Trendy a inovácie v pestovaní cukrovej repy na Slovensku v budúcnosti

V nasledujúcom programovacom období spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podpora pestovateľov cukrovej repy na Slovensku zvýši z terajších 12 miliónov eur ročne na 13,2 milióna eur. Umožní to zvýšiť hektárovú podporu z 577 na 597 euro a zväčší sa aj podporená výmera plodiny z 21.500 na 22.000 hektárov, aj celková jej alokácia. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan uviedol, že cukrovarníctvo je jedna z mála fungujúcich vertikál na Slovensku.

„Je pre nás dôležité zachovať pestovanie cukrovej repy a výrobu cukru, aby sme sa pre budúce roky vyhli jeho dovážaniu. Podpora je naša investícia do budúcnosti, do zachovania cien pre spotrebiteľov. Spolu s našimi poľnohospodármi a potravinármi sme vo Vízii rozvoja slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2035 vyhodnotili, že v našich klimatických podmienkach je to perspektívne a strategické odvetvie,“ povedal minister.

Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček doplnil, že úplná sebestačnosť vo výrobe, bezpečná potravina a zdravá krajina v mieste jej produkcie sú mimoriadne benefity slovenského cukru.

Piaty február 2026 sa do histórie slovenského poľnohospodárstva zapíše ako ťažká rana pre slovenský agropotravinársky komplex. Toto rozhodnutie zásadným spôsobom ovplyvní pestovanie cukrovej repy a výrobu cukru na Slovensku. Rozhodnutie spoločnosti Nordzucker AG prišlo aj napriek tomu, že bol rekordný rok z hľadiska úrod. Práve preto pestovatelia nerozumejú postoju spoločnosti, ktorá sa odvoláva na údajné zníženie kvality repy a pochybuje o dosiahnutí rentabilnej prevádzky a ziskovosti v cukrovare Trenčianska Teplá.

Ako bude vyzerať pestovanie cukrovej repy na Slovensku v budúcnosti, rozhodnú najbližšie týždne. Podrobnejšie sa Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spolu so Zväzom pestovateľov cukrovej repy Slovenska k tejto téme vyjadrí v pondelok 9.

Okolo 120 pestovateľov dodávalo cukrovú repu do tohto zaniknutého cukrovaru, ktorí hospodárili na výmere okolo 8200 hektárov. To znamená, že sa nám zvýši saldo zahraničného obchodu v rámci SR. Za január až október minulého roku to saldo predstavuje hodnotu okolo 2,4 miliardy eur a bohužiaľ, oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšilo o 38 miliónov eur. Bohužiaľ, musíme tiež konštatovať, že Slovensko bolo doteraz v prípade cukru, v jednej z mála komodít, sebestačné.

Kotolňa ako nástroj pre efektívnu výrobu

Spolu s vedením cukrovaru a zástupcami skupiny Agrana, ktorej seredská akciová spoločnosť Slovenské cukrovary je súčasťou, tiež s hosťami z poľnohospodárskej a potravinárskej správy a mesta prestrihli potom pásku na novej ekologickej plynovej kotolni. Cukrovar ju začal stavať pred viac ako rokom, celkové náklady predstavujú 6,7 milióna eur.

Kotolňa je rozhodujúca pre ďalšiu efektívnu výrobu cukru ako zdroj pary, ktorá je základnou energiou pri spracovaní cukrovej repy a výrobe cukru. Ukončí využívanie hnedého uhlia na tento účel.

„Agrana sa zaviazala k CO2 neutrálnej produkcii a vytvorila akčný plán s ambicióznymi, ale realistickými míľnikmi. Preto budeme investovať do konkrétnych projektov na úsporu emisií CO2 spôsobených našou výrobou, aby sme ich do roku 2040 znížili na čistú nulu. Nový plynový kotol v Seredi je cennou súčasťou našej stratégie dekarbonizácie na dosiahnutie našich emisných cieľov,“ zdôraznil hlavný technický riaditeľ skupiny Norbert Harringer.

Agrana prijala podľa jeho vyjadrenia rozhodnutie postaviť novú kotolňu iba na zemný plyn a bioplyn. Pôvodný zdroj tepla mal účinnosť kotolne 72 percent, nový má 95 percent. Prevádzkou budú znížené vypúšťané emisie CO2 o minimálne 50 percent. Umiestnením kotolne priamo v areáli cukrovaru budú eliminované aj straty energie pri doprave pary do výrobného závodu, keďže pôvodný zdroj v Niklovej Hute bol vzdialený 1,2 kilometra od cukrovaru. Generálnym dodávateľom diela bol víťaz výberového konania, spoločnosť PPA Controll, ktorá splnila požiadavku investora, aby ponúkané riešenia boli v súlade s najnovšími dostupnými technológiami.

Minister Vlčan ocenil vedenie cukrovaru v Seredi za zodpovedné reagovanie na požiadavky vyplývajúce z boja s klimatickou zmenou a investície do inovácií.

„Iba neustálym inovovaním a modernizáciou podniky ako tento, ktorý vyrába cukor výlučne z domácej suroviny, dokážu čeliť globálnym klimatickým výzvam. Nemecká spoločnosť, ktorá vlastní cukrovar v Trenčianskej Teplej, je druhým najväčším producentom cukru v EÚ. Mali sme tretiu najvyššiu podporu viazaných platieb na pestovanie cukrovej repy. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) pred dvoma rokmi na konci roka 2023 zakázala dovoz cukru z Ukrajiny, ktorý spôsoboval veľký problém aj u nás na Slovensku,“ zdôraznil minister.

Informoval, že nemecká spoločnosť, ktorá vlastní cukrovar v Trenčianskej Teplej, je druhým najväčším producentom cukru v EÚ. Cukrovar v Trenčianskej Teplej produkoval v priemere ročne okolo 80-tisíc ton cukru, daná spoločnosť však ročne predávala viac ako 240-tisíc ton cukru, teda už určitým spôsobom fungovala ako distribučný sklad.

Spresnil, že na Slovensku sa v priemere produkuje asi sedem ton bieleho cukru z hektára, v krajinách ako Holandsko, Francúzsko je produkcia na úrovni viac ako 12 ton cukru z hektára. Cukru na trhu je podľa neho pravdepodobne prebytok a do určitej miery má na jeho odbyt vplyv aj správanie spotrebiteľa.

Predseda predstavenstva spoločnosti Považský cukor Michal Abelovič vo štvrtok (5. 2.) na brífingu informoval, že z cukrovaru v Trenčianskej Teplej prepustia v súvislosti s ukončením výroby cukru a spracovania cukrovej repy viac ako 90 zamestnancov. Niektorí z nich neprídu do práce už ani v piatok 6.

Väčšinový vlastník cukrovaru, nemecká spoločnosť Nordzucker Group, 5. februára informoval, že v spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej sa skončí výroba cukru a spracovanie cukrovej repy. Odvetvie bolo obzvlášť tvrdo postihnuté zákazom neonikotinoidných účinných látok clothianidin, imidacloprid a thiamethoxam v roku 2018. Za ne však neexistuje adekvátna náhrada. Alternatívne prostriedky sú menej efektívne, nákladné a môžu sa použiť iba plošne postrekom. Okrem toho sa už u vošiek preukázala rezistencia na veľkú časť týchto insekticídov.

„Toto rozhodnutie má pre nemeckých poľnohospodárov dvojnásobnú váhu. O zákaze týchto látok sa nerozhodovalo na základe vedeckých poznatkov. K dispozícii je v súčasnosti šesť účinných látok s tromi mechanizmami účinku pre foliárne fungicídy vrátane dvoch menej účinných biologických látok. V prípade fungicídneho ošetrenia osiva existujú minimálne tri mechanizmy. Na prvý pohľad vyzerá situácia v herbicídoch o niečo lepšie. Na kontrolu buriny v repe cukrovej je k dispozícii celkom 16 účinných látok so siedmimi rôznymi mechanizmami účinku. To znie ako dostatočné množstvo účinných látok. Nakoniec sa v tejto oblasti rozhodne, či nemecký cukrovarnícky priemysel môže naďalej existovať. Pre nás poľnohospodárov je otázkou to, ako môžeme prežiť v európskej a medzinárodnej konkurencii,“ zaznelo v diskusii.

História a význam cukrovej repy

Premietli sa v ňom zložité politické dejiny kontinentu. Stal sa zdrojom bohatstva aj komoditou, ktorá prepísala gastronomickú mapu Európy. A pritom dejiny cukru sú plné zaujímavých zvratov a významných míľnikov pre históriu celého ľudstva. Presnejšie povedané, ide o dejiny cukrovej repy. Z hľadiska histórie sa cukor, najmä ten repný, stal bežnou súčasťou každodenného života len nedávno.

Po celé stáročia sa naši predkovia zaobišli bez neho - jednoducho preto, že nebol dostupný. Sladké neodmysliteľne patrilo k sviatočným pokrmom, hoci z dnešného pohľadu - či skôr chuti - bolo sladké „málo“.

Napríklad s vianočnými sviatkami boli neodmysliteľne spojené vianočné cukrovinky, korenené sušienky, ale aj vianočka, šišky z kysnutého cesta s makom alebo pracharandou (prášok zo sušených hrušiek, pozn. red.).

V ostatnej dobe medzi najviac medializované systémy hospodárenia na pôde patrí regeneratívne poľnohospodárstvo (RP), ktoré v sebe integruje viaceré nové smery zamerané na ekologické princípy pestovania plodín. Z názvu regeneratívne poľnohospodárstvo vyplýva, že ide o smer prioritne zameraný na regeneráciu (obnovu) pôdnej úrodnosti. Vychádzam z presvedčenia, že pôdna úrodnosť našich pôd je primeraná a plne zodpovedá potrebám pestovateľov. Preto sa domnievam, že nový smer by mal prednostne riešiť zachovanie terajšieho stavu pôdnej úrodnosti a jej produkčnej schopnosti.

Základné princípy a filozofické prístupy v hodnotení podstaty očakávaných prínosov regeneratívneho hospodárenia sú založené na účinnosti prírodných procesov a k tomu odvodených technologických postupov na dosiahnutie trvalej udržateľnosti pôdnej úrodnosti. Predstavitelia RP zvýrazňujú význam a prínosy iba na udržateľnosť pôdnej úrodnosti, pritom akoby sa opomínala jej produkčná funkcia výroby rastlinných produktov. Z uvedeného je evidentné, že podstata RP prioritne vychádza z predstavy extenzívnej formy pestovania, ktorá bola využívaná v ďalekej historickej minulosti, kedy pestovanie sa realizovalo iba na polovici ornej pôdy. Pritom druhá polovica bola ponechaná na obdobie 15 - 20 rokov na prirodzenú regeneráciu pôdnej úrodnosti. Takýto systém hospodárenia sa môže realizovať iba v krajinách s nadmernou rozlohou ornej pôdy, akými sú USA, Rusko, Kanada a Kazachstan.

V dobe historických počiatkov pestovania plodín sa využívali iba prirodzené spôsoby udržiavania pôdnej úrodnosti, ktoré vo svojej podstate sa približujú k predstavám regeneratívneho poľnohospodárstva. Je potrebné si uvedomiť, že v dobe začiatkov pestovania plodín, na svete žila populácia iba okolo 1 milióna ľudí. Preto je logické, že triviálne extenzívne spôsoby hospodárenia nemôžu zabezpečiť potravu pre terajšiu populáciu 8 miliárd ľudí, ktorá sa dosiahla 15. novembra 2022.

Pri hodnotení podstaty a cieľov RP vychádzam z poznania, že v minulosti naši roľníci v pôde videli svoju istotu prežitia, preto o pôdu, ako aj o svoje zvieratá sa starali viacej ako o seba samého. Podľa štatistických údajov v roku 1921 na Slovensku v poľnohospodárstve pracovalo 60,48 % obyvateľov (v Čechách 29,7 %), takže pôda bola reálnou živiteľkou slovenských ľudí. Roľníci pôde venovali maximálnu starostlivosť, prísne rešpektovali bazálne agronomické princípy striedania plodín, nikdy neuplatňovali monokultúrne pestovanie, pravidelne realizovali hnojenie maštaľným hnojom, využívali systém pestovania jednoročných a viacročných tráv, úhorový systém a na príklade podsevu ďateliny do ovsa alebo jačmeňa realizovali pestovanie 2 a viac plodín.

V terajšej dobe sa napr. na niektorých podnikoch uplatňuje na výrobu senáže podsev raže do kukurice. Okrem obilnín v osevnom postupe boli pestované jedno- a viacročne trávy, strukoviny a okopaniny. Pole, na ktorom boli pestované okopaniny bolo vždy riadne vyhnojené maštaľným hnojom. Už v zimnom období roľníci vyvážali hnoj na polia. Uplatňoval sa extenzívny systém pestovania pri minimalizácii hnojenia priemyselnými hnojivami. V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov iba v obmedzenom rozsahu roľník používal priemyselné hnojiva.

Z priemyselných hnojív aplikovali prednostne superfosfát, dusíkaté vápno, draselnú soľ a čilský liadok. Podľa údajov z roku 1950 aplikovali vtedy roľníci v priemere iba 5,6 kg/ha dusíka, 7,6 kg/ha fosforu a 1 kg/ha draslíka. Uvedený minimálny trend hnojenia priemyselnými hnojivami a najmä dusíkom pretrval v medzivojnovom období, ale aj po druhej svetovej vojne do vzniku veľkovýrobných foriem hospodárenia. Uvedené dávky živín umožnili pokryť potreby porastu obilnín na úrody okolo 2 - 3 t/ha.

V ďalšom období v čase družstevného veľkovýrobného hospodárenia boli v praxi uplatňované na vedeckom základe agronomické paradigmy pestovania. V plnej miere bola zabezpečená udržateľnosť pôdnej úrodnosti, čoho presvedčivým dôkazom sú aj terajšie relatívne uspokojivé úrody pestovaných plodín pri minimálnej intenzite hnojenia. V súčasnej dobe sme svedkami pozoruhodného fenoménu, že pôda pri nízkej úrovni hnojenia v značnej miere pokrýva potrebnú úroveň výživy z pôdnych zdrojov (stará zásoba). Ide o normatívy exportu živín a osobitne dusíka (25 kg/t zrna) na programovanú úroveň úrody pšenice (5 - 7 t/ha).

Treba sa však zamyslieť nad tým, dokedy budú naše pôdy schopné dotovať potreby porastu pri terajšom trende obmedzeného hnojenia a nakoniec i kultivácie pôdy. Realizácia cieľov v praktickej činnosti pestovateľov vyžaduje exaktne definovať reálny terajší stav kvality pôdy a na základe toho definovať adekvátne účinné spôsoby jej regenerácie. Realizácia formulovaných cieľov RP v praktickej činnosti pestovateľov vyžaduje exaktne definovať reálny terajší stav kvality pôdy a na základe toho definovať adekvátne účinné spôsoby jej regenerácie. Úroveň kvality pôdy by mala byť vyjadrená kvalitatívnymi a kvantitatívnymi parametrami fyzikálno-chemických a biologických vlastností pôdy.

Pôdna úrodnosť je definovaná komplexom nasledovných fyzikálno-chemických parametrov a biologických vlastností pôdy ako napr. obsahom humusu > 2,5 %, pôdnou reakciou v rozpätí od slabo kyslej po slabo zásaditú (6,5 - 7,5 pH), nasýtením bázickými katiónmi a sorpčným komplexom (na úrovni 80 %), vodostálou drobnohrudkovitou štruktúrou, mikrobiologickou aktivitou, pôdou dobre prevzdušnenou s podielom plynnej fázy okolo 20 - 30 %, hĺbkou pôdneho profilu a osobitne humusového horizontu, optimálnou zásobou prístupných makroživín (N, P, K, S, Ca, Mg) a mikroživín (Fe, Mn, Zn, B, Mo, Cu), dobrého vzdušného, vodného a tepelného režimu.

Dôležitou vlastnosťou je vyrovnaný reliéf pozemku, ktorý vylučuje alebo minimalizuje vodnú a veternú eróziu a vytvára priaznivé podmienky pre využitie najrôznejších vysokovýkonných mechanizmov. Ďalej osobitne treba hodnotiť stav fyzikálnej štruktúry pôdy. Okrem obsahu prírodných minerálnych a organických látok, rastlinnej a mikrobiálnej biomasy je potrebné určiť prítomnosť v pôde aj syntetických organických cudzorodých látok, akými sú herbicídy, pesticídy, xenobiotiká, inhibítory enzymatických reakcií, syntetické deriváty morforegulátorov a ich antagonistov, ale aj obsah ťažkých kovov (najmä Pb, Cd, As), ktoré určujú úroveň pôdnej hygieny a významne podmieňujú pôdnu úrodnosť.

Iba na základe poznania reálnej kvality pôdy je možné definovať konkrétne spôsoby jej regenerácie. Preto voľba regeneratívneho poľnohospodárstva nemôže byť iba cieľom pestovateľa pre získanie doplňujúcich finančných dotácií, ale vedecky zdôvodnená a opodstatnená agronomická nevyhnutnosť. Pojem regeneratívne poľnohospodárstvo vyjadruje predovšetkým prístup k spôsobu hospodárenia, pri ktorom sa obmedzuje využitie klasickej orby a použitie priemyselných hnojív, ktoré vraj znižujú pôdnu úrodnosť (?). Zástancovia novej technológie pestovania konštatujú, že vraj „chemikálie spôsobili stav mŕtvej pôdy“, pritom chýba vysvetlenie, aké chemikálie a aké procesy boli ovplyvnené negatívne, ktoré sú zodpovedné za pôdnu úrodnosť(?). Analogicky je potrebné definovať vlastnosti mŕtvej pôdy.

I napriek permanentne nízkej priemernej úrovni hnojenia cca 80 kg/ha dusíka sú pravidelne dosahované úrody obilnín okolo 5 - 7 t/ha, predsa takéto pôdy v žiadnom prípade nemôžeme klasifikovať ako mŕtve pôdy. Nemali by sme pochybovať, že priemyselné hnojivá v prvom rade poskytujú nevyhnutné chemické látky - živiny (najmä dusík, fosfor, draslík, síru, vápnik, horčík a mikroelementy), ktoré sú pre rastliny, ale aj pre mikroorganizmy nenahraditeľné (esenciálne). Aplikáciou priemyselných hnojív iba nahradzujeme živiny odčerpané z pôdy úrodou, preto názory o ich škodlivosti sú mimoriadne kontroverzné.

Negatívny vplyv na pôdnu hygienu, najmä na obsah a zloženie mikroflóry, ale aj pôdnu úrodnosť vykazujú predovšetkým rezíduá fyziologických jedov, akými sú pesticídy, xenobiotiká, ďalej ťažké kovy a syntetické ťažko biodegradovateľné cudzorodé látky. V žiadnom prípade priemyselné hnojivá, ktoré sú zložené iba z esenciálnych živín nepatria do kategórie cudzorodých a toxických látok!

Je nevyhnutné, aby rezort rozhodol o tom, či chceme mať pôdy kvázi ako prírodný útvar s „muzeálnou“ hodnotou alebo potrebujeme pôdy ako výrobný prostriedok tzn. pôdy produkčné, schopné zabezpečiť predpoklady potravinovej bezpečnosti štátu. V závislosti od vízie a poslania rastlinnej výroby treba voliť aj adekvátne technologické systémy. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že okrem pôdnej úrodnosti pôda sa vyznačuje aj produkčnou vitalitou. Preto prioritný akcent musí byť smerovaný na produkčné parametre pôdy, ktoré určujú schopnosť pôdy poskytnúť úrodu pestovaných plodín.

Úrodnosť v žiadnom prípade nemôže byť samoúčelná, ale je úzko závislá od jej produkčnej schopnosti, ktorá je podmienená parametrami úrodnosti (bonity) v interakcii s vonkajšími ekologickými a špeciálne klimatickými podmienkami. Zástancovia regeneratívneho poľnohospodárstva tvrdia, že intenzívne obhospodarované pôdy na Slovensku v rámci konvenčných systémov pestovania v dôsledku používania chemických hnojív a necitlivej mechanizácie spôsobili nadmerné zaťaženie pôdy, ktoré narušilo biologickú rovnováhu pôdnych procesov. V dôsledku toho vraj vznikajú vážne produkčne riziká, ktoré spôsobujú stav vyčerpania a znehodnotenia jej úrodnosti, čo je príčinou pôdnej únavy.

Nepokladám za pravdepodobné, aby na pôde kultivovanej, riadne obhospodarovanej podľa zásad agronomickej vedy, kde živiny odčerpané úrodou sú nahradené hnojením, nastali také chemicko-biologické zmeny, ktoré by vyvolali fenomén pôdnej únavy. Treba konštatovať, že i napriek nízkemu obsahu humusu, plytkému humusovému horizontu a vôbec pôdneho profilu, naše pôdy sa vyznačujú dobrou úrodnosťou a produkčnou kondíciou.

Nepokladám za opodstatnené v slovenských podmienkach plošne realizovať dogmy systému regeneratívneho poľnohospodárstva. Je potrebné si uvedomiť, že iba pôda, ktorá je pravidelne a správne podľa agronomických zásad kultivovaná (v zmysle obrábaná), stáva sa aj „kultúrnou“, nadobúda vlastnosti akými je jej úrodnosť a produkčná výkonnosť. Celina sa síce môže vyznačovať vysokou pôdnou úrodnosťou, avšak jej produkčná schopnosť nemusí byť dostatočná. Domnievam sa, že propagátori rôznych extenzívnych foriem hospodárenia na pôde predovšetkým sledujú zníženie produkčnej výkonnosti nášho poľnohospodárstva, a tým prispievajú k obmedzeniu konkurenčnej výhody našich pestovateľov na globálnom komoditnom trhu a totálnej závislosti štátu na poľnohospodárskych produktoch a potravín zo zahraničia.

Treba konštatovať, že propagovaný trend regeneratívneho pestovania nie je podložený agronomickými paradigmami a oficiálnymi stanoviskami autoritatívnych svetových organizácií, akými je FAO, WHO a pestovateľských spoločností, vrátane producentov agrokomodít. Ide o hypotetické a snáď i naivné ochranárske predstavy. Môžeme iba predpokladať, že niektorých pestovateľov zaujíma iba lacná vidina, ako bez veľa práce získať doplňujúce finančné zdroje.

V terajšej dobe absentujú vedecké výsledky dlhodobého vplyvu na základné pôdne parametre a jej produkčnú výkonnosť. Z prezentovanej analýzy je evidentné, že regeneratívne hospodárenie v sebe integruje viaceré variantné formy ekologických „zelených“ technológií a šetrných pôdoochranných spôsobov obrábania pôdy. Vývoj nových metód, foriem a technológií sa v žiadnom prípade nekončí regeneratívnym poľnohospodárstvom, ale bude sa naďalej rozvíjať o nové systémy pestovania.

Treba predpokladať, že ďalší rozvoj rastlinnej výroby bude závislý predovšetkým od uplatnenia nových vysokoúrodných a plne adaptabilných genotypov na terajšie špecifické agroekologické podmienky, ďalej od nových širokospektrálnych formulácií hnojív a od výkonnej technickej úrovne mechanizácie, čo umožní významne zvýšiť produkčnú výkonnosť poľnohospodárstva.

Obrázok znázorňuje zber cukrovej repy.

Prehľad podpory pestovania cukrovej repy na Slovensku

tags: #pestovanie #repy #v #budúcnosti #trendy #a

Populárne príspevky:

• Druhy vykrajovačiek na vianočné pečivo
• Recepty pre Žlčníkovú Diétu
• Inšpiratívne recepty na kuracie rezne
• Sesterské diagnózy podľa vyhlášky MZ SR
• Ako zachovať sviežosť ovocia na torte?