Pečená Husa Pukanec: Recept a Kulinárske Dedičstvo Tekova

Dobre vykŕmená hus bývala pýchou gazdovských dvorov v Tekove. Pečená hus zase neodmysliteľne patrí ku tradičným husacím hodom. Získať, upiecť a zjesť celú hus z domáceho chovu však môže byť v súčasnosti náročnou záležitosťou. Nielen finančne, ale aj čo sa množstva týka. Pre milovníkov husacieho mäsa tak môže byť riešením príprava husacích pŕs samotných.

Husacie prsia majú pod kožou silnú vrstvu tuku, ktorý sa snažíme pred samotným grilovaním na panvici pomaly vypiecť, a z kože tak urobiť chrumkavé škvarky. Kvôli tomu ako prvé na husacích prsiach narežeme kožu do tvaru mriežky, pričom dávame pozor, aby sme nezarezali do mäsa. Aby sa nám koža dobre krájala, dáme prsia na chvíľku do mrazničky, aby sa spevnili. Po stuhnutí sme kožu narezali klasicky na šikmo - do tvaru mriežky.

Keď nastal správny čas, tak sme ho položili kožou dole na dôkladne rozpálenú suchá panvicu. Netrvalo dlho a vôňa husacej masti sa začala vinúť kuchyňou. Priebežne sme vypečenú masť odoberali do kastrólika, nechceli sme predsa, aby sa mäso vyprážalo, len aby sa vypiekla dá masť a zatiahla koža. Keďže ja a oheň tvoríme výbušnú zmes, mám rešpekt pri činnostiach, pri ktorých sa pracuje s otvoreným ohňom. Gril treba rozložiť, napojiť, regulovať, počas grilovania treba teplotu merať, posúvať všelijako mäso, a nebáť sa z času na čas šľahajúcich plameňov.

Husacie prsia sme grilovali na plynovom grile značky NAPOLEON. Rošt sme pred grilovaním potreli olejom. Husacie prsia majú pevnú a hutnú štruktúru, preto napríklad oproti kuracím prsiam naberajú teplotu omnoho pomalšie. Pri grilovaní je dobré používať teplomer, pretože pri grilovaných husacích prsiach hráte doslova o 2 -3 stupne Celzia. Pri teplote 62 - 65 stupňov je výsledný stupeň prepečenia “medium”, prípadne “medium rare”. Úplný stred je stále ružový, avšak zbytok mäsa je už celkom prepečený. Grilovanie teda prebieha tak dlho, kým nedosiahnete požadovanú teplotu.

Mäso treba po grilovaní položiť na tanier a zakryť ho na 10 minút napríklad alobalom, tak, aby zároveň mal kadiaľ unikať vzduch. Výsledkom tohto grilovania je šťavané mäsko upečené pekne do ružova. A víno? Jasné, že sme k husi pili víno!

Tekov v Kontexte Slovenskej Gastronómie

Slovenská kuchyňa je známa svojou pestrosťou, sýtosťou a bohatými chuťami, ktoré sa formovali po stáročia. Hoci niektoré jedlá sú rozšírené po celom Slovensku, každý región má svoje špecifické tradície a jedlá, ktoré sú preň charakteristické. Medzi tieto regióny patrí aj Tekov, ktorý sa môže pochváliť bohatým kulinárskym dedičstvom.

Mnohí si pri slovenskej kuchyni predstavia najmä bryndzové halušky, no realita je oveľa rozmanitejšia. Slovenská kuchyňa je ovplyvnená kuchyňou poľskou, maďarskou aj rusínskou.

Recepty Tekovských Starých Mám

Recepty tekovských starých mám zachytávajú kulinárske dedičstvo našich babičiek z tekovského regiónu. V knihe nájdete množstvo tradícií, ktoré sa vykonávali pri jednoduchých ale aj slávnostných príležitostiach, jedlá, ktoré naše staré a prastaré mamy varili počas svadobných príprav, veľkonočných sviatkov, zberu úrody a žatvy. Každá kapitola je doplnená o fotografie, ktoré sa podarilo zachovať z čias minulých, alebo ako hovoria naši rodáci, ktorí si ich pamätajú z čias zlatých, keď neboli k dispozícii výdobytky modernej doby a mládež sa namiesto sledovania televízie stretávala na lúkach, či pri Hrone, kde pri hrách, piesňach a práci trávili svoj voľný čas.

Vyberiete si z jedál každodenných aj sviatočných, mäsitých aj bezmäsitých, slaných aj sladkých, ktoré nie sú len nostalgickým pohľadom na život našich predkov, ale plnohodnotnou súčasťou moderného jedálneho lístka. Pripomenieme si históriu Tekovských folklórnych slávností, ktoré sa organizujú dodnes a sú nádhernou prehliadkou ľudových tradícií a folklóru. Recepty v jednotlivých kapitolách sú zoradené podľa abecedy pre lepšiu a ľahšiu orientáciu. Ku každému receptu nájdete potrebné prísady a postup prípravy jednotlivých jedál.

Tradičné Suroviny a Postupy

Pre tekovskú kuchyňu sú typické jednoduché, ale výživné jedlá, ktoré sa pripravovali z dostupných surovín. Používali sa rôzne postupy ako varenie, pečenie, údenie a dusenie.

Klasické Tekovské Jedlá

Medzi typické jedlá Tekova, ktoré sa tradične pripravovali, patria:

• Krumpľová fučka: Jedlo z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a posypané upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti.
• Plnená sliepka: Sviatočné jedlo z plnenej sliepky.
• Husacia pečienka: Lahôdka z husacej pečienky.
• Perkelt z domáceho zajaca: Mäsové jedlo z duseného zajaca.
• Údené mäso s varenou kapustou: Kombinácia údeného mäsa a kapusty.
• Mliečna polievka: Polievka z mlieka.
• Hrachová polievka: Polievka z hrachu.
• Kyslá fazuľová polievka so sušenými slivkami: Polievka z fazule a sliviek.
• Cibuľová omáčka: Omáčka z cibule.
• Kôprová omáčka: Omáčka z kôpru.

Zvara: Polievka, ktorá spája Tekov

Zvara je výnimočná svojou jednoduchosťou a chuťou, ktorá odráža dedičstvo regiónu. Základ tvorí srvátka a kyslé mlieko, doplnené tvarohom, hladkou múkou a kôprom, čo prináša jedinečnú a sviežu chuť. Ako mnohé tradičné slovenské polievky, aj zvara ponúka jednoduché, ale výživné jedlo dostupné každej domácnosti.

Recept na polievku zvara

Príprava zvary je nenáročná a rýchla, čo ocení každý, kto má rád jednoduché, ale chutné jedlá. Srvátku a sladké mlieko zmiešate, pridáte múku a kôpor a nakoniec všetko povaríte a osolíte. V polievkovej mise zmiešate kyslú smotanu, žĺtky, maslo a tvaroh, a do tejto zmesi postupne prilievate pripravenú zvaru. Tento postup zabezpečí, že polievka bude hladká a krémová.

Tekovské folklórne slávnosti

Tekovské folklórne slávnosti, ktoré sa organizujú dodnes, sú nádhernou prehliadkou ľudových tradícií a folklóru.

"Dobruo jedlo": Publikácia o kulinárskom dedičstve Tekova a Hontu

Tradičné chute a vône kuchýň Tekova a Hontu približuje ľuďom útla publikácia Dobruo jedlo, ktoré vydalo občianske združenie Tekov-Hont, do ktorého patrí aj 43 obcí tohto zaujímavého územia Slovenska. Tatiana Šušková z nej spolu s Martou Chrobákovou vybrala recept pochádzajúci zo Santovky s názvom Krvavie krumple.

Recept na Krvavie krumple

• 500 gramov zemiakov v šupke
• krv z jednej kačice
• 1 cibuľa
• kačaciu masť
• korenie
• soľ

Postup:

Zemiaky uvaríme v šupke, necháme vychladnúť a pokrájame na malé kúsky. Na kačacej masti opražíme cibuľu, pridáme krv, aby sa upražila a nakoniec pridáme pokrájané zemiaky. Zmiešame a dochutíme korením a soľou. Podávame s kyslou uhorkou.

Inšpirácia pre súčasnú kuchyňu

Recepty tekovských starých mám nie sú len nostalgickým pohľadom na život našich predkov, ale aj plnohodnotnou súčasťou moderného jedálneho lístka. Použitím tradičných surovín a postupov môžeme obohatiť našu súčasnú kuchyňu o nové chute a zážitky.

Tekov ako destinácia pre gurmánov

Pre tých, ktorí radi spájajú cestovanie s ochutnávkou lokálnych špecialít, Pukanec a okolie ponúka nielen kulinárske zážitky, ale aj bohatú históriu a remeselnú kultúru. Obec je známa svojimi vinármi a veselou hudbou, ktorá dokonale dopĺňa atmosféru pri tradičných jedlách ako je práve zvara.

Ak sem zavítate, neobíďte neďaleký Mlyn Bohuniciach, kamenné obydlia pri obci Lišov, či pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Stará Hora - Sebechleby.

Regionálne špeciality Slovenska

Slovenská kuchyňa je rozmanitá a každý región má svoje špecifiká. Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá.

Kysuce: Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Varila sa aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.

Záhorie: Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.

Podunajsko: Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.

Horná Nitra: Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok.

Hont: Región na severe lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na juhozápade zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.

Turiec: Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.

Horehronie: V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.

Orava: Typické boli pre ňu boli údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.

Novohrad: Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.

Gemer: Chovali sa tu ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.

Spiš: K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.

Šariš: Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.

Zemplín: Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je ...

tags: #pečené #husi #Pukanec #recept

Populárne príspevky:

• Ako si vybrať teplovzdušnú rúru Kalorik
• Dusený králik - slovenský recept
• Zdravotné Benefity a Pestovanie Kľukvy Veľkoplodej
• Recepty na sypaný čaj
• Recepty na zdravé polievky