšia. Jej plody sú však väčšie a aj úrodnosť je vyššia. Kľukva vytvára dlhé poliehavé výhony, z ktorých počas vegetačného obdobia vyrastá krátky plodonosný obrast. Na výhonkoch sú drobné neopadavé dužnaté listy. Kvety sa podľa polohy pestovania a samozrejme aj podľa odrody začínajú objavovať od júna a potom počas celého leta. Niektoré odrody majú tendenciu kvitnúť v dvoch vlnách, pričom „letné“ kvitnutie je výraznejšie a aj druhá úroda je výdatnejšia.

Prirodzene sa Americká brusnica vyskytuje na rašelinistých podmáčaných pôdach. Z toho vyplývajú aj podmienky, ktoré treba pre úspešné pestovanie tejto rastliny dodržať. V prvom rade je nutné podotknúť, že pre pestovanie je nutný vlhký rašelinový substrát s kyslou pH reakciou od 3,5 - 4,5 pH.

Pre pestovanie vyberieme slnečné stanovište, ale dá sa pestovať aj na polotienistom mieste. Pôda musí byť dostatočné vlhká a nevysúšavá. Na rozdiel od pravých brusníc je vhodné aj trvalé zamokrenie, takže vystlaná jama nepotrebuje odtokové otvory, alebo stačia aj malé. Pestovať je ju možné aj vo vyšších nadmorských výškach, kde sa príliš nedarí iným ovocným druhom. Pred výsadbou mladých rastlín si musíme pripraviť miesto pre pestovanie, najskôr zbavením sa vytrvalých burín a samozrejme úpravou pH substrátu. Ak máme na pozemku zásaditú pH reakciu, je nutné vystlať dno nádoby plastovou fóliou, aby nedochádzalo k neutralizácii rašeliny. Prípadne môžeme zvoliť pestovanie v nádobe, kde však musíme zabezpečiť pravidelnú zálievku dažďovou vodou.

Po výsadbe ako prevencia vysúšaniu substrátu a aj ako prevencia pred zaburinením použijeme mulč z ihličnatých stromov, prípadne 3-5 cm vrstvu hrubozrnného piesku. Na výživu nie je kľukva náročná, občas môžeme použiť hnojivo na kyslomilné rastliny. Rez vykonávame tak, aby sme skrátili dlhé poliehavé výhony z ktorých nám vyrastá plodonosný obrast. Ak je porast prestarnutý a prehustený môžeme ho zrezať kompletne 5-10 cm od zeme. Týmto spôsobom je možné pestovať kľukvu na jednom stanovišti aj niekoľko dekád. Rozmnožujeme zakoreňovaním odrezkov priamo do záhonov. Odrezky pomerne dobre zakoreňujú. Prípadne pre rozmnožovanie môžeme použiť potápanie. Plody v malopestovateľských podmienkach zberáme priebežne ručne, potom ako sa plody zafarbia do červenej farby. Skoré odrody dozrievajú už od konca augusta, pri neskorých odrodách až začiatkom zimy, v chladnejších častiach Slovenska sa neskoré odrody neodporúča pestovať pretože nestíhajú dozrievať.

Použitie plodov veľkoplodej kľukvy je veľmi široké. Plody môžeme použiť rovnako v surovom stave ako aj na prípravu rôznych džemov, džúsov, kompótov a podobne. Plody sa vyznačujú vysokým podielom rôznych prospešných látok a vitamínov a preto sú niekedy používané aj ako liečivá rastlina, ako pomoc pri rôznych problémoch. Existuje množstvo receptov na kuchynské použitie plodov kľukvy.

Odporúčania pre pestovanie vo vyšších polohách

Pri pestovaní ovocia vo vyšších polohách je dôležité dbať na nasledujúce odporúčania:

• Vyberajte mrazuvzdorné odrody.
• Zabezpečte ochranu pred vetrom.
• Používajte kvalitnú pôdu a hnojivá.
• Dbajte na pravidelnú zálievku a ochranu pred chorobami a škodcami.

Tabuľka: Ovocie vhodné pre pestovanie vo vyšších nadmorských výškach

tags: #ovocie #vhodné #pre #pestovanie #vo #vyšších

Populárne príspevky:

• Recepty na bezlepkové koláče
• Pravidlá písania i/y
• Mrkvový koláč s tvarohom: Recept a tipy
• Slovenská Kapustnica
• Recept na Hovädziu Pečenú Roštenku