Raňajky v tráve: Analýza diela a vplyv na impresionizmus

Édouard Manet, považovaný za otca moderného maliarstva, bol umelcom, ktorého diela často vyvolávali kontroverzie a búrali dobové spoločenské konvencie. Jeho obraz Raňajky v tráve (Le Déjeuner sur l'herbe), namaľovaný v roku 1863, sa stal jedným z najznámejších a najdiskutovanejších diel 19. storočia. Táto analýza sa zameriava na kontext vzniku, umelecké prvky a vplyv tohto prelomového diela.

Umenie poslednej tretiny 19. storočia: Impresionizmus a postimpresionizmus

Umenie poslednej tretiny 19. storočia bolo svedkom nástupu viacerých nových umeleckých smerov a jedného úplného umeleckého slohu (secesia). Behom tridsaťročného obdobia (1870 - 1900), v ktorom tvorili dve umelecké generácie (impresionistická a postimpresionistická), nastúpilo niekoľko nových umeleckých smerov (impresionizmus => postimpresionizmus: novoimpresionizmus, symbolizmus, expresionizmus, naivné maliarstvo). Vedúcou krajinou, kde moderné umelecké smery vznikali bolo Francúzsko a jej metropola Paríž, odkiaľ sa s menším, či väčším opozdením rozšírili do ostatných krajín.

Impresionizmus, ktorý vznikol na konci 60. rokov 19. storočia vo Francúzsku, sa snažil zachytiť prchavé dojmy z prírody a každodenného života. Impresionisti sa spoliehali na zmysly, obmedzovali sa na zrak a usilovali sa o zachytenie pravdy okamihu a zážitku chvíle. Pracovali rýchlo, aby spracovali prvý dojem skutočnosti, ktorú chápali dynamicky, v stálom pohybe a premenlivosti.

V polovici 80. rokov 19. storočia sa začali prejavovať tendencie kriticky reagujúce na impresionizmus a usilujúce sa prekonať jeho názorovú základňu. Tieto tendencie, reprezentované dielami G. Seurata, P. Gaugina, V. van Gogha, H. de Toulouse-Lautreca, P. Cézanna a H. Rousseaua, súhrnne označujeme ako postimpresionizmus. Tento pojem nevyjadruje len historickú následnosť voči impresionizmu, ale aj opozičnosť a protikladnosť k nemu. Umenie sa stavalo do opozície proti spoločnosti a jej vládnúcej vrstve. Niektorí tvorcovia prijali osud „prekliatych umelcov“ nie ako exhibicionizmus, ale ako životnú nutnosť (V. van Gogh, P. Gaugin, T. Lautrec). Aj cez vzájomné rozpory boli postimpresionisti spätý vplyvom a dokonca spoločnými motívmi.

Édouard Manet: Život a dielo

Édouard Manet (1832-1883) pochádzal z vyššej meštianskej vrstvy v Paríži. Hoci bol vedený k právnickej kariére, jeho strýko rozpoznal jeho maliarske nadanie a podporoval ho v umeleckom vzdelávaní. Manet študoval u Thomasa Coutura, ale kvôli nezhodám odišiel. Inšpirovala ho španielska tvorba a diela starých majstrov ako Velázquez, Tizian, Delacroix a Courbet.

Manet maľoval realisticky a klasicky, ale s moderným prístupom k námetom. Zobrazoval súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarne a bary. Jeho obrazy, v ktorých umiestňoval ženské akty do súčasnosti, vyvolávali škandály. Mladí impresionisti obdivovali Manetove moderné témy, svetlé farby a voľný spôsob nanášania farby v zjednodušených plošných tvaroch. Manet dával prednosť plošnému maľovaniu, čistým kontúram a používal aj čiernu farbu.

Je považovaný za otca moderného maliarstva. V dielach je patrný myšlienkový a námetový posun - volil moderné dobové námety, zobrazujúce súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarní, barov atď. Mnohé obrazy, v ktorých kládol napríklad ženské akty do súčastnosti, vzbudzovali veľké škandály. Mladým impresionistom imponovali na Manetových prácach moderné, v tej dobe aktuálne témy.

Manet je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéri s Monetom a Renoirom.

Raňajky v tráve: Pobúrenie a inovácia

Raňajky v tráve zobrazujú akt mladej ženy pri raňajkách v prírode s dvomi oblečenými mužmi. Obraz vyvolal pobúrenie, výsmech a škandál. Bol odmietnutý porotou oficiálnej umeleckej výstavy. To, že vedľa dvoch oblečených mužov sedí nahá žena, bolo brané ako pohoršujúce a umeniu nevhodné.

Plocha obrazu nie je myslená z pohľadu perspektívy, ale ako keby sa približovala k divákovi. Manet v tomto diele spojil dôverne známu náladu nedeľných výletov a u mešťanov tak obľúbených piknikov s prostitúciou, ktorá sa usídlila v parížskom okolí.

Manetov obraz Raňajky v tráve šokoval parížsku spoločnosť hneď z niekoľkých dôvodov:

• Nahota v súčasnom kontexte: Zatiaľ čo akty boli v umení bežné, obvykle sa vyskytovali v mytologických alebo alegorických scénach. Manet zobrazil nahú ženu v súčasnom prostredí pikniku, čo bolo vnímané ako vulgárne a provokatívne.
• Realizmus a absencia idealizácie: Manet nemaľoval ženu ako bohyňu alebo alegorickú postavu. Zobrazil ju ako reálnu ženu s nedokonalosťami, čo bolo v kontraste s idealizovanými aktmi akademického umenia.
• Spoločenská kritika: Obraz naznačoval prítomnosť prostitúcie v spoločnosti, čo bolo tabuizované téma. Manet poukázal na pokrytectvo spoločnosti, ktorá tolerovala prostitúciu, ale odmietala ju otvorene zobrazovať.
• Umelecká inovácia: Manet porušoval konvencie tradičnej maľby. Používal plošné maľovanie, silné kontrasty svetla a tieňa a odmietal iluzívnu perspektívu.

Ďalšie významné diela

Okrem Raňajok v tráve, Manet vytvoril aj ďalšie diela, ktoré vzbudili rozruch:

• Pijan absintu: Bol prvý obraz namaľovaný na plátne. Išlo na ňom o reálne zachytenie pijana a nie o alegorické ztvárnenie. Samotný námet ale pôsobil v tej dobe dosť neobvykle. Bola na ňom vidieť originálna technika i štýl. Farbu nanášal v širokých plochách. Predstavil ho na umeleckej výstave porote Salónu, kde mu bolo veľa vyčítané.
• Koncert v Tuileriách: Zobrazenie slavného miesta stretnutia elegantného Paríža, kde rád chodil i sám Manet. V tej dobe sa znázornenie publika a spoločnosti považovalo za druhoradé a vhodné iba ako ilustrácie do časopisov a reportáží. Tento obraz verejnosť veľmi pobúril. Je na ňom zaznamenaný nový spôsob maľby - neviditeľný ťah štetcom. Odmieta dokonalú akademickú maľbu, kde nie je dôležité, či pozeráte na obraz zblízka alebo z diaľky.
• Olympia: Je inšpirovaný Tizianovou Urbínskou venušou, bol ostro kritizovaný a kritici útočili na neslušnosť námetu pretože Manet si zobral za modelku prostitútku. Mnohých pohoršovala aj čierna slúžka.
• Bar vo Folies-Bergère: V tomto diele dosiahol svojho vrcholu jeho cit pre farebné harmónie a vylíčenie izolovanosti i neschopnosti kominikácie v modernej spoločnosti. Mladá barová čašníčka s nevýrazným, unaveným a neoprítomným pohľadom je opretá o pult a sleduje vír predajnej zábavy. Pred pultom stojí decentne oblečený pán.

Vplyv Raňajok v tráve a Manetov odkaz

Napriek škandálu, ktorý Raňajky v tráve vyvolali, mal obraz zásadný vplyv na vývoj moderného umenia. Manetov odvážny prístup k námetu a formálnym prvkom inšpiroval impresionistov a ďalších umelcov, ktorí sa snažili oslobodiť od akademických konvencií. Manetovi mladí impresionisti imponovali moderné, v tej dobe aktuálne témy. Používal svetlé, svietivé farby a voľný spôsob nanášanie farby proti sebe v zjednodušených plošných tvaroch bez tieňovaných prechodov.

Manet je považovaný za prechodnú postavu medzi realizmom a impresionizmom. Jeho diela pripravili pôdu pre nové umelecké smery a prispeli k premene vnímania umenia v spoločnosti. Rok pred smrťou sa konečne za dielo Bar vo Folies-Bergère dočkal všeobecného uznania. Je považovaný za otca moderného maliarstva.

Pokrytectvo a tabu v umení: Paralely s dneškom

Keď v roku 1863 zverejnil Édouard Manet svoj obraz Raňajky v tráve, bol z toho škandál. Obraz zachytáva dvoch ctihodných mužov zabraných do rozhovoru kdesi uprostred lesa či parku. Vedľa nich je ležérne pohodený kôš s raňajkami a na kúskoch narýchlo vyzlečených šiat sedí úplne nahá žena. Prostitútka. Vyhľadávanie spoločnosti prostitútok bolo bežnou súčasťou života mužov vyššej triedy, no pred Manetom nikto nemal odvahu zobraziť túto realitu tak na rovinu. Obraz odmietli zaradiť do Salóna, čím maliar prišiel o možnosť oficiálnych a štátnych objednávok. Inými slovami mu povedali: takéto skazené umenie si vystavujte doma alebo u svojich perverzných kamarátov!

Tak ako za Maneta, aj za Dúbravského išlo a ide v umení aj o otváranie a posúvanie tabu. Toho, o čom všetci vieme. Toho, čo možno aj robíme, no nepovieme to nahlas. Všetky tieto dobové príbehy majú jedno spoločné. Na mená malomeštiakov a pokrytcov, ktorí diela kritizovali, si dnes už nikto nespomenie.

Manet a impresionizmus

Impresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny pražský Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Impresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov.

Kontroverzia a kritika Manetovo dielo Raňajky v tráve bolo považované za provokačné a súvekou spoločnosťou ostalo nepochopené. Vyslúži si tvrdú kritiku a škandál spôsobila použitá technika a voľba námetu. Umelcovi vyčítali zanedbanie tradičných pravidiel objemu a perspektívy, čo ho doviedlo k vytvoreniu plochého obrazu bez hĺbky. Ak kritikov umelcova technika podráždila, tému obrazu pokladali za celkom neodpustiteľnú.

Symbolika a interpretácia

Obraz Raňajky v tráve zobrazuje nahú ženu sediacu v lese s dvoma oblečenými mužmi. Ak mal byť akt v tom čase prijateľný, musel mať navyše mytologické, kultúrne alebo didaktické pozadie. Obraz neprijali, získal však možnosť publicity na novozaloženom Salóne odmietnutých, kde sa vystavovali všetky tie diela, ktoré u poroty neuspeli.

Francúzsko, ktoré má dnes na mape dejín moderného umenia obrovský význam, za to v podstate vďačí skupinke neuznaných maliarov z polovice 19. storočia. Vtedajšiemu vkusu totiž kraľoval akademizmus - jediná inštitúcia, ktorá rozhodovala o tom, čo je v móde, bola Akadémia krásnych umení. Na výtvarnej scéne dominovala, a čo sa týka obsahu a štýlu udržiavala tradičné štandardy francúzskeho maliarstva.

Za vhodné a dobré sa vtedy považovali okázalé historické a náboženské témy či portréty v nudnom, dokonale realistickom štýle a v konzervatívnych farbách. Krajinky, zátišia a témy zo súčasného života sa považovali za čosi menejcenné. Názor Akadémie bol rozhodujúci. Maliar sa mohol stať úspešným a tak ľahšie získať zákazky len vtedy, ak mu porota prijala diela na výročný Salón v Paríži.

Umelci, ktorí tam vystavovali, mohli za svoje diela vyhrať ceny, ľahšie sa im predávali a mnohokrát hneď dostali nové objednávky. Vystavovať na Salóne bolo vecou prestíže a tým aj lepších finančných ziskov. Pre porotu boli, samozrejme, vystavovateľné iba obrazy, ktoré boli podľa vkusu a štandardov Akadémie. Naleštené, realistické, vcelku nudné historické a alegorické scény plné pátosu.

Mladší maliari však nemali chuť maľovať podľa strnulých pravidiel. Obdivovali Gustava Courbeta, ktorý medzi prvými chodil maľovať priamo do krajiny, a snažili sa posunúť hranice jeho realizmu, maľovali voľnejšie a jasnejšími farbami. Nezaujímali ich historické témy, ale svet a život, ktorý videli okolo seba. V skupine odmietaných realistov, ako sa sami nazývali, boli Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Alfred Sisley a Frédéric Bazille, neskôr sa k nim pridali aj Camille Pissarro, Paul Cézanne a Armand Guillaumin.

V roku 1863 porota odmietla prijať na Salón Manetove Raňajky v tráve, pretože zobrazovali nahú ženu s dvoma oblečenými mužmi na pikniku, hoci akty žien boli v poriadku, ak sa objavovali v historických scénach alebo alegóriách. Jednoducho nebol akt ako akt. Cisár Napoleon III. si však odmietnuté práce prezrel a rozhodol, že verejnosť má právo sama posúdiť toto umenie, a tak v tom roku zorganizovali aj Salón odmietnutých.

Samozrejme, veľa návštevníkov si ho prišlo pozrieť len preto, aby sa na maľbách zasmiali, ale výtvarníkom sa podarilo pritiahnuť pozornosť na nový smer v umení. Keď videli, že nemajú šancu dostať sa na oficiálnu prezentáciu, rozhodli sa, že si ju zorganizujú sami. V roku 1873 založili Monet, Renoir, Pissarro a Sisley asociáciu umelcov, aby mohli nezávisle vystavovať. Prvú spoločnú výstavu otvorili o rok neskôr 15. apríla v Paríži na Boulevard des Capucines 35 v ateliéri fotografa Nadara, ktorý im svoje priestory požičal.

Impresionizmus a jeho charakteristické črty

Centrom sa stal Paríž. Predstavili sa v r. 1874 v salóne odmietnutých, kde ich kritici označili za babrákov a posmešne ich nazvali podľa Monetovho obrazu IMPRESIA - dojem. Základom ich tvorby bola maľba v prírode, tvrdili, že svetlo sa počas dňa neskutočne veľa krát mení, a preto sa snažili zachytiť obraz v rôznych podobách (série obrazov). Témy - krajinky a výjavy z každodenného života, duševný svet postáv ich nezaujímal. Maľovali technikou farebných škvŕn, ktoré zblízka nedávali žiaden význam, iba z určitej vzdialenosti vytvárali obraz. Využívali jasné svietivé farby (modrá, zelená, žltá, oranžová, červená a fialová) a vylučovali tmavé farby (čierna, sivá, hnedá).

Tri etapy impresionizmu:

• Impresionizmus
• Postimpresionizmus

Významní predstavitelia impresionizmu

• Édouard Manet (1832-1883) - Je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéry s Monetom a Renoirom.
• Claude Monet (1840-1926) - Začal ako karikaturista. Študoval v Londýne Constabla a Turnera. Na oficiálnej výstave impresionistov má 12 obrazov a aj najvýznamnejší - Impresia, východ slnka. Predmet obrazu sa u Moneta stával čoraz bezvýznamnejším, jeho cieľom bolo znázorniť prchavosť okamihu. Zväčša pracoval na viacerých dielach súčasne, chcel tým zachytiť meniacu sa atmosféru. Vznikali tak cykly obrazov.
• Alfred Sisley - Má anglický pôvod, bol výlučne krajinár, je predstaviteľom naozaj čistého impresionizmu, dokáže verne zobraziť atmosféru vody či meniacu sa atmosféru.
• Auguste Renoir - V jeho prvých dielach je zjavný vplyv Courbeta, Styky s Monetom ho vedú k uplatneniu techniky delenia ťahu farieb, čo je jedným z výdobytkov impresionizmu. Renoir uprednostňuje pred námetmi krajiny kompozície a portréty. Oslavuje ľudovú veselosť krčiem, venuje sa vysokej parížskej spoločnosti a vytvára niektoré z najnádhernejších obrazov.
• Edgar Degas - Grafik, maliar a sochár. Je považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov impresionizmu, bol hlavným iniciátorom výstav no napriek tomu sa nikdy za impresionistu nepovažoval. Maľoval hlavne figurálne kompozície. Medzi jeho najčastejšie námety patria baletky, ženy, konské dostihy. Maľoval tiež rozličné scény z veľkomesta (ulice, nočné podniky, cirkus, nevestince a iné).
• Camille Pissarro - Bol maliar a kresliar, najstarší z členov skupiny impresionistov. Maľoval život na francúzskom vidieku, hlavne krajiny, ako aj scény z Montmartru. Vyučoval maliarstvo, medzi jeho žiakov patrili aj Paul Gauguin a Paul Cézanne.

Typické impresionistické obrazy sa poznajú podľa toho, že sú tvorené krátkymi ťahmi (resp. dotykmi) štetca a nemiešanou farbou (predovšetkým jasnými a žiarivýmy farbami), čím vznikol štruktúrovaný povrch. Obraz sa nám preto javí ako zmes farebných škvrniek a zamazaných plošiek.

Vznikol v 19. Stor., ale naplno sa prejavil až v sedemdesiatych rokoch 19.

Porovnanie znakov umeleckých smerov

tags: #ranajky #v #tráve #manet #rozbor

Populárne príspevky:

• Marcipánové svadobné torty
• Jednoduché recepty s ryžou a mäsom
• Recepty na chlieb pre špeciálne diéty
• Recenzia MSI GeForce GTX 1050 TI 4GT LP
• Tradičné svadobné koláče