Pestovanie zemiakov v Medzanoch a činnosť Agrofarmy – K
Čulý pracovný ruch je v tomto čase na Agrofarme - K v Medzanoch pri Prešove. Po niekoľkých slnečných dňoch pôda vyschla a tak sa jej majiteľ mohol pustiť do kosby obilia. Suchosť je jednou z podmienok zberu pšenice.
Na 360 hektároch pôdy má Peter Kijovský posadenú pšenicu ozimnú, jačmeň krmný a sladovnícky, hrach a na malej výmere aj zemiaky. Zvyšok sú krmoviny pre hovädzí dobytok, trvalo trávne porasty, kukurica na siláž či lucerna. Na svojej agrofarme chová tiež 220 kusov hovädzieho dobytka, z toho sto kráv plemena slovenské strakaté, šľachtiteľský chov. P. Kijovský sa už štyri roky drží na prvom mieste na Slovensku v chove tohto typu dobytka.
Peter Kijovský dohaduje detaily kosenia s kombjanistom a traktoristom. Ku poľnohospodárstvu sa dostal ešte ako dieťa, keďže jeho otec túto prácu započal. Priúčal sa a po odchode otca do dôchodku v roku 2015 prebral vedenie. Agrofarma - K je na trhu už 30 rokov a poľnohospodár tvrdí, že by to nemenil.
„Táto robota má svoje čaro - nie je totožný nieže rok s rokom, ale ani deň s dňom a to je to čarovné. Zároveň je človek v pohybe a na vzduchu, neviem si predstaviť prácu v uzatvorenej miestnosti na osem hodín.
Agrofarma - K je, okrem mlieka, dodávateľom sladovníckeho jačmeňa pre jedného z najväčších výrobcov piva na Slovensku - Pivovaru vo Veľkom Šariši. V spolku poľnohospodárov sa vždy dohodnú, kto akú odrodu z objednávky bude pestovať. Ak sa úroda vydarí, plynú pestovateľom zo zmluvy výhody. Ak nie, majú problém.
P. Kijovský tvrdí, že ovplyvniť vie 40 percent úrody, čo predstavuje výber odrody, plodiny, hnojenie a ošetrenie. Zvyšných 60 percent je o šťastí. Tento rok je úroda čo sa týka výnosov mierne nadpriemerná. Nie je však problém s množstvom úrody ako s jej speňažovaním.
„Od minulého roka prepadli ceny veľmi, dôvodom je, že sú nadúrody repky alebo obilnín, je tu veľa dovozu a veľa urobilo aj ukrajinské obilie, pre ktoré sme mali byť iba transportnou krajinou, ale skončili sme ako konečná krajina. Na kosbu je nutné sucho. Agrofarma v Medzanoch pestuje plodiny na pozemkoch prevažne od známych vlastníkov, ktoré majú v prenájme. Časť pozemkov je tiež štátnych alebo pozemky cirkvi.
P. Kijovský má približne 350 zmlúv, ktorých administratívu vykonáva v období dažďa. Už teraz vie, čo budú sadiť na nasledujúcu sezónu. „Hneď po žatve už začíname so siatím ďateliny a medziplodín. Kto sadí repku už ju potrebuje siať teraz. V septembri už sejeme pšenicu ozimnú. Čiže už dnes musím byť pripravený na to, koľko potrebujem ton osiva, hnojiva, zladiť predplodiny, ktoré tam boli, zladiť to s legislatívou, pretože nie všetky plodiny všade môžu ísť, sú tam rôzne obmedzenia,“ vysvetľuje a dodáva, že dvakrát po sebe tá istá plodina nemôže ísť na jedno pole.
„Tam, kde je pšenica teraz, nemôže byť budúci rok opäť. Keď je na tom istom mieste jedna plodina, je intenzívnejší výskyt škodcov a burín, čo môže mať za následok zníženie úrody. Zároveň zmena plodín má význam pre pôdu, pretože každá rastlina má iný koreňový systém, potrebuje iný druh výživy. Sú také, ktoré viažu dusík, pôdu obohatia, iné sú náročnejšie na pestovanie, napríklad slnečnica, repka, kukurica...“ V minulom roku o tomto čase mali už po žatve.
Tento rok im termín predĺžili búrky a lejaky. „Nepamätám, žeby takto neskoro bola žatva. My už aspoň žneme, ale pri Trebišove majú polia rovné, voda stojí a preto s vymlátením ešte neskončili. Nám voda z kopcov už aspoň stiekla,“ prezradil farmár. Sezónu poľnohospodári končia na prelome septembra a októbra, v zime majú teda viac času na oddych.
Farmár kontroluje, či po kosbe nie sú straty. Kombajnista presedí v stroji celý deň osamote. Na farme strávil celý včerajší deň až do večera kombajnista Dominik Blaščák. Túto robotu robí už štrnásť rokov a vraví, že najdôležitejšie je, aby ju takýto človek mal rád a mal k nej vzťah. V klimatizovanej kabíne presedí celý deň, no neprekáža mu to. Má v nej rádio, tlačidlá a ovládače pripomínajúce leteckú techniku.
„Človek to musí vedieť ovládať. Keď ho dobre nastaví, nie je potrebná vysoká údržba. Denne miniem na jedno 40 hektárové pole približne 500 litrov nafty, no príjmy rozhodne prekonajú tieto výdavky,“ vraví D. Blaščák. Ten chodieva kosiť rôzne polia, od Nitry po východ. Kombajn sa presúva po dedinských cestách, naposledy mu cesta z Prešova do Nitry trvala 17 hodín, keďže kombajny môžu ísť maximálnou povolenou rýchlosťou 35 km/h.
Pri svojej práci sa stretol aj s negatívami a to najmä mŕtvymi srnami v poli. „Tento rok som narazil už na sedem mŕtvych sŕn, jedna mi skočila do stroja priamo pred očami,“ dodal D. Takýto kombajn stojí približne 250-tisíc eur. Sú aj také, ktoré stoja vyše milióna.
Farmára Petra na tejto práci mrzí prístup ľudí, ktorí nemajú trpezlivosť s pestovateľskými procesmi. Často sa hnevajú, že nechávajú na cestách blato, kúsky sena, prípadne ich hnevá zápach hnojiva. Bezpečne sa nesprávajú ani na cestách pri preprave kombajnov, kedy ich nebezpečne obiehajú.
„Ľudia by chceli, aby sa pracovalo a fungovalo poľnohospodárstvo, ale nechcú, aby sme špinili. Výstavba sa tlačí blízko polí, je tam vysoká prašnosť. Chýba spoločenská tolerancia, žiadostivosť, že nás potrebujú. Ľudia vidia v obchode produkt, ale nevidia, čo je za jeho výrobou.
Peter Kijovský sa zaúčal remeslu ešte ako dieťa. Dnes vedie úspešnú agrofarmu. I keď na prvotnú myšlienku podnikania v agrobiznise prišiel otec, samostatne hospodáriaci roľník František Kijovský, a sám rozbehol rušeň ekonomiky hospodárstva, profitabilným palivom tejto lokomotívy je už niekoľko rokov jeho syn Peter.
Predovšetkým jeho podnikateľský duch, nápady a tiež ochota zariskovať sú tým správnym katalyzátorom pre zvyšovanie ekonomickej rýchlosti firmy. I keď história mladšieho zo zástupcov Kijovských nie je až taká bohatá, vzťah k poľnohospodárstvu má pevne v sebe zakorenený. Od útleho detstva ho k nemu viedol otec. Popri práci na farme vyštudoval ekonómiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, V minulom roku založil vlastnú firmu, AGROFARMA - K, s.r.o., a postupne do nej konvertuje hospodárstvo, ktoré roky viedol jeho otec.
Špecialitou, pod ktorou Kijovských zrejme pozná väčšina slovenských farmárov, je odchov plemenných býkov slovenského strakatého plemena. Peter Kijovský vždy hľadá možnosti, ako pre produkciu nájsť odbyt. Nemá „veľké oči“ a nechce vyrábať „kvantitu“, pokiaľ vie, že o jeho produkciu nebude záujem. Malá farma profituje z kvality a tvorby nadštandardných obchodných vzťahov.
Napríklad dodávajú zemiaky pre viaceré školské jedálne, za viac - menej stabilnú cenu bez ohľadu, aký je vývoj na trhu. Má podrobne preskúmané okolité reštaurácie a penzióny a aktívne rokuje o možnostiach dodávky čerstvej hovädziny do týchto zariadení. Mlieko odbytujú cez odbytové združenie do Poľska. Mladý experimentátor popri tom zainvestoval do dvoch mliečnych automatov pre predaj z dvora.
Keďže až 85 % tržieb generuje živočíšna výroba, vie, že ak chcú uspieť, musia robiť kvalitu. A tú aj robia. Ich plemenné býky pozná celé Slovensko. O kvalite svedčí aj to, že takmer 20 % ich produkcie putuje priamo do inseminačnej stanice. Plemenné býky realizujú s viac ako 50 % - nou rentabilitou. Mladý farmár má vo vienku ďalšie inovatívne nápady.
Agrofarma - František Kijovský, Medzany Medzany 51, 08221 Medzany Poľnohospodárska prvovýroba - chov a predaj hovädzieho dobytka, odchov plemenných býkov.
BEZORBOVÉ PESTOVANIE ZEMIAKOV (Trebišov)
tags: #pestovanie #zemiakov #Medzany
