Kvalita ovocia a zeleniny z veľkoskladov: Ako nenaletieť na lacné náhrady
V dnešnej dobe, keď sú obchody preplnené tovarom z celého sveta, je čoraz ťažšie vybrať si kvalitné ovocie a zeleninu. Zákazníci sa často rozhodujú medzi nízkou cenou a poctivým pôvodom, čo vedie k mnohým otázkam o tom, čo vlastne konzumujeme.
Dostatok vs. Kvalita
Na trhu je veľa obchodníkov, ktorí predávajú tovar z veľkoskladu, ale zase je na nás, aby nám náš zdravý rozum povedal, že tá kalibrovaná mrkva s vňaťkou asi nemôže byť zo záhrady, keď je December. Všade musí byť človek všímavý, obozretný a dobre informovaný, preto ja na trhu mám iba pár vybraných predajcov a ostatných obchádzam.
Čo sa týka dostatku, alebo nedostatku, tak mi môj predajca hovoril, že má toho dosť, len ľudia kupujú hlavne podľa vzhľadu, no a vzhľad majú krajší dovozové potraviny, čo sa ale o chuti a kvalite nedá povedať. Každý z vás si musí nájsť svojho malého predajcu, ktorý nakupuje od slovenských dodávateľov, výhoda je toho, že tam kúpite skoro všetko, čo potrebujete.
Na Slovensku je veľa kvalitných potravín, avšak v hypermarkete nie sú, preto je irelevantné robiť porovnávanie kvality práve v týchto obchodoch. Ani pravý Rakúšan moc nechodí po týchto hangároch, ale má svojho mäsiara, svojho pekára a každú sobotu si dá na hlavu klobúk, do ruky prútený košík a ide na trh po ovocie a zeleninu opäť k svojmu predajcovi.
Problém hypermarketov
Aby si hypermarket udržal postavenie na trhu a nízke ceny, tlačí na dodávateľov, aby vyrábali lacnejšie a dodávateľ potom musí ubrať na kvalite. Ak raz niektorá potraviny stojí za h.o.v.n.o, je jedno, aká je to trieda!?
Tak, ako som sa už v minulosti zmienil, v hypermarketoch nemôže a ani nie je nič zdravé, resp. véééľmi málo, pretože zväčša zdravé a kvalitné potraviny majú životnosť iba pár dní a v hypermarkete majú problém ustrážiť vecí s mesačnou životnosťou, nie to keby im mlieko po pár dňoch skyslo, alebo jogurt explodoval. Navyše hypermarket má väčšiu maržu na produktoch, pretože to množstvo, ktoré vyhadzuje musí niekto zaplatiť a to zaplatí zákazník.
Dovoz vs. Domáca produkcia
V obchodoch je pôvod tovaru napísaný, na trhu je však prakticky nemožné zistiť, odkiaľ produkty pochádzajú. A že nás mnohí predajcovia klamú, potvrdili aj kontroly inšpektorov. „Odhalili sme, že niektorí predajcovia chodia nakupovať do veľkoskladov a označujú to ako produkty z vlastnej záhrady. Prípadne im tovar dovezú Poliaci či Maďari, pestovatelia alebo priekupníci a obchodníci, a takisto vydávajú predávané ovocie a zeleninu za vlastné,“ vysvetľuje Jozef Bíreš, šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Za ostatné roky (až desaťročia) na Slovensku klesá nielen spotreba čerstvej zeleniny na osobu, ale oveľa dramatickejšie jej domáca produkcia. Sme skrátka nekonkurencieschopní. Pritom kedysi bola domáca výroba sebestačná, ba dokonca sme zeleninu aj vyvážali. Nerozumiete, o čom hovorím? Veď ste si sami všimli množstvo predajcov zeleniny na tržniciach, alebo popri ceste, ktorí sa budú dušovať, že ponúkajú zaručene domácu produkciu, no väčšinou ide tiež o dovezený tovar.
Našťastie, sa u nás pomaly rozvíja tzv. „predaj z dvora“ - teda priamo od pestovateľov. A najmä vo väčších mestách sa rozbieha aj donáška domov, alebo tzv. „debničky“, kde obchod funguje na báze elektronického e-shopu a po objednávke môžete v presne určených dňoch čakať dodávku čerstvej produkcie (často aj priamo od domácich výrobcov) a to až k dverám. Ide o to, že táto produkcia zeleniny „v malom“ rozsahu, teda na menších farmách, nikdy nebude schopná zásobiť po celý rok čerstvou zeleninou veľkopredajne obchodných reťazcov.
Slovenská vláda vidí v pestovaní domácej zeleniny potenciál zvýšenia zamestnanosti na vidieku. Pre zamestnanie našincov by pomohla napr. správna úprava pravidiel poskytovania sociálnych dávok, zníženie odvodov za takýchto zamestnancov, alebo aj daňové úľavy (ktoré častejšie vidíme u zahraničných investorov). Ďalej by bolo treba nastaviť podmienky a pravidlá na spoločnom trhu tak, aby boli pre všetkých dodávateľov rovnaké a spravodlivé.
Pre pestovateľov je asi najdôležitejšia dlhodobá stabilita - teda možnosť plánovať vopred a vedieť, koľko čoho má dopestovať, kedy, komu a za koľko to predá. Oživiť by potreboval najmä domáci spracovateľský priemysel, aby mali pestovatelia aj iné možnosti odbytu (nielen čerstvé produkty pre priamy obchod).
Ako rozpoznať domáce ovocie a zeleninu?
Skúsený ovocinár Marián Komžík prezradil niekoľko tipov, ako zistiť, či vám trhovník predáva domáce ovocie či zeleninu, alebo dovezené spoza hraníc:
- Nepravidelnosť ovocia nič nepovie: Je chyba myslieť si, že ovocie, ktoré je „škaredé“ a nepravidelné, je zdravé a domáce. Naši pestovatelia majú tiež dobre vyzerajúce ovocie.
- Lokálny dodávateľ: Odporúčam každému, aby si vo svojom okolí našiel miestneho dodávateľa - vtedy má istotu, že je produkt dopestovaný doma. Každý by mal mať svojho dodávateľa ovocia, zeleniny, mäsa.
- Cena: U jahôd je veľmi jednoduchým ukazovateľom pôvodu cena. Ak sú jahody podozrivo lacné, pravdepodobne ide o poľské plody.
- Vôňa: V hypermarkete kupujem podľa vône. Napríklad paradajky v akcii za 0,99 eura nemá ani význam chytať do ruky. Ak k nim privoniam, musím ich naozaj krásne cítiť paradajkami.
- Odroda: Pri jablkách vyberám podľa odrôd, ktoré mám rád. Ale tiež platí, že do akcie nedajú vyššiu kvalitu, ktorú vedia predať aj drahšie.
- Čas zberu: Ak sa jahody dostávajú na trh veľmi skoro, napríklad v apríli, ľudí uchvátia, lebo sú veľké a červené. Lenže je to v podstate bezduchá hmota. Zvyčajne ich dopestovali v Španielsku alebo Maroku s cieľom čo najvyššej úrody.
Tabuľka: Porovnanie vlastností domáceho a dovozového ovocia a zeleniny
| Vlastnosť | Domáce | Dovážané |
|---|---|---|
| Chuť | Výraznejšia, prirodzená | Menej výrazná, niekedy umelá |
| Vôňa | Intenzívna, charakteristická pre daný druh | Slabá alebo žiadna |
| Vzhľad | Môže byť nepravidelný | Často kalibrované a dokonalé |
| Cena | Vyššia | Nižšia |
| Pôvod | Slovenskí pestovatelia | Zahraniční dodávatelia |
| Dostupnosť | Sezónna | Celoročná |
Nakupovanie s potravinovým kritikom
Lekár odhaľuje „najzdravšie“ položky z obchodu s potravinami
Patrick Linhart, bývalý riaditeľ potravinových sietí a potravinový kritik, prináša revolúciu v nakupovaní potravín na Slovensku. Počas svojej praxe v zahraničí ho fascinovalo lokálne poľnohospodárstvo a podpora miestnych farmárov. Po príchode na Slovensko založil občianske združenie Testy potravín, ktoré sa venuje testovaniu a rozboru zloženia potravín.
Linhart vo svojich videopríspevkoch dokumentuje rozhovory so slovenskými pestovateľmi, farmármi, výrobcami aj predajcami potravín. Jeho cieľom je objasniť pozadie pestovania, chovu či technológie výroby potravín a pomôcť spotrebiteľom orientovať sa pri nákupe kvalitnejších potravín.
Sezónnosť a exotické ovocie
Pri nákupe ovocia a zeleniny si musíme uvedomiť sezónnosť. Samozrejme, ak hovoríme o exotickom ovocí a zelenine, ide o výnimky. Ale aj u týchto plodín sú veľmi podstatné podmienky pestovania, zberu a následnej prepravy na miesto finálneho predaja spotrebiteľovi.
Ak v obchode nájdete nápis „dovezený letecky”, je to prvý znak kvality. Avšak prekvapiť vás môže cena. Nuž, za dobré sa platí, a ja sa riadim tým, že radšej málo dobrého ako veľa zlého.
Hydroponické pestovanie
Rajčiny nájdeme v obchodoch celoročne, a to práve vďaka hydroponickému pestovaniu v kokosovom substráte. Na opeľovanie sa používajú čmeliaky, ktoré sú menej agresívne než včely. Zásadný rozdiel medzi konzumáciou rajčín pestovaných na Slovensku a medzi tými z dovozu je markantný.
Zeleninoví veksláci
Diera v legislatíve dovoľuje priekupníkom nakupovať plody vo veľkoskladoch v zahraničí (Maďarsko, Poľsko), následne doviezť na mestské trhoviská a predávať ako vlastné vypestované prebytky zo záhrad. Zeleninoví veksláci došli až tak ďaleko, že si najímajú dôveryhodných starčekov a babičky z domovov dôchodcov, ktorých používajú na oklamanie spotrebiteľov pri ich nákupoch.
Pôvod surovín a preprava
Veľmi výrazným kritériom pri nákupe je práve pôvod danej prvosuroviny. Musíme si pripomenúť fakt, že plodina vypestovaná na Slovensku prechádza viacerými kontrolnými výstupmi, a to od zasadenia cez pestovanie až po samotný predaj. Logicky, po odtrhnutí plodu začína hnilobný proces. Takže jabĺčko sa musí uskladniť, prepraviť či v mnohých prípadoch i zakonzervovať.
Jabĺčka sa skladujú v dusíkových komorách pri určitých teplotách. Dusík spomaľuje proces starnutia a jablko mikrobiologicky konzervuje. Ako ovplyvňuje jabĺčko skladované dva-tri roky v dusíku, je otázne a na dlhšiu debatu. Inak povedané, lesklé a perfektné jabĺčko je vlastne konzerva!
tags: #ovocie #z #velkoskladov #kvalita


