Kedy vysievať papriku a paradajky pre bohatú úrodu?

Ak obľubujete konkrétny druh rajčín a sadenice neviete zaobstarať, vypestujte si vlastné. Semienka ste si už zaobstarali, ale nie ste si istí, ako správne vysievať? Kedy je na to správny čas a ako postupovať?

Kedy začať s výsevom?

Druhá polovica februára je ideálny čas na výsev na dopestovanie vlastných sadeníc. Netreba za tým hľadať žiadnu vedu a riadiť sa za každú cenu „profi“ odporúčaniami.

Skoré druhy už vysiate máte minimálne dva týždne a teraz je ideálny čas na paradajky, papriky a uhorky. Tie si môžete rovnako jednoducho predpestovať na okennom parapete ako ktorúkoľvek inú, menej citlivú zeleninu, napríklad šalát.

Úspešná sezóna nezačína výsadbou, ale správnou prípravou a výsevom. Paprika, paradajky a uhorky patria medzi najčastejšie pestované plodiny, no každá z nich má svoje špecifiká.

Plánujete tento rok pestovať paradajky, papriku, uhorky, baklažán či pór? Poradíme vám, aké zeleninové priesady sa oplatí predpestovať v byte skoro na jar. Nevkladajte na jar semená hneď do pôdy, predpripravte si ich už začiatkom kalendárneho roka v zakoreňovačoch.

Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Veľa vám pritom napovedia aj obaly semienok. Vo všeobecnosti ide o február alebo začiatok marca. Všetko však záleží od druhu zeleniny a samotnej odrody.

Ako správne vysievať paradajky?

Plastovú nádobu hlbokú 5 cm zľahka naplňte substrátom takmer doplna. Urobte asi 1 cm hlboký riadok. Doň nasypte semienka rajčín, približne 1 ks na 1 cm.

Následne treba výsev zavlažiť. Na to odporúčam použiť rozprašovač. Zabránite tak vyplaveniu semienok na povrch, tak by sa totiž znehodnotili. Takto pripravenú misku je ideálne zakryť, na to poslúži aj potravinárska fólia či mikroténové vrecko. Pomôžu udržať rovnomernú klímu pre výsev.

Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. To je čas na premiestnenie výsevnej misky na slnečné miesto. Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstránime fóliu a necháme rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy.

Rajčiny sadíme hlboko, až po klíčne listy, a následne udržiavame zem vlhkú. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Ku kolíkovým odrodám nezabudnime dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú. Vysadené sadenice dobre polejeme. Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov. Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami , ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere. Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov.

Ako na papriku?

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny.

Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.

Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.

Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.

Sadenice paprík sadíme do priepustnej pôdy, obohatenej o kompost. Pôdu pre výsadbou dobre skypríme, sadenice sadíme 40 - 60 cm od seba, závisí to od danej odrody. Koreňový bal vložíme do dostatočne veľkej jamy tak, aby bol niekoľko centimetrov pod úroveň pôdy. Môžeme pridať mykoríznu hubu, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Pôdu prihrnieme a zalejeme vodou. Paprika je náročná na vodu, preto papriku polievame pravidelne, radšej väčším množstvom vody 2 - 3 krát do týždňa. Prihnojovanie paprík je pre túto rastlinu veľmi dôležité. Hnojiť by sme mali každé 3 - 4 týždne hnojivami na papriku, aby sme doplnili potrebné živiny.

Tipy pre úspešný výsev

Pripravte si teda hlinené či plastové nádoby, črepníky, alebo rovno špeciálne platá určené na predpestovanie. Skôr ako sa však pustíte do druhej vlny vysievania, investujte do kvalitného výsevného substrátu. Je to vlastne jediná väčšia investícia a určite nebudete ľutovať.

Na vysievanie si vyhraďte čas. Semená opatrne poukladajte po jednom napríklad aj do plastových téglikov od jogurtov. Jemne ich zatlačte do substrátu a zasypte minimálne centimeter hrubou vrstvou substrátu. Opäť zľahka utlačte, ale opatrne. Nakoniec tégliky hromadne prikryte plastovou fóliou. Tento postup sa týka väčších semien, ako sú tie od papriky či uhorky. Menšie semienka jednoducho nasypte na povrch a jemne prstami vtlačte do substrátu. Nakoniec povrch pôdy navlhčite rozprašovačom a takisto prikryte fóliou.

Ďalšie užitočné rady:

• Kupujte iba výsevný substrát, v žiadnom prípade nepoužívajte na vysievanie zeminu zo záhrady.
• Aj kupovaný substrát preparte vriacou vodou alebo horúcou vodnou parou.
• Ideálne je vysievať jednotlivo do téglikov. Takto totiž nehrozí, že sa koreňové systémy mladých rastliniek navzájom nainfikujú hubovou chorobou.
• Po niekoľkých dňoch, keď sa ukážu prvé lístky, odstráňte fóliu z nádob, rastlinky budú potrebovať vzduch.

Zásady správneho výsevu pre maximálne výnosy

Pôda na výsev semien by mala byť ľahká, priepustná a bohatá na živiny. Môžete použiť špeciálnu pôdu na výsev semien alebo si ju pripraviť sami zmiešaním rovnakého dielu záhradnej zeminy, rašeliny a piesku. Pôdu pred výsevom dôkladne prelejte vodou, aby bola vlhká.

Pri výbere semien dbajte na to, aby boli čerstvé a kvalitné. Na výsev v interiéri sú vhodné najmä semená, ktoré sú určené na skorý výsev.

Semena vysievajte do vlhkej pôdy do hĺbky asi 0,5 cm. Medzi jednotlivými semenami nechajte priestor asi 1 cm, aby sa rastliny mohli voľne rozrastať. Po výseve pôdu pritlačte a výsev pravidelne zalievajte.

Starostlivosť o výsev:

• Výsev by mal byť umiestnený na svetlom mieste, ale nie na priamom slnku.
• Teplota by mala byť okolo 20 °C.
• Výsev pravidelne zalievajte, aby pôda bola stále vlhká.
• Ak sa objavia buriny, odstráňte ich.

Keď rastliny vyrastú a majú niekoľko listov, je potrebné ich presadiť do väčších nádob. Pri presadení dávajte pozor, aby ste nepoškodili korene.

Keď teploty vonku dosiahnu minimálnu hodnotu uvedenú na obale semien, môžete rastliny presadiť do záhrady.

Tabuľka: Termíny výsevu zeleniny v roku 2025

tags: #paprika #paradajky #vyseva #kedy

Populárne príspevky:

• Recepty s aróniou
• Recept na zapekané zemiaky
• Všetko o tortových formách
• Recepty na tvarohový krém
• Príslovia a porekadlá