Označovanie pôvodu mäsa v reštauráciách na Slovensku: Legislatíva a povinnosti

Označovanie pôvodu mäsa je na Slovensku upravené legislatívou na národnej aj európskej úrovni. Zariadenia spoločného stravovania majú povinnosť zabezpečiť pre spotrebiteľa informáciu o krajine pôvodu mäsa, z ktorého pripravujú pokrmy. Táto povinnosť vyplýva z novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá nadobudla účinnosť 14. decembra 2019.

Pochopenie etikiet na mäse

Legislatívny rámec označovania pôvodu mäsa

Právny základ pre označovanie pôvodu mäsa tvoria viaceré predpisy, medzi ktoré patria:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny.
Ďalšie súvisiace predpisy, ako napríklad nariadenia o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, obchodných normách pre hydinové mäso a vajcia, a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Povinnosti zariadení spoločného stravovania

Podľa § 9 ods. 5 zákona o potravinách je zariadenie spoločného stravovania povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa, ak je mäso súčasťou hotového pokrmu alebo jedla. Táto povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Povinnosť sa nevzťahuje na polotovary.

Zariadenie spoločného stravovania musí získať údaj o krajine pôvodu mäsa od subjektu, od ktorého mäso kupuje, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi.

Forma a spôsob poskytovania informácií

Zákon stanovuje, že informácia o krajine pôvodu mäsa musí byť spotrebiteľovi poskytnutá v písomnej forme. To neznamená, že musí byť uvedená priamo v jedálnom lístku pri každom jedle. Môže byť dostupná aj na inom nosiči alebo mieste, napríklad na tabuli, informačnom paneli alebo na vyžiadanie u obsluhujúceho personálu.

V tomto ohľade zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza. Ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené, je tzv. Priraditeľnosť. Ako príklad si uvedieme situáciu, pri ktorej zariadenie spoločného stravovania z určitého dôvodu (napr. nedostatok priestoru) nemôže/nechce uviesť predmetnú informáciu pri každom konkrétnom jedle v ponuke jedál.

Druhou povinnosťou pre zariadenia spoločného stravovania je povinnosť zabezpečiť informáciu o pôvode mäsa od dodávateľa. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť.

Legislatívne nejasnosti a problémy v praxi

Napriek zavedeniu povinnosti označovania pôvodu mäsa v reštauráciách a iných zariadeniach spoločného stravovania, v praxi sa vyskytli určité problémy a nejasnosti. Jedným z hlavných problémov bola chýbajúca vykonávacia vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá by podrobnejšie upravovala spôsob označovania a kontroly.

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) poukázala na krátkosť času medzi schválením novely zákona a jej účinnosťou, čo spôsobilo, že mnohé zariadenia nemali dostatok informácií o nových povinnostiach. AHRS preto pripravila a zverejnila informácie o nových povinnostiach a vzor, ktorý si môžu prevádzkovatelia stiahnuť z jej webu.

Niektorí prevádzkovatelia reštaurácií sa obávajú, že nový zákon im prinesie zbytočnú komplikáciu a zvýšené náklady. Poukazujú na problémy s preukazovaním pôvodu mäsa a s tým, ako majú odkladať štítky a obaly z mäsa.

Kontroly a sankcie

Kontrolu dodržiavania povinnosti označovania pôvodu mäsa vykonávajú príslušné orgány, ako napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa. Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona o potravinách.

Výhody označovania pôvodu mäsa

Cieľom označovania pôvodu mäsa je:

Ochrana spotrebiteľa a zabezpečenie jeho práva na informácie o pôvode potravín, ktoré konzumuje.
Zvýšeniu transparentnosti a dôvery spotrebiteľov v potravinársky priemysel.
Podpore lokálnych producentov a regionálnych produktov.
Zlepšeniu kvality a bezpečnosti potravín.
Umožneniu spotrebiteľom robiť informovanejšie rozhodnutia pri nákupe potravín.

Označovanie pôvodu hydinového mäsa

V súvislosti s pôvodom hydiny platia jasne dané kritériá, ktoré sú ustanovené európskou, ale aj národnou legislatívou. Slovensko, ako členský štát EÚ, nemôže zakázať dovoz hydinového mäsa na náš trh z iných členských štátov, vzhľadom na uplatňovanie voľného pohybu tovaru.

Je dôležité rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku.

Podľa Únie hydinárov Slovenska podiel čerstvého, kvalitného a veterinármi kontrolovaného slovenského hydinového mäsa je v reštauráciách asi 10 % a v školských stravovacích zariadeniach je to asi 18 %. Diktovať prevádzkovateľom jedální a reštaurácií odkiaľ majú nakupovať suroviny, nie je možné. Je však možné zvýšiť požiadavky na čerstvosť a ďalšie parametre kvality. Najväčšiu úlohu v otázke kvality potravín zohráva spotrebiteľ.

Druh zariadenia	Podiel slovenského hydinového mäsa
Reštaurácie	cca 10 %
Školské stravovacie zariadenia	cca 18 %

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) má záujem zvýšiť kvalitu potravín v jedálňach a reštauráciách a podporiť aj slovenských spracovateľov. Agrorezort už vypracoval „Zásady pre zvýšenie bezpečnosti a kvality nakupovaných surovín pre hromadné stravovanie“, ktorý už bol zaslaný na Úrad vlády.

Podporovať slovenských výrobcov potravín chce ministerstvo pokračovaním realizácie Národného programu podpory poľnohospodárskych produktov a potravín Značka kvality SK. Pre lepšiu rozpoznateľnosť slovenských potravín a poľnohospodárskych produktov na trhu bola prijatá vyhláška. Tá určuje podmienky používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín. Ide o používanie loga „slovenská potravina“ pre označenie vybraných jednozložkových poľnohospodárskych výrobkov a potravín s podielom 100 % suroviny zo Slovenska.

tags: #označovanie #pôvodu #mäsa #v #reštaurácii #legislatíva