Ako triediť, uskladňovať a pestovať paradajky pre bohatú úrodu

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny, ktoré si môžeme vypestovať v záhrade, skleníku alebo dokonca na balkóne. Aby sme si mohli vychutnať ich plnú a šťavnatú chuť, je dôležité vedieť, ako ich správne triediť, uskladňovať a starať sa o ne počas pestovania.

Poznávanie a triedenie paradajok

Rozlišovanie medzi rôznymi druhmi paradajok je základným krokom k úspešnému pestovaniu a využitiu v kuchyni. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ju predurčujú na rôzne spôsoby spracovania.

Rozdelenie podľa odrôd

Medzi základné odrody patria paradajky kríčkové, balkónové a tyčkové:

• Kríčkové a balkónové paradajky - Obe odrody sa pestujú podobne, na malých záhradách, terasách alebo balkónoch. Ani jeden z týchto druhov väčšinou nevyžaduje podporné tyče a konštrukciu. S ohľadom na menší vzrast počítajte aj s menšími plodmi a váhou približne 15 až 20 gramov.
• Tyčkové paradajky - Hodia sa predovšetkým na záhradu alebo pestovanie v skleníku. Keďže sa jedná o vyššiu rastlinu, je potrebné použiť podporný systém, ktorý ju udrží vzpriamenú. Tiež väčšinou počítajte s väčšími plodmi, ktoré majú rôzne využitie.

Ďalšie odrody, ktoré môžete pestovať na záhone, v skleníku alebo na balkóne, sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Triedenie podľa zrelosti

Pri zbere dbáme na to, aby sme oberali pokiaľ možno plody úplne vyzreté. Plod je pri nich úplne vyvinutý a vyfarbený a pri pokuse odtrhnúť ho od stopky z rastliny na záhone sa dosť ľahko oddeľuje.

Všeobecne platí, že na semeno berieme vždy plody odrodovo typické so znakmi odrody ako tvar, farba a pod. Podľa možností potom uprednostníme plody skôr väčšej alebo strednej veľkosti, pretože vo väčších plodoch je obvykle tiež viac semien.

Ak sa plody rajčín zberaných na osivo zreteľne odlišujú farbou a tvarom, môžeme ich mať spolu, vždy ich od seba ľahko odlíšime.

Triedenie podľa veľkosti a farby

Triedenie podľa veľkosti a farby je dôležité pre estetický vzhľad a rovnomerné dozrievanie. Plody rovnakej veľkosti a farby sa budú dozrievať rovnomerne, čo uľahčuje ich uskladňovanie a spracovanie.

Odstraňovanie poškodených plodov

Poškodené plody môžu byť zdrojom plesní a baktérií, ktoré sa môžu rozšíriť na ostatné plody. Preto je dôležité pravidelne kontrolovať a odstraňovať všetky poškodené plody.

Správne uskladňovanie paradajok

Správne uskladňovanie paradajok je kľúčové pre zachovanie ich čerstvosti, nutričnej hodnoty a chuti. Rôzne druhy ovocia a zeleniny vyžadujú rôzne podmienky uskladňovania, ako sú teplota, vlhkosť a prístup vzduchu.

Paradajky neskladujte v chladničke, pretože stratia chuť a vôňu. Skladujte ich radšej v špajze.

Vplyv teploty na trvanlivosť

Teplota je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich trvanlivosť paradajok.

Vplyv vlhkosti na trvanlivosť

Vlhkosť tiež zohráva dôležitú úlohu pri uskladňovaní paradajok. Príliš vysoká vlhkosť môže viesť k tvorbe plesní, zatiaľ čo príliš nízka vlhkosť môže spôsobiť vysušenie plodov.

Vplyv prístupu vzduchu na trvanlivosť

Prístup vzduchu môže ovplyvniť trvanlivosť paradajok. Niektoré druhy, ako sú jablká, produkujú etylén, plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie a kazenie. Preto by sa paradajky nemali uskladňovať v blízkosti iných druhov ovocia a zeleniny, ktoré sú citlivé na etylén.

Metódy uskladňovania

• Uskladňovanie v chladničke: Chladnička je najbežnejším miestom na uskladňovanie ovocia a zeleniny v domácnosti. Je dôležité uskladňovať rôzne druhy oddelene a v správnych priehradkách.
• Mrazenie: Mrazenie je efektívna metóda uskladňovania ovocia a zeleniny na dlhšiu dobu. Pred mrazením je dôležité plody očistiť, nakrájať a blanšírovať, aby sa zachovala ich chuť a farba.
• Sušenie: Sušenie je ďalšia metóda uskladňovania ovocia a zeleniny, ktorá spočíva v odstránení vody z plodov. Sušené ovocie a zelenina majú dlhú trvanlivosť a môžu sa použiť na prípravu rôznych jedál a nápojov.
• Konzervovanie: Konzervovanie je metóda uskladňovania ovocia a zeleniny v sterilizovaných nádobách. Konzervované plody majú dlhú trvanlivosť a môžu sa použiť na prípravu rôznych jedál a nápojov.

Pestovanie paradajok

Vypestujte si vlastné paradajky s plnou a šťavnatou chuťou. Keď ich ochutnáte, v obchode si ich už kupovať nebudete. Paradajky môžete pestovať na záhonoch, v skleníkoch alebo dokonca na balkóne v kvetináčoch.

Výber vhodnej odrody

Pred samotným nákupom sadeníc paradajok je dôležité odpovedať si na otázku, kde chcete paradajky pestovať. Nie všetky odrody sú vhodné napríklad na balkón. Pestovať ich môžete vonku na záhone, prípadne v záhradnom skleníku. Ďalším variantom je pestovanie paradajok doma, či už na balkóne v kvetináči, v debničke alebo napríklad vo vedierku.

Než sa pustíte do samotného pestovania, je potrebné vybrať správne sadenice. Tie si môžete kúpiť v záhradníctve alebo si vypestovať svoje vlastné zo semena. Začiatočníkom sa odporúča začať s už hotovými sadenicami, ktoré sú silnejšie a odolnejšie. Pri výbere sadeníc si dajte pozor na to, aby boli zdravé a nejavili žiadne známky poškodenia od škodcov. Zdravé sadenice spoznáte tak, že majú silné stonky, pekné listy a farbu. Sadenice by zároveň mali byť asi 15 až 20 cm vysoké.

Ďalším rozhodujúcim faktorom môže byť aj to, ako chcete paradajky spracovať po vypestovaní. Niektoré druhy sú ideálne na grilovanie alebo konzervovanie, iné na varenie a ďalšie len tak na priamu konzumáciu. Paradajky môžete vyberať ešte podľa veľkosti plodov, tvaru, farby alebo chuti.

Výsev a predpestovanie

Ideálna doba pre pestovanie paradajok zo semienok je začiatok až polovica marca. Keďže majú semienka paradajok radi teplo, odporúčame ich pestovať na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Na predpestovanie vám stačí kvetináč so zeminou a pol centimetra hlboká jamka, do ktorej vložíte semienko a zasypte hlinou. Pôdu je dôležité udržiavať stále vlhkú napríklad pomocou ručného postrekovača. A ak pestujete semienka paradajok pod poklopom alebo v parenisku, nezabúdajte každý deň otvárať kryt, aby sa k nim dostal čerstvý vzduch.

Hneď ako sa na rastline objavia prvé listy, je potrebné ju presadiť do väčšieho kvetináča. Do pripraveného kvetináča navrstvite zeminu, urobte jamku a opatrne rastlinu presaďte pomocou špajle alebo pikírovacieho kolíka. Na záver stačí už presadené rastliny zaliať odstátou vodou z postrekovača a máte hotovo.

Pestovanie doma a vonku

Paradajky je možné pestovať doma aj vonku, v skleníku v kvetináči alebo rôznych nádobách. Záleží, aké máte možnosti. Nezabúdajte ale, že každý spôsob pestovania má svoje podmienky.

Pred vysadením paradajok do exteriéru je ideálne ich asi 10 dní pred výsadbou otužovať. Stačí ju každý deň na niekoľko hodín umiestniť do tieňa. Paradajky si tak zvyknú na vonkajšiu teplotu a slnko. Zabránite tým napríklad aj spáleniu rastliny od slnečných lúčov.

Teplo a mierne slnko paradajkám prospievajú, ale dážď nie. Preto im vyberte miesto, kde budú chránené pred dažďom. Postačí miesto v blízkosti domu pod odkvapom, akýkoľvek prístrešok alebo skleník.

Pri pestovaní paradajok doma na balkóne alebo terase je dôležitý výber správnej nádoby. Pokiaľ si vyberiete pestovanie paradajok v kvetináči, myslite na to, že rastlinky majú hlboké korene. Kvetináč na jednu rastlinu by mal mať priemer aspoň 30 až 40 cm a objem približne 15 l. Nezabudnite ani na diery, ktoré by mal mať kvetináč na svojom dne, aby mohla odtekať prebytočná voda a pôda nezostávala premočená. Podobne postupujte pri pestovaní paradajok v kvetináči.

Výsadba

Ak ste sa rozhodli pestovať paradajky vonku, najlepší čas na ich vysadenie je polovica mája, po ľadových mužoch. V skleníku alebo na zasklenom balkóne môžete paradajky vďaka vyšším teplotám sadiť už od apríla. Ideálna teplota na pestovanie paradajok je približne 22 °C a v noci približne 12 °C až 15 °C. Okrem tepla je dôležité aj primerané osvetlenie.

Paradajky potrebujú dobre priepustnú pôdu, aby zbytočne nezadržiavali vodu, navyše s dostatkom živín. Pred ich vysadením preto odporúčame pridať do pôdy kompost, hnojivo alebo záhradné vápno. Tým sa zlepší zloženie pôdy a jej úrodnosť. Aby sa potrebné živiny dostali do pôdy v dostatočnej miere, je ideálne začať s hnojením pokojne aj niekoľko týždňov pred samotným zasadením. Dôležité je tiež myslieť na neutrálne pH pôdy, ktoré by malo byť okolo 6 až 7. Na kontrolu si môžete zakúpiť pH test v záhradníckych centrách. Nezabudnite tiež pôdu poriadne preliať vodou.

Paradajky potrebujú priestor. Správnym rozmiestnením im umožníte dobre rásť a zároveň znížite riziko chorôb. Paradajky by ste mali na záhone vysádzať vo vzdialenosti aspoň 60 cm od seba. V skleníku by potom mali byť vysadené približne 50 cm od seba. Ak máte priestor na viac ako jeden rad, uistite sa, že sú od seba vzdialené aspoň 1 m.

Diera by mala byť hlbšia, než je dĺžka samotných koreňov sadenice. Paradajka zasaďte po jeho prvé listy a zasypte hlinou. Pokiaľ do pôdy ponoríte aj časť stonky, rastlina zapustí nové korene, ktoré budú silnejšie a dokáže nimi prijímať viac živín.

Starostlivosť

Aby ste mali kvalitnú úrodu, je potrebné rastliny paradajok pravidelne zalievať (ale nie prelievať), hnojiť a zaštipovať. Dávajte si tiež pozor na teploty, ktoré by nemali spadnúť pod 10 °C. Pokiaľ sa k takým podmienkam schyľuje, paradajky upracte a tie ešte zelené nechajte dozrieť doma v krabici.

Pri pestovaní paradajok je dôležité zaštipovanie. Vďaka nemu zabránite rozvetvovaniu rastliny, a tým jej zbytočnému vyčerpaniu. Všetku svoju silu potom vloží do plodov a nie do stonky a listov. Výnimkou sú kríčkové odrody, pri ktorých zaštipovanie podporuje rozvetvovanie, a nie kvalitu a veľkosť plodov. Kontrolu rastliny a následné zaštipovanie je vhodné vykonávať každý týždeň. Bočný výhonok (tzv. zálistok) sa nachádza medzi hlavnou stonkou a listom. Na jeho odstránenie stačí použiť prsty, ktorými bočný výhonok buď odlomíte, alebo ho pomocou nechtov odštipnete. Nepoužívajte nožnice. Tie by mohli prenášať choroby z iných rastlín.

Paradajky sú veľmi náročné na živiny, preto je potrebné myslieť na hnojenie nielen počas výsadby, ale aj počas samotného pestovania. Na pravidelné prihnojovanie sú ideálne hnojivá rozpustné vo vode, ktoré sa lepšie vstrebávajú do pôdy a rýchlejšie sa dostanú ku koreňom. Vo všeobecnosti sa odporúča aplikovať organické hnojivo s čo najvyšším obsahom živín a mikročastíc každých 14 dní.

Plesne a choroby na plodoch a listoch paradajok sa prejavujú rôzne. Dochádzať môže k deformácii listov paradajok alebo ich sfarbovaniu. Choroby spoznáte podľa žltých, hnedých alebo čiernych škvŕn na paradajkách - či už listoch alebo plodu. Tie potom majú tendenciu usychať a opadať. Plesniam môžete predísť správnym zalievaním rastliny alebo dostatočnou vzdialenosťou pri sadení. Vyhnite sa tiež sadeniu paradajok a zemiakov blízko seba. Zemiaky majú totiž tendenciu nakaziť paradajky napríklad plesňou zemiakovou.

Ak už rastlinu napadnutú máte, odstráňte čo najskôr všetky jej postihnuté časti. Tým zabránite šíreniu plesne na ďalšie listy alebo plody. Ďalej môžete využiť prírodné postreky, ktoré kúpite v záhradníctve. Pri aplikácii sa vždy riaďte pokynmi na obale. Nezabudnite ani na záhradnícke nožnice alebo podperné tyče, ktoré treba vydezinfikovať.

Zber

Ideálny čas na zber paradajok je vtedy, keď sú krásne vyfarbené a dajú sa ľahko odtrhnúť od vetvičky. Keďže plody dozrievajú postupne, môžete ich zbierať v priemere každé 3 až 4 dni. Ak však náhodou máte niekoľko paradajok, ktoré už dostatočne vyrástli, ale na jeseň sú ešte zelené, pozbierajte aj tie. Stačí ich nechať v papierovej škatuli pri izbovej teplote a ony vám dozrejú približne za 10 dní.

Čo sadiť k paradajkám

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sadenie ďalších rastlín k paradajkám im môže vziať priestor aj svetlo a nebudú tak mať vhodné podmienky na rast, opak je pravdou. Predovšetkým pokiaľ sa zameriate na nižšie až stredne vysoké rastliny. Medzi najlepších spoločníkov paradajok patria:

• pažítka,
• cibuľa,
• petržlenová vňať,
• mrkva,
• koriander,
• horčica,
• tymian,
• šalvia,
• kvety aksamietnice (smraďošky).

Väčšinou sa jedná o aromatické bylinky, ktoré odpudzujú veľa hmyzu a tým chránia aj samotné paradajky. Ďalej môžete prisadiť napríklad šalát, ktorý udržuje vlhkosť pôdy.

Navyše aj paradajky ovplyvňujú iné rastliny, ktorým sa následne viac darí. K nim sa radí brokolica, kapusta, zeler, špargľa, kapusta alebo ruža.

Ďalším parťákom môžu byť papriky. Pestovanie paprík a paradajok v skleníku je ideálne najmä preto, že obe zeleniny majú rady vlhko a teplo. Okrem toho sú podobne náročné na výživu.

Čomu sa naopak vyhnúť:

• zemiaky,
• tekvicu,
• kapustu,
• kukuricu,
• fenikel.

Všeobecne sa neodporúča ani špenát, ktorý paradajkám odoberá príliš veľké množstvo živín. Rovnako tak môžu mať problém s orechom, ktorý rastie aj niekoľko metrov od záhona.

tags: #paradajky #triedenie #kvality

Populárne príspevky:

• Všetko o poľských porcelánových súpravách
• Hovädzí vývar z hovädzieho chvosta: recept
• Recept na bravčovú pečeň
• Mobilné pece na chlieb
• Tipy na pečenie s vrúbkovanými formičkami