Pestovanie papriky: Podmienky pre bohatú úrodu

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať.

1. Základné požiadavky na pestovanie papriky

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.

2. Rozmanitosť odrôd papriky

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.

Medzi obľúbené odrody patria:

• PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
• Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
• Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
• Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
• Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú, napr.
• Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe.
• Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.

3. Predpestovanie sadeníc papriky

Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku. Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.

S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť.

Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené. Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája.

4. Výsadba papriky

Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Pôda: Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.

Aklimatizácia sadeníc papriky: Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Presadenie sadeníc papriky: Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

5. Pestovanie papriky v kvetináči

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka. Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.

6. Starostlivosť o papriku počas rastu

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.

Voda: Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok).

Hnojenie: Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.

Prezimovanie: Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách v pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

7. Škodcovia a choroby papriky

Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Medzi najčastejšie choroby a škodcov patria:

• Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
• Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
• Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
• Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
• Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
• Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Fytoftórová hniloba

8. Zber úrody

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

9. Tipy a triky pre úspešné pestovanie papriky

• Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
• Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
• Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
• Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova.

tags: #paprika #pestovanie #podmienky

Populárne príspevky:

• Recept: Rebarborový koláč s tvarohom
• Rýchly recept na nepečenú tortu
• Najlepšie recepty na talianske cestoviny
• Skúsenosti s rúrou Decodom
• Univerzálne sadzače zemiakov