Máj v záhrade: Aké ovocie a zeleninu sadiť a zbierať?

Zorientovať sa v tom, čo, kedy a ako sadiť, môže byť občas dosť náročné. Nebojte sa, s naším prehľadným pomocníkom budete presne vedieť, v ktorom mesiaci vysadiť akú plodinu.

V máji sa vysádzajú druhy, veľmi citlivé na chlad, také, ktoré vyžadujú vysokú vlhkosť a milujú dostatok slnečného žiarenia. Radia sa sem hlavne plodiny s vodnatou dužinou.

Vonku je stále teplejšie a záhradkárska sezóna sa opäť začína naplno rozbiehať. Chceli by ste si aj vy v záhrade dopestovať vlastnú zeleninu, ale neviete presne, odkiaľ a ako začať?

Pestovanie a nákup ovocia a zeleniny je pre nás a naše telo najprínosnejšie ak ho konzumujeme v sezóne.

Poďme sa teda pozrieť, aké ovocie a zeleninu je vhodné sadiť a zbierať v mesiaci máj.

Podmienky pre optimálny rast rastlín

Predtým, ako sa pustíte do výsadby a plánovania, myslite aj na podmienky, ktoré zabezpečujú optimálny rast rastlín.

Slnečné miesta obľubujú paradajky, fazuľa, cibuľa, zemiaky či paprika. Myslite aj na svetové strany. Západná strana býva zaliata slnkom, no z rána sa na nej dlho drží rosa, ktorá je pozvánkou pre množstvo vlhkomilných škodcov.

Najväčším problémom veterných miest býva dehydratácia rastlín. Nie každá rastlina je voči vetru odolná - silný vietor vysušuje nielen pôdu, ale aj rastlinu. Avšak, vysadené rastliny aj na týchto miestach viete istým spôsobom chrániť. Pomôžu vám v tom rastlinky s voskovanými alebo chlpatými listami, ktoré sú odolné voči nárazom vetra.

Niektoré rastliny dokážu z pôdy vysať množstvo živín, iné jej živiny dodajú. Hrach, kukurica a zemiaky pôdu obohacujú. Pri plánovaní výsadby sa zamerajte na ideálnu kombináciu plodín. Niektoré kombinácie dokážu účinnejšie odolávať rôznym chorobám a škodcom.

V apríli môžete vysádzať tie druhy, ktoré milujú teplo a slnko a nemajú radi zimu. Nemali by už hroziť žiadne prízemné mrazy, samozrejme všetko závisí aj od toho, v akých atmosférických podmienkach žijete.

Rozlišovanie Tieňov v Záhrade

Počas celého roka, ba dokonca aj počas jedného dňa, sa záhrada mení vplyvom svetla a tieňa. Rozlišovanie medzi rôznymi typmi tieňa je kľúčové pre úspešné pestovanie. Mnohí sa mylne domnievajú, že v tieni sa nedá nič pestovať. V skutočnosti existuje množstvo druhov zeleniny, ktorým sa darí aj v menej slnečných podmienkach.

Pred samotnou výsadbou je dôležité správne identifikovať typ tieňa, ktorý prevláda vo vašej záhrade:

• Polotieň: 5-6 hodín denne poludňajšieho slnka, kedy je slnko najsilnejšie. Rastliny nie sú vystavené slnku celodenne, ale aj v polotieni - ráno a zvyšok dňa na slnku. Rastú pomalšie, ale stále normálne. Zalievanie je výhodnejšie skoro ráno.
• Mozaikový tieň: Vytvorený korunami stromov s listami. Ide o ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny dobre znášajú. Svetlo preniká cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
• Plný tieň/Hlboký tieň: Spôsobený budovami, pevnými bodmi v záhrade alebo hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie väčšiny druhov zeleniny. Ak sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
• 2 hodiny slnka: postačujú ázijským druhom listovej zeleniny a šalátov.

Ak si nie ste istý, aký tieň vo vašej záhrade prevláda, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Ak zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Niektoré druhy dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni.

Partnerské Pestovanie: Čo s Čím Sadiť

Partnerské pestovanie je metóda, ktorá využíva vzájomné pozitívne vplyvy rastlín na dosiahnutie lepšej úrody a zdravia rastlín. Niektoré druhy zeleniny a ovocia sa navzájom podporujú, zatiaľ čo iné si konkurujú. Je dôležité dodržiavať isté pravidlá pri sadení, aby ste dosiahli bohatú úrodu.

• Podpora rastu a kvality: Niektoré rastliny si vzájomne prospievajú, čo vedie k vyššej kvalite a lepšiemu rastu.
• Ochrana pred slnkom: Vyššie rastliny môžu poskytovať ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie rastliny.
• Opora pre ťahavé rastliny: Niektoré druhy slúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny.
• Prilákanie opeľovačov: Medonosné rastliny prilákajú do záhrady včely a iný užitočný hmyz, ktorý zabezpečí dostatočné opeľovanie.
• Obohacovanie pôdy o dusík: Strukoviny ako šošovica, fazuľa a hrach majú prirodzenú schopnosť obohacovať pôdu o dusík.

Príklady partnerského pestovania:

• Kríčková fazuľa: Dobre sa jej darí v blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprospeje jej blízkosť cesnaku, cibule, póru a feniklu.
• Ťahavá fazuľa: Vysaďte k nej kukuricu, reďkovku a zemiaky.
• Mrkva: Spolu s ňou budú prospievať šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku. Mrkva a cibuľa sú ideálnym párom, pretože si vzájomne odpudzujú škodcov - vrtivku a kvetárku. Cibuľa tiež odháňa od mrkvy muchy.
• Kukurica: Prospeje jej blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
• Paprika: Bude si dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
• Rajčiaky: Saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a šalvii. Bazalka zlepšuje chuť paradajok a paradajky pri nej prosperujú.
• Hrach: Môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici. Pažítka odpudzuje vošky a zlepšuje chuť hrachu. Kôpor tiež pomôže zvýrazniť chuť hrášku.
• Jahody: Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
• Pažítka: Vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín.
• Kapusta a karfiol: Sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
• Kel: Si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.
• Cibuľa: Chráni veľa susedov pred hubovými chorobami (okrem fazule, hrachu a kapusty). Pre zvýraznenie chute cibule nasaďte do jej blízkosti kôpor. Cibuľa znáša ako susedov jahody, rajčiny či šalát. Sesterské plodiny cibule sú harmanček a červená repa. Tieto plodiny majú podobné nároky a vzájomne sa podporujú.
• Červená repa: Pomôže priniesť do pôdy mnoho dôležitých minerálov. Je jej dobre vedľa mangoldu, ružičkového kelu, kapusty, cibuli, brokolici a karfiolu.

Čo s čím nesadiť:

• Kel nesaďte k ťahavej fazuli a jahodám.
• Šalát a čeľaď kapustovitá si v záhradnom spolunažívaní nerozumejú.
• Uhorky neznesú šalviu vo svojej blízkosti.
• Zemiakové hriadky nedávajte k jabloni, čerešni, malinám, slnečnici, paradajkám a uhorkám.

Zelenina na Sadenie v Máji

Máj je ideálny mesiac na výsadbu mnohých druhov zeleniny. Do prvej polovice júna je stále možné vysadiť plodovú zeleninu. Ak ste doteraz nestihli vysadiť priesady paradajok, papriky, baklažánu, uhoriek, ale aj patizóny a cukety, teraz je ten správny čas. V tomto termíne môžete vysadiť aj sadenice neskorých hlúbovín. Je to posledný termín na výsadbu uhoriek, tekvice, cukety zo semiačok.

• Paradajky: Kríčkové rajčiny sa sadia do sponu 40 x 40 centimetrov, mohutnejšie do sponu 60 x 30 centimetrov. Kolíkové rajčiaky vyžadujú plochu 90 x 50 centimetrov. Rastliny sa sadia kolmo alebo šikmo až po prvé listy. Hlbšia výsadba poskytuje rastlinám väčšiu stabilitu.
• Uhorky: Pri výbere odrôd uhoriek si ujasnite, aké chcete pestovať. Šalátové poľné, hadovky alebo nakladačky? Hadovky pestujeme iba v skleníku alebo vo fóliovníku. Do skleníka a fóliovníka sú takisto vhodnejšie tzv. partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia. Dĺžka vegetačného obdobia je 60 až 70 dní. Uhorku pestujeme v I. trati na slnečnom mieste chránenom pred vetrom. Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, priepustné a s vysokým obsahom živín. Semená vysievame koncom apríla a počas mája do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. S výsevom môžeme v nižších polohách pokračovať do začiatku júna. Sadenice sú veľmi krehké a aspoň niekoľko dní pred výsadbou ich otužujeme. Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla až v druhej polovici mája. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek.
• Fazuľa: Fazuľa obyčajná sa delí na convarietu vulgaris (popínavá) a convarietu nanus (kríčková). Struky majú jemnú konzistenciu a väčšinou sú bez tuhých vlákien, ktoré sa inak tesne pred spracovaním ručne odstraňujú. Jemnosti strukov pomáha i pravidelný zber zhruba každý štvrtý deň. Fazuľa patrí k teplomilným druhom, klíči pri teplote pôdy 8 až 10 °C, kvety a struky tvorí pri 18 až 22 °C. Výborne rastie na slnečnom, pred vetrami chránenom stanovišti so stredne ľahkou pôdou. Na rovnakom mieste sa odporúča pestovať ju najskôr po 4 rokoch. Pestujeme ju priamo zo semien, bez predpestovania priesad. Klíčenie urýchli namočenie zŕn pred sejbou do vlažnej vody na približne 12 hodín. Kríčkové odrody vysievame do hniezd v riadkoch 50 cm od seba, po 3 - 4 semená (približne 10 cm od seba) do hĺbky cca 3 cm. Tyčkové odrody dorastajú až do 3 metrov.
• Tekvica: Na dobrý rast a dobrú úrodu vyžadujú slnečné a nie veterné stanovište. Vyhovuje im denná teplota 16 - 30 °C. Potrebujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Pestujú sa v I. trati. Priesady tekvíc sú krehké, a tak mnohí pestovatelia uprednostňujú ich pestovanie z priameho výsevu. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C. Priesady si dopestujeme „pod sklom“ (v apríli) alebo si ich zakúpime (v máji). Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15. Tekvice s výnimkou cukiet sú plazivé rastliny. Semená vysievame do riadka do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“, obvykle 2 až 3 semená asi 5 cm od seba. Cukety, rastúce kríčkovito, pestujeme v rozstupoch 80 - 100 × 80 cm. Zavlažujeme podmokom, nie na listy.
• Petržlenová vňať: Ak vám už v tomto termíne nevyrastie zo semiačok klasický koreňový petržlen, určite sa potešíte chutnej a zdravej petržlenovej vňati.
• Šalát: Vysádzame priesady ľadových a rímskych šalátov a vysievame odrody určené na letné pestovanie.

Ďalšie Tipy pre Úspešné Pestovanie

Na to, aby všetko klapalo tak, ako má musia vedľa seba rásť rastliny s rovnakým termínom výsadby, nárokom na vodu, pôdu a živiny a rovnakou citlivosťou na svetlo.

Popínavá fazuľa, tekvica a kukurica - rôzna veľkosť je výhodou. Každá rastlina dostane presne toľko slnka, koľko potrebuje.

Májové dary prírody

Dlhšie a teplejšie májové dni znamenajú dozrievanie ďalšieho ovocia a zeleniny, ktoré by sa mali prebiť na čelo vašich jedálnych lístkov. Viete však, ktoré ovocie a zeleninu v tomto ročnom období uprednostniť, aby ste si doplnili vitamíny a minerály?

Zelenina

Cesnak, špargľa, špenát či hrášok, ktoré sa objavili v zozname už minulý mesiac, sú v máji stále v sezóne. Ale prichádza aj veľa ďalšej zeleniny, ktorú si teraz môžete pripravovať.

• Baklažán: Obsahuje pektín, ktorý je výborný proti cholesterolu. Baklažán je nízkokalorická zelenina, ktorá obsahuje veľké množstvo vody a vlákniny.
• Cvikla: Je bohatá na betanín, ktorý podporuje ničenie rakovinových buniek. Cvikla je výživne bohatá a zároveň nízkokalorická.
• Cuketa: Je plná vody, čo je pozitívne pre obličky. Cuketa je nízkokalorická zelenina a je dobrým zdrojom vlákniny.
• Kvaka: Pomáha v boji proti anémii vďaka vysokému obsahu vitamínu C. Kvaka je nízkokalorická zelenina bohatá na živiny.
• Hlávkový šalát: Je plný vitamínov, minerálov a živín, ľahký a osviežujúci. Hlávkový šalát je nízkokalorický a obsahuje veľké množstvo vody.

Tabuľka Nutričných Hodnôt Vybraných Druhov Zeleniny na Máj

tags: #ovocie #a #zelenina #v #máji #aké

Populárne príspevky:

• Bravčová panenka na panvici
• Bravčové karí s kukuricou
• Delikátny obed s morčacím mäsom
• Nutričné hodnoty Alfredo Lasagne z Lidla
• Recepty na dusenú zeleninu