Paštrnák: Pestovanie, Využitie a Rozdiely oproti Petržlenu

Paštrnák, z lat. Pastinaca sativa, je rastlina, ktorá dorastá do výšky okolo 30 cm až 1 metra. Patrí do čeľade mrkvovitej. Paštrnák je neprávom zaznávanou zeleninou. Pritom je sladší ako mrkva (kedysi sa z neho vyrábal cukor) a so zemitým nádychom a náznakom horkosti je dobrým doplnkom mnohých jedál. Je rovnako všestranný ako zemiaky.

Vzhľadom pripomína petržlen, chuťovo skôr mrkvu - paštrnák je na našom území menej často pestovanou zeleninou, čo je však veľká škoda. Je pomerne nenáročný, veľmi chutný a plný vitamínov a minerálov.

Charakteristika Paštrnáka

• Kvety paštrnáka môžu byť biele alebo červené, občas aj mierne sfarbené dožlta či dozelena.
• Koreň paštrnáku má vretenovitý tvar, ktorý pripomína tvarom, ale aj chuťou petržlen.
• Má žltkastú šupku a jeho dužina je biela, preto si ho niektorí ľudia mýlia s už vyššie spomínaným petržlenom.
• Paštrnák sa začal pestovať na svete už veľmi dávno.
• Jeho semená sa ale našli vo Švajčiarsku pri vykopávkach, kde zistili, že pochádzali ešte z mladšej doby kamennej.

História Paštrnáka

Paštrnák ľudia pestujú už viac ako 3 000 rokov. Skôr než do Európy dorazili zemiaky, jedol sa namiesto nich práve paštrnák. Hojne sa pestoval v stredoveku, ale zmienky o ňom môžeme vystopovať až do staroveku. Táto zelenina pochádza z Kaukazu, Blízkeho východu a Strednej Ázie, postupne sa udomácnila v Európe a loďami ju previezli a následne pestovali aj v Amerike a Austrálii. V stredoveku bolo pestovanie paštrnáka rozšírené po celej Európe, kým sa v 19. storočí neobjavila cukrová repa.

Nutričné hodnoty a priaznivé účinky

Paštrnák je nabitý celou plejádou vitamínov B a je bohatý aj na vitamín C. Až polovica odporúčanej dennej dávky tohto vitamínu je obsiahnutá približne iba v 100 gramoch tejto zázračnej plodiny našej matky zeme. Navyše, paštrnák má príjemnú sladkastú chuť. Okrem toho paštrnák obsahuje vitamíny E, K a cukry, škroby, vlákninu, minerály draslík, mangán, horčík, fosfor, zinok, železo.

Paštrnák má mnoho zdraviu prospešných vlastností:

• Podporuje zdravie srdca a ciev - vďaka vysokému obsahu draslíka má značný pozitívny vplyv na krvný tlak a takisto pomáha regulovať úroveň cholesterolu v krvi, čím udržuje zdravé a pružné cievy.
• Uľahčuje trávenie - pre vysoký podiel rozpustnej vlákniny, ktorá je kľúčovou súčasťou nášho tráviaceho procesu, uľahčuje zdravý pohyb potravín cez tráviace ústrojenstvo, bráni zápche a je prevenciou pred mnohými zažívacími poruchami.
• Zlepšuje metabolické procesy a zdravú psychiku - vďaka obsahu kyseliny listovej, ktorá optimalizuje metabolizmus spojený s výrobou energie a posilňuje nervový systém. Dôsledkom jeho konzumácie je nižšia miera depresie.
• Posilňuje imunitný systém a lieči močové cesty - jeho konzumácia pôsobí mierne močopudne, využíva sa preto pri ochoreniach obličiek, močového mechúra a zápalu prostaty.

Ako pestovať paštrnák?

Paštrnák je nenáročná, ale zato veľmi výživná zelenina. Pestuje sa podobne ako petržlen, len s jednou výnimkou, a to práve takou, že paštrnák je viac náročný na vodu. Ideálne miesto pre pestovanie je slnečné alebo polotienisté stanovisko. Paštrnák obľubuje viac ľahšie pôdy, ktoré sú bohaté na humus a majú schopnosť udržať v sebe dostatok vody.

Paštrnák zasaďte do druhej trate, na slnečné alebo mierne zatienené stanovisko. Pôdu pred výsadbou do hĺbky skyprite, minimálne 30 cm pod povrchom. Zemina by mala byť bohatá na humus, nie je však vhodné priame vyhnojovanie dusíkatými hnojivami. Tie negatívne ovplyvňujú jeho skladovateľnosť. Dariť sa mu bude na nížinách, ale aj vo vyšších nadmorských výškach. Mráz mu nerobí problém, práve naopak.

Záhon vysievame v jari (ideálne čo najskôr) od februára až po apríl v spone s rozmermi približne 7 x 30 cm. Záhony udržiavajte odburinené a skyprené. Dôležitá je dostatočná zálievka - paštrnák potrebuje na správny rast veľa vody. Zalejte ho vždy, keď preschnú vrchné 2 cm pôdy.

Ideálne je robiť výsev hustejší, pretože nám nemusia vyklíčiť všetky semienka. Semená sa vysievajú asi 1 cm hlboko (u jarného výsevu) a asi 2 cm hlboko (u jesenného výsevu - ten robíme v septembri, v októbri alebo najneskôr v novembri). Pašrnáku veľmi prospieva okopávanie (v dobe keď má cca 4 až 5 listov) a samozrejme nesmieme zabudnúť ani na dostatočnú závlahu, hlavne počas horúcich letných dní. Na jeseň by sme mali korene vykopať a na zimu ich uložiť na miesto, kde nebude mráz, aj keď paštrnák vydrží aj počas mrazu.

Semienka saďte do pripravených hriadok v riadkoch, ktoré budú vzdialené 30 cm. Hĺbka výsevu by mala byť 2 cm. Paštrnák sa sadí skoro na jar, v marci až apríli. Klíči pomerne pomaly, celý proces môže trvať 2 až 3 týždne, prípadne dlhšie. Teplota by sa mala pohybovať od 10 do 20 °C. Keď mladé rastlinky trošku podrastú, je potrebné ich vyjednotiť na vzdialenosť približne 5 až 7 cm.

Vegetačné obdobie paštrnáku je pomerne dlhé a zberá sa až neskoro na jeseň, najskôr v októbri. Celú úrodu môžete opatrne vykopať pomocou rýľa naraz a uskladniť ju podobne ako mrkvu alebo petržlen. Na dlhodobé skladovanie si pripravte debničky s pieskom, do ktorých pozastrkujete korene zbavené vňate. Debničku potom umiestnite do vlhkej a chladnej miestnosti s teplotou okolo 1 °C. Druhou možnosťou je postupný zber. Korene paštrnáku môžete pokojne nechať v záhone celú zimu až do jari. Mráz mu neublíži, ale zvýrazní jeho chuť. Na jar však všetky zostávajúce korene vykopte, aby nevybehol do kvetu a nestratil svoje chuťové vlastnosti.

Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) mrazivé počasie nielen toleruje, ale aj potrebuje. Najlepšie chutí po niekoľkých týždňoch poriadne mrazivých teplôt.

Odrody paštrnáka

Najčastejšie nájdeme ponuku dvoch rôznych odrôd paštrnáka:

• Bielas: Táto odroda sa vyznačuje veľmi dobrou skladovateľnosťou. Takisto je koreň vhodný na sušenie či na mrazenie, pretože si zachováva peknú jasnú farbu.
• Dlouhý bíly: Táto odroda je odolná hlavne proti chorobám, takisto je vhodná na skladovanie, ale aj na priamu konzumáciu.

Petržlen vs paštrnák

Stojíte v obchode nad škatuľou žltkastých koreňov a neviete rozoznať či držíte v ruke petržlen alebo paštrnák? Aj keď vyzerajú tieto dve zeleniny takmer úplne rovnako, isté rozdiely sa medzi nimi nájdu. V obchodoch sa petržlen s paštrnákom často zamieňa, teda aby ste si mohli overiť či naozaj kupujete petržlen alebo paštrnák držte sa tejto rady. Všimnite si vňať zeleniny.

• Petržlen má vňať takmer po celom vrchole koreňa a ak by sme vňať zrezali, tam kde nám vňať rástla by ostal tenký fialový lem.
• Na druhej strane, vňať pri paštrnáku vyrastá zo stredu koreňa (nie z vrchu!) a nezaberá tak veľmi veľkú časť ako petržlen. Keď vňať zrežeme, pôsobí to, ako by nám vňať vyrastala zvnútra, vršok však ostane rovnako zafarbený a je svetlý.

Hovorí sa, že petržlen a paštrnák chutia rovnako, ale nie je to úplne pravda. Koreň a semená paštrnáka sú predsa len o niečo sladšie ako petržlen. Nekupovali ste náhodou doteraz namiesto petržlenu paštrnák?

Ako konzumovať paštrnák?

Paštrnák môžeme chrúmať surový, nastrúhať či nakrájať ho do šalátov, pridať do polievok, dusiť alebo piecť s mäsom. Je príjemne sladký, ale oproti zemiakom oveľa diétnejší. Drvené semienka paštrnáka možno použiť ako korenie. Paštrnák na slano využijeme na prípravu kaše - napríklad v kombinácii so zemiakmi či s mrkvou. Jeho sladkastá chuť je predpokladom na jeho použitie na sladko, napríklad do tort a koláčov. V kuchyni sa využíva podobne ako mrkva, petržlen alebo zeler. Paštrnák môžete variť nad parou, restovať alebo piecť. Najčastejšie sa využíva ako príloha k mäsitým jedlám. Ak si trúfate, môžete si ho pridať aj čerstvý do šalátu, najlepšie strúhaný. Rovnako sa veľmi hodí aj k pečeným zemiakom.

Recepty z paštrnáka

Paštrnák nie je len menej obľúbenou náhradou petržlenu, ale vďaka nenáročnosti pestovania a obsahu blahodarne pôsobiacich látok ponúka zďaleka omnoho viac.

Paštrnákové pyré

Pár koreňov paštrnáka oškrabeme a umyjeme. Nakrájame na kúsky a dáme variť do vriacej vody. Osolíme a uvaríme domäkka. Zlejeme vodu, pridáme trošku teplého mlieka a maslo. Rozmixujeme na kašu a podávame k pečenému mäsu a pod.

Tip: Do paštrnákového pyré môžeme okrem paštrnáka pridať zeler - bude menej sladké.

Pečený paštrnák

Paštrnák nakrájame na podlhovasté kúsky. Zmiešame med a olej a pokvapkáme ním paštrnák na plechu. Potom osolíme a pridáme tymian. Pečieme do zmäknutia. Hodí sa ako príloha k mäsu pečenému, grilovanému, aj ako samostatná pochúťka.

Paštrnákové hranolky

Paštrnák nakrájame do tvaru hranoliek, dáme do misy, pridáme karí, soľ, korenie, popr. kurkumu alebo chilli. Preložíme na vymastený plech a pečieme na 180 ° C asi 25 minút. Je to výborná pochúťka - ako samotná, tak ako príloha tam, kde bežne používate hranolky.

Paštrnák pečený na sladko

Paštrnák nakrájame na väčšie kúsky, pridáme na kúsky nakrájané jablká alebo hrušky (alebo oboje), pridáme vlašské alebo lieskové orechy, pokvapkáme medom a olejom. Pečieme do zmäknutia paštrnáka. Podávame ako zákusok.

Predstavujeme vám recept na krémovú polievku z paštrnáku:

1. Zeleninu očistíme, umyjeme a nakrájame na menšie kúsky.
2. Uvaríme do mäkka.
3. Rozmixujeme na hladký krém.
4. Dochutíme soľou a korením.

Umytý a olúpaný paštrnák (cca 750 g) nakrájame na kocky, na menšie kúsky nakrájame aj dve olúpané cibule. Spolu ich zľahka opražíme na lyžici oleja, zalejeme jedným litrom zeleninového vývaru a varíme 25 minút.

Využitie vňatí

Takmer štvrtina kuchynského odpadu, vrátane odrezkov, šupiek, hlúbov a vňatí, končí v komunálnom odpade. Zelené časti rastlín, ako sú listy a vňate, sú pre rastlinu kľúčové, pretože obsahujú fotosyntetický systém s chlorofylom, ktorý premieňa slnečnú energiu na chemickú. Rastliny si v listoch vytvárajú silnú ochrannú bariéru proti slnečnému žiareniu, hmyzu a hubovým chorobám, ktorá je bohatá na vitamíny a antioxidanty. Tieto látky chránia rastliny a zároveň môžu chrániť aj človeka.

Uskladnená cibuľa a koreňová zelenina často vykazujú známky rastu. Ak ich zasadíme a vytvoríme im vhodné podmienky - vlahu, teplo a svetlo - zakrátko z nich vyrastú mladé vňate alebo listy. Na dopestovanie vňate nemusíme použiť celý koreň, stačí vrchná časť s rastovým srdiečkom. Túto časť vložíme do misky s vodou a čoskoro začne rásť vňať. Čím dlhšia časť koreňa zostane pod srdiečkom, tým viac vňate zelenina vytvorí, a to aj opakovane po zrezaní. Takto môžeme použiť mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, červenú repu, bielu repu, čiernu repu alebo reďkovku.

Menšie korene zeleniny (mrkvy, petržlenu, paštrnáku) môžeme vysadiť husto vedľa seba do kvetináča s priepustným substrátom a zavlažiť. Podobne môžeme použiť aj menší zeler alebo repu.

Využitie vňatí v kuchyni

Čerstvé vňate obohatia chuť a nutričnú hodnotu rôznych jedál. Môžeme ich pridať do nátierok (maslo, bryndza, hydinová masť, nátierky zo strukovín, mäsa, oškvarkov a vnútorností) alebo nimi oživiť varené a pečené zemiaky, tekvice a sacharidovú koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen). Vňate a bylinky sú bohaté na chlorofyl, ktorý má ozdravujúci potenciál. Konzumácia zelenej stravy pomáha pri chudokrvnosti, neutralizuje mutagény a karcinogény a pomáha predchádzať nádorom.

Žerucha - rýchly zdroj vitamínov

Drobné semiačka žeruchy môžeme vysiať do plochej misky na vlhký vatový vankúšik a prekryť fóliou. V teple a na svetle rýchlo vyrastie hustý koberček zelených rastliniek, ktoré majú príjemne štipľavú chuť a sú plné vitamínov.

Využitie cibule a cesnaku na dopestovanie vňate

Na dopestovanie vňatiek môžeme využiť aj cibuľu a cesnak, ktoré pri uskladnení začali vybiehať a zmäkli. Ich vyrastajúce cibule vysadíme do polovice do substrátu, zavlažíme a umiestnime na teplé a svetlé miesto.

Tabuľka Nutričných Hodnôt Paštrnáka (na 100g)

Paštrnák sa dá považovať za prírodný liek. Hoci sa paštrnák podobá na koreňový petržlen, je chuťovo bližší mrkve. Korene zabalené vo vlhkej utierke sa dajú uchovať v chladničke aj dva týždne.

tags: #pastrnak #pestovanie #zelenina #vnat

Populárne príspevky:

• Tradičný recept na huspeninu
• Recept na Staromaďarskú Jablkovú Štrúdľu
• Správna starostlivosť o kuchyňu
• Omáčky z fazuľových luskov
• Recept na žemľovku s jablkami