Pestovanie ryže na Žitnom ostrove a vo svete

Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente. Dôkazy o pestovaní tejto plodiny v Thajsku pochádzajú už z obdobia 5 000 rokov pred naším letopočtom, čím sa môže ryža hrdo zaradiť medzi prvé poľnohospodárske plodiny cielene pestované človekom.

Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu.

Ryža sýti ľudstvo už po tisíce rokov. Je to neuveriteľné, ale ryža je oficiálne hlavnou potravinou viac ako polovice svetovej populácie a patrí medzi najstaršie pestované obilniny na svete. Dá sa pestovať v rôznych nadmorských výškach, čo jej umožňuje byť plodinou rozšírenou na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Nedá sa ňou prejesť a schopnosť prijímať chute iných prísad jej umožňuje stať sa "nesmrteľnou".

Ryža sa spomína už vo vyše 5-tisícročných knihách. Objavila sa v Číne a okolitých územiach ako Srí Lanka a India. Odtiaľ sa dostala do Grécka a stredomorskej oblasti, aby sa postupne udomácnila na severe Afriky a juhu Európy. Paradoxne, do Ameriky sa dostala práve z Európy spolu s dobyvateľmi. Portugalci ju priviezli do Brazílie a Španieli do Latinskej Ameriky. Dnes ryžu pestujú aj v púšti v Saudskej Arábii, na juhu Talianska, aj vo vlhkej juhovýchodnej Ázii.

Spôsoby pestovania ryže

Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:

• v zaplavených ryžových poliach
• na suchých poliach
• v terasovitých poliach na svahoch hôr

Zaplavené ryžové polia - Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku.

Suché pestovanie ryže - Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.

Terasové ryžové polia - Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.

Ako sme už vyššie spomenuli, ryžu je síce možné pestovať aj v horách či rôznych iných oblastiach, najviac sa jej však darí na tzv. ryžových poliach. Tie vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy.

Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka. Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Samotnú starostlivosť to však celkom sťažuje, pretože do mnohých oblastí sa technika vôbec nedostane, prípadne je pre miestnych pestovateľov finančne nedostupná. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody.

Počas vegetačného obdobia potrebuje každý hektár ryžoviska 10 až 100 tisíc kubických metrov vody. Aby vzklíčila, potrebuje najmenej 12 až 14 stupňov Celzia, v čase kvetu dokonca 22 stupňov. Zberá sa v čase žltej zrelosti.

Existuje asi 25 druhov. V súčasnosti je známych okolo 8000 rôznych pestovaných odrôd. Delí sa na tri hlavné skupiny: dlhozrnné, stredné a guľaté. Rastlina dorastá do výšky 80- 120 cm. Na steble sa vytvára 10 až 20 previsnutých lát. Na každej je až 200 ryžových zrniek chránených hrubou plevou. Pod týmto ochranným plášťom leží takzvaná striebristá blanka, aleuronová vrstva -tesne obopínajúca jadro a klíček, ktorá obsahuje najcennejšie živiny.

K nám najčastejšie putuje ryža v lodiach z Ázie či Ameriky. Z trupov obyčajne vykladajú zrná obrovské „vysávače"a prúd vzduchu sa potrubím ukladá do síl. Konečná úprava sa začína niekoľkými čistiacimi pochodmi a triedením, pri ktorých zotriasacie sitá a fotobunky odstraňujú nečistoty. Mnohé druhy prejdú ešte ďalším spracovaním. Napríklad biela hladená ryža vzniká trojakým až štvorakým obrusovaním, ktoré odstráni striebristú blanku. Zostáva jadro a klíček.

História pestovania ryže na Slovensku

Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Historické pramene uvádzajú, že ryža sa na území Slovenska (okolie Ipľa a Poltáru) pestovala už v 16. storočí. V 17. storočí s ňou na naše územie dorazili aj Turci. Ryžové polia sa nachádzali na niekoľkých dunajských ostrovoch pod prítokom rieky Hron.

Po ukončení tureckej nadvlády zaniklo aj pestovanie ryže. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie.

V 50. rokoch 20. storočia sa o pestovanie ryže na Slovensku poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. S pestovaním ryže sa opäť pokusne začalo po druhej svetovej vojne. V Kolárove mali prvú žatvu v roku 1948. Ďalšie ryžoviská boli v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, v Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove, v Strede nad Bodrogom, Kráľovskom Chlmci a i.

Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská. V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha.

Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo.

V roku 2012 sa podnikateľ z Číny snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.

Podmienky a výzvy pestovania ryže

Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu.

Medzi hlavné výzvy patrí nedostatok vody a klimatické zmeny.

Nedostatok vody: Voda je pre pestovanie ryže nevyhnutná, ale v mnohých regiónoch je jej nedostatok. Na zavlažovanie sa často používa veľké množstvo vody a miestne zdroje sa môžu vyčerpať.

Drobní pestovatelia ryže naliehavo potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy, aby zvýšili produktivitu a dokázali sa vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien.

Spotreba ryže vo svete

Ryža je najdôležitejšou základnou potravinou na svete. Každý rok sa vyprodukuje a spotrebuje takmer 400 miliónov ton ryže. Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.

Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton.

Mapa produkcie ryže vo svete

tags: #pestovanie #ryze #na #zitnom #ostrove

Populárne príspevky:

• Umelecký Koláč: Recept a Postup
• Ako si vybrať prekladaciu dosku na pizzu
• Recept na vylepšený chlieb vo vajci
• Príklady jedálničkov pre mladých športovcov
• Recept na kuraciu polievku s hubami