Permakultúra, bio semienka a druhy rastlín pre vašu záhradu

Pôda je jednou z najväčších hodnôt, aké máme. Dáva život a živí nás. Je pre nás nenahraditeľná. Jedine v kvalitnej živej pôde môžu vyrastať naozaj zdravé plodiny. Je najvyšší čas, aby sme si to uvedomili, začali pôdu chrániť a starali sa o ňu. Z vlastnej skúsenosti viem, ako sa nám takáto starostlivosť vráti v podobe bohatej úrody.

Úrodná pôda a humus

Najúrodnejšou časťou pôdy je humus. To je tá tenká vrstva na povrchu, kam v prírode dopadne všetok rastlinný odpad. Sú to hlavne odumreté časti rastlín - lístie, stonky, drevo, plody, ale aj trus a telá živočíchov. Tento cenný materiál rozkladá neskutočne pestrý život v pôde na tu najlepšiu výživu pre naše rastliny. V klasickom zahradničení sa organický materiál získava kompostovaním a potom sa preváža na záhony. To je pomerne pracné. Týmto spôsobom som nezvládala obhospodarovať mnoho záhonov a kompostu bol stále nedostatok.

Zúrodňovanie pôdy

Žiadne medze sa tu nekladú, v zúrodňovaní je priestor pre našu fantáziu a vynaliezavosť. Obnovujeme pôdu plošne, nakoľko máme veľkú záhradu a pôda je tu veľmi vyčerpaná. Na určenú plochu pre zúrodnenie navážame organický materiál. Priamo na trávnik celé konáre alebo štiepku z listnatých stromov. Tlejúce drevo sa správa ako huba, ktorá počas dažďov do seba nasaje vodu a tú potom rastliny odoberajú. Ďalej na plochu nanášame všetko organické, čo sa nám podarí zohnať - lístie, staré seno, slamu, trávu, hnoj.

Pri materiály na zúrodňovanie sa snažíme dodržať správny pomer uhlíka a dusíka. To podporuje rozklad a tvorbu humusu. Dusík obsahuje hnoj, tráva, ale aj moč. Uhlík obsahuje slama, drevo, lístie, seno, popol alebo drevené uhlie. V praxi teda dávame o niečo viac uhlíka ako dusíka. Pri nesprávnom pomere uhlíka a dusíka býva napríklad vzniknutá zemina sypká a rychlo sa vysúša - vtedy je potrebné pridať dusík. Najčastejšie však vidím kompost, ktorý je ako blato, ťažký a dusíkatý, vytvorený prevažne z trávy. Pre našu záhradu máme hnoj (dusík) len od zajacov a kačíc. Na to, akú plochu obhospodárujeme sa to zdá byť málo, v praxi to však stačí. Hnoja pre zúrodňovanie nie je potrebné veľa. A ak nemáte hnoj, nič sa nedeje.

Na ornej pôde dnes uhlík chýba. Človek z pôdy ťaží, ale nedodá, čo pôda potrebuje. Zaoranie len hnoja a nadmiera dusíka nie je ideálna. K správnemu zúrodneniu pôdy ešte musíme pridať jednu vec. Predstavte si listnatý les ako tam rok, čo rok padá lístie, konáre a iný materiál. Ešte niečo tam s týmto procesom spolupracuje - voda. Vrstva organické materiálu potrebuje teda vodu dodať, aby sa v nej množili mikroorganizmy a rozkladali ju.

Na takto pripravenom záhone môžeme hneď pestovať napríklad dyne. Ďalší rok už môžeme pestovať niečo náročnejšie na živiny, ako zemiaky, paradajky, hlúbovú zeleninu.

Skúsenosti so zúrodňovaním pôdy

Miesto, ktoré zúrodňujeme od roku 2005 bolo vyčerpané, suché, kamenisté. Veľa nás však naučilo. Ešte viac sa ponoriť do prírodných zákonitostí a s citom s nimi spolupracovať. Bohato sa nám to vracia nielen v podobe krásnej úrody, ale aj z úžasného pocitu, že vraciame do tohto miesta život. Úrodná živá krajina, to je to najväčšie bohatstvo, ktoré tu môžeme pre svoje deti zanechať.

Láskavec (Amaranthus)

Pravdepodobne ste sa už s touto jednoročnou rastlinou niekedy stretli. Láskavec pochádza z Južnej Ameriky a u nás sa pestuje niekoľko druhov a kultivarov. Patrí k obľúbeným okrasným rastlinám. V minulosti bol obľúbenou súčasťou vidieckych záhrad, dnes je čoraz obľúbenejší aj v moderných výsadbách. V súčasnosti sa veľa diskutuje aj o ďalšom využití niektorých druhov tejto rastliny. V pôvodnej domovine sa totiž využívajú nielen semená tejto rastliny ale aj mladé listy.

Druhy láskavca

• Láskavec ohnutý (Amaranthus caudatus): Je vysoký najviac 1m a neprehliadnuteľné sú jeho dlhé súkvetia zložené z drobných purpurových listov. Okrem toho rastlina vyniká aj sviežozelenými listami, ktoré sú zaujímavým protipólom k netradične pôsobiacim súkvetiam. Vzácnejšie sa možno stretnúť aj s kultivarmi, ktoré majú súkvetia zelenožlté či žlté. Tento druh vynikne v zmiešaných kvetinových záhonoch ale aj samostatne v rámci moderných kompozícií.
• Láskavec metlinatý (Amaranthus cruentus): Má mohutnejšie tmavobordové súkvetia a zároveň aj takto sfarbené listy. Je pestovateľsky nenáročný, hodí sa do vidieckych záhonov, skrášli aj zeleninovú časť záhrady a výborne porastie vo vyšších nádobách. Obvykle ale vyžaduje oporu pretože je vyšší a jeho súkvetia sú ťažšie.
• Láskavec trojfarebný (Amaranthus tricolor): Tento druh je asi 50 cm vysoký a viac ako menej nápadné kvety sú zaujímavé jeho pestrofarebné listy. Ozvláštni kvetinové záhony, v nich rozpútava fascinujúcu hru farieb.

Určitou nevýhodou láskavcov je to, že ide o jednoročné rastliny. Ak si ich ale raz do záhrady vysadíte, zvyknú sa objaviť vďaka samovýsevu aj v nasledujúcich rokoch. Každoročne vám tak tieto intenzívne sfarbené rastliny budú robiť radosť, prakticky od leta až do prvých mrazov. Ak vám aj vyrastú tieto rastliny tam, kde nebudú žiadúce, stačí porast zredukovať a nechať si len zopár kusov. Majte ale na pamäti, že láskavec zle reaguje na presádzanie. Čím je sadenica väčšia, tým horšie sa ujíma. Súkvetia láskavcov si navyše môžete priniesť aj do interiéru. Vo váze s vodou vydržia svieže asi týždeň.

Pestovanie láskavca

Láskavcom doprajte v záhrade vždy slnečné a pred vetrom chránené miesta. V tieni sa im nedarí. Pôda by mala byť výživná a mierne vlhká, hoci dobre zakorenené rastliny výborne znášajú aj sucho. Na dostatok vlahy treba myslieť hlavne po výseve a počas rastu mladých jedincov. Intenzívne zavlažované rastliny sú však dekoratívnejšie. Dostatok rastlín na skrášlenie svojej záhrady si dopestujete z priameho výsevu. Sadenice láskavca sa nepredávajú. Semená bežne dostať kúpiť a ideálnou dobou na výsev je koniec apríla až začiatkom mája. Výsevy nesmú zaschnúť, zeminu treba udržiavať až do vyklíčenia dostatočne vlhkú. Pestovanie láskavca je úplne jednoduché, rastliny netreba prihnojovať, hoci dostatok živín podporí bohatšie kvitnutie. Všetky láskavce sú citlivé na pokles teploty pod bod mrazu. Po tom, čo ich listy spáli neskoro na jeseň mráz, ich ešte môžete chvíľu ponechať na záhone, potom ich treba zlikvidovať. Neodporúčam umiestňovať láskavec na kompostovisko.

Bylinky a ich využitie v záhrade a kuchyni

Rovnako radostný je pre mňa pocit, keď si vypestujem bylinky na vlastnej záhrade. Stávajú sa súčasťou rodinnej lekárničky, ale aj každodennej kuchyne.

Mäta pieporná (Mentha × piperita)

• Čas zberu: Od júna do septembra, pri pravidelnom zostrihávaní ešte pred kvitnutím neustále dorastá.
• Použitie: Užívame ju čerstvú alebo sušenú, vo forme čaju, sirupu, tinktúry, esenciálneho oleja, oplachu, či v kuchyni. Vnútorne je výborná na zažívacie problémy, zmierňuje prejavy ako nadúvanie či bolesti pečene a žlčníka, zastavuje hnačky a vracanie. Látkový obklad namočený v mätovom čaji skvele funguje na uľavenie od bolesti hlavy, súvisiacej s napätím svalov, či pri svrbení a zápale pokožky pri spálení od slnka, alebo popáleninách niektorými jedovatými rastlinami. Mätu je vhodné použiť pre lepšiu náladu a bdelosť, taktiež sa osvedčila pri nachladnutí a chrípke, kde otvára telesné póry a umožňuje odchod tepla.

Medovka lekárska (Melissa officinalis)

• Čas zberu: Od júna do septembra, pri pravidelnom zostrihávaní ešte pred kvitnutím neustále dorastá.
• Použitie: Má silné sedatívne a utišujúce účinky, pomôže pri nervovom vypätí a úzkosti, a napomáha dobrému spánku. Je vhodná pre zmiernenie bolesti pri oparoch, pri pravidelnom užívaní znižuje výskyt a pri akútnych stavoch urýchľuje liečbu, zmierňuje príznaky ako svrbenie, štípanie, pálenie a opuchy. Jej antivírusové účinky sú predmetom výskumu posledných rokov, najmä v súvislosti s vírusom herpesu. Medovka má preukázateľne dobré výsledky ako prevencia pred poškodením buniek radiáciou, je vhodné ju užívať pred a po röntgenovom vyšetrení.

Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)

• Čas zberu: Túto krásnu rastlinku, ktorá rastie v bohatých trsoch, zbierame od júna do septembra, na záhrade po prvom zrezaní ešte stihne dorásť na druhú žatvu.
• Čo zbierať: Zbierame zelenú vňať pred kvitnutím ako koreninu do kuchyne, mladú zelenú vňať alebo rozkvitnutú vňať zbierame na liečebné účely.
• Použitie: Pamajorán, alebo oregano používame ako chutnú aromatickú koreninu v kuchyni, ale aj ako liečivú bylinku. Pomáha pri chorobách dýchacích orgánov, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli, má schopnosť čistiť zahlienené priedušky a pľúca. Má upokojujúce účinky, a preto dobre pôsobí pri vyčerpanosti a nervovej únave, kde uvoľňuje bolesti hlavy. Posilňuje celý organizmus, napomáha dobrému tráveniu a ženám pri vynechávaní menštruácie a kŕčoch.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

• Čas zberu: Od júna do augusta, na začiatku kvitnutia.
• Čo zbierať: Zbierame celú vňať, keď rastlina začína kvitnúť, pričom väčšie rastlinky odstonkujeme.
• Použitie: Najväčšou hodnotou šalvie je jej silný antibakteriálny účinok, ktorý sa osvedčil pri všetkých chorobách ústnej dutiny a hrdla. Lieči zápaly ďasien a pomáha pri paradentóze. Rany po zubných zákrokoch sa vďaka nej rýchlo hoja.

Nechtík lekársky (Calendula officinalis)

• Čas zberu: Kvitne postupne od júna do neskorej jesene. Vysievame ho v záhrade či kvetináči, na pestovanie je nenáročný. Keď ho necháte vysemeniť na záhrade, na ďalší rok bude všade.
• Čo zbierať: Zbierame celé oranžové alebo žlté plnokveté úbory, alebo len lupene, ktoré vytrhávame z úborov.
• Použitie: Ako liečivá rastlina sa radí do najvyššej kategórie, jeho silné účinky môžeme využiť vnútorne aj zvonka. Čaj z nechtíka pôsobí liečivo na tráviaci systém, podporuje činnosť pečene, žlčníka a obličiek. Zároveň upokojuje, zlepšuje činnosť srdca a mierne znižuje tlak krvi.

Levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia)

• Čas zberu: Od júna do septembra, po prvom odstrihnutí kvetov levanduľa ešte raz zakvitne.
• Čo zbierať: Odstrihávame rozkvitnutú vňať, z vyšších rastlín len hornú časť alebo kvety.
• Použitie: Obľúbená a všestranná levanduľa nájde uplatnenie v kozmetike, v lekárničke aj v kuchyni. Užívame ju v čerstvom alebo sušenom stave na čaj, vo forme tinktúr či olejového macerátu zvonka, môžeme ju použiť ako koreninu v kuchyni či ako aromatickú prísadu do dezertov. Intenzívny účinok má esenciálny olej.

Rozmarín lekársky (Salvia rosmarinus)

• Čas zberu: Nízky, drevnatý, vždyzelený krík, pochádzajúci zo Stredomoria, rastie v pôvodnej oblasti v tvrdých podmienkach a v kamenistej pôde. Zbierame ho od júna do septembra, podobne ako levanduľa opakovane zakvitne po prvom zostrihaní vňate.
• Použitie: Užívame ho ako liečivo, alebo ako koreninu v kuchyni. Rozmarín vykazuje silné antioxidačné účinky, ktoré zabraňujú tvorbe rakovinotvorných zlúčenín, taktiež zabraňujú poškodeniu UV žiarením (tieto jeho účinky sa potvrdili pri vnútornom užívaní).

Tymián obyčajný (Thymus vulgaris)

• Čas zberu: Ušľachtilý príbuzný našej známej dúšky materinej, ktorý pestujeme na záhrade či doma v črepníku.
• Použitie: Vňať tymianu má silné antibiotické pôsobenie. Výborne dezinfikuje najmä dýchacie cesty, ale aj celý tráviaci trakt. Veľký obsah silíc pomáha vylučovať z tela parazity. Má aj protikŕčové a bolesti tlmiace účinky.

Borák lekársky (Borago officinalis)

• Čo zbierať: Zbierame celú kvitnúcu vňať do tinktúr alebo na čaj, listy aj čerstvé do šalátov.
• Použitie: Borák výrazne podporuje činnosť srdcového svalu, čistí krv a posilňuje nervovú sústavu. Osoží tiež pri chorobách močových ústrojov a dýchacích ciest.

Bazalka pravá (Ocimum basilicum)

• Čo zbierať: Zbierame celú mladú vňať alebo len listy pred kvitnutím.
• Použitie: Bazalku možno použiť ako koreninu v kuchyni, ale aj ako liečivú rastlinku. Má všestranne priaznivé účinky pre zdravie, preto je súčasťou mnohých čajových zmesí. Výborne pôsobí proti kŕčom, preventívne ju možno piť aj samostatne.

Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus)

• Čo zbierať: Zbierame celú kvitnúcu vňať so žiarivými žltými, oranžovými či červenými kvetmi, samostatne zbierame aj kvety, listy a plody podľa použitia. Vždy, keď ideme okolo, môžeme si odtrhnúť a priamo zjesť list alebo kvet.
• Použitie: Kapucínka si nájde svoje využitie v kuchyni, ale aj ako liečivá bylinka. Ochutiť a ozdobiť ňou môžeme hotové jedlo či šalát. Rastlinka má silné antibakteriálne účinky, pôsobí proti stafylokokom či iným mikroorganizmom.

Saturejka záhradná (Satureja hortensis)

• Použitie: Silne korenistá aromatická bylinka s vysokým obsahom éterických olejov. Osoží pri hnačke, nadúvaní, pomáha tráviť ťažké mäsité a nadúvajúce jedlá. Celkovo aktivizuje tráviaci trakt, preto je vhodné ju užívať ako koreninu v kuchyni. V tráviacom trakte tiež pôsobí proti črevným parazitom. Pri použití zvonka svojou arómou odpudzuje hmyz, blchy a iný parazitický hmyz.

Ligurček lekársky (Levisticum officinale)

• Čas zberu: Rôzne časti tejto statnej rastliny, ktorá vie dorásť aj do výšky 2m), zbierame od jari až do jesene.
• Použitie: Pre svoj vysoký obsah vitamínov má ligurček preventívny význam a odporúča sa konzumovať ho najmä v čerstvom stave. Sušený koreň je využiteľný do čajových zmesí.

Ekologické poľnohospodárstvo a bio semienka

Semená pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva, ktoré sa riadi prísnymi štandardami a zásadami udržateľného hospodárenia s pôdou. To znamená, že pri ich pestovaní nebola použita chemické hnojivá, pesticidy, herbicidy ani geneticky modifikované organizmy (GMO). Semena pochádzajú z rastlín, ktoré boli vybraté a rozmnožené v súlade s prírodnými procesmi.

Balenie obsahuje rôzne druhy semen - od chutnej zeleniny až po aromatické bylinky, ktoré obohatia vašu kuchyňu a záhradu. Ponúkajú nielen vynikajúcu kvalitu a čistotu, ale tiež podporujú udržateľné zemědelské postupy, ktoré sú šetrné k našej planéte.

Sad u Harušťákov

V Sade u Harušťákov vysadili viac ako sto vysokých ovocných stromov starých regionálnych odrôd. V lete kosia a na jeseň zbierajú jablká a lisujú mušt. Ovce sa pasú v sade. V zime organizujú výmenu štepov a kurz rezu ovocných stromov. Radi pracujú vonku a nie je im cudzie ani výtvarné umenie. Na konci leta vyrábajú vynikajúci mušt. Zisk používajú na údržbu sadu. Kúpou prispievate k dlhému životu ovocných stromov.

Ak vás sadárstvo zaujíma, pozývame vás na kurz rezu ovocných stromov. Výhodou kurzu je, že v Sade u Harušťákov sa rez opakuje už päť rokov. Zámer je vypestovať koruny ovocných stromov, ktoré nevyžadujú každoročnú starostlivosť.

Aktivity v Sade u Harušťákov

V Sade u Harušťákov prebiehajú rôzne aktivity a kurzy. Medzi ne patrí:

• Triedenie kameňa
• Stavba suchého múrika
• Kurz rezu ovocných stromov

Kombinácia suchého múrika a vyvýšeného záhonu bude hotová. Budeme pracovať 6 - 8 hodín denne. Ubytovať sa môžete vo vlastnom stane v našom sade. Strava i nápoje budú zabezpečené.

Na ovocinárskych kurzoch nás učí pomológ Bruno Jakubec. O potrebe rezu ovocných stromov hovorí: ”Zušľachtené ovocné stromy majú vlastnosti potrebné pre prežitie potlačené v prospech plodnosti.

SEMIENKÁREŇ U KLAČKOV

Záhradníci si môžu medzi sebou bezplatne vymieňať osivo zo svojich záhradiek. Semiačka by mali byť výhradne v „bio“ kvalite, teda nemorené a z vlastných chemicky neošetrovaných rastlín. Semienka sú ponúkané bezplatne, v malých dávkach, iba pre osobnú spotrebu.

tags: #permakultúra #bio #semienka #druhy

Populárne príspevky:

• Recept na domáci džem
• Rýchle recepty na kuracie mäso
• Cuketa s cesnakom a petržlenovou vňaťou
• Alarmujúce zistenia o hygiene
• Rozhovor s Helenou Krajčiovou