Ako sadiť uhorky pre bohatú úrodu

Premýšľate, kedy už konečne zasiať mrkvu, kedy príde čas na uhorky alebo čo všetko stihnete zasadiť už v marci? Potom ste tu správne! Náš mesačný kalendár výsevu vám s tým poradí šetrne aj s úsmevom - bez suchých tabuliek a zbytočnej vedy.

Kalendár výsevu je skvelým pomocníkom pre každého, kto chce zo svojej záhrady vyťažiť maximum, či už máte záhony na chalupe, debničky na balkóne alebo len pár kvetináčov na okennom parapete. Nemusíte byť profesionálny záhradkár, stačí chuť niečo vypestovať a ochota skúšať, pozorovať a učiť sa.

Uhorky sú ideálne kandidátky pre začínajúcich pestovateľov zeleniny. Nevyžadujú veľa pozornosti a darí sa im dokonca aj na balkóne. Kedy s pestovaním začať, ako postupovať pri výseve a čo s úrodou chutných plodov?

Uhorky najčastejšie sadíme zo semena priamo do pôdy. Výsev robíme od konca apríla do konca mája. Skorší výsev má tú výhodu, že uhorky vzídu a začnú plodiť skôr, avšak môžu ich ohroziť posledné mrazy. Môže sa však stať, že uhorky nebudú mať dostatok vlahy a začnú plodiť oveľa neskôr.

Na výsev používame vždy iba kvalitné, certifikované osivo. Pri sadení do záhona urobíme motyčkou plytkú ryhu. Do nej nalejeme vodu a po vsiaknutí vkladáme jednotlivé semienka vo vzdialenosti 3 až 4 cm od seba. Tie potom zahrnieme suchou zeminou, ktorú ste vyhrnuli pri vytváraní ryhy.

Ak chceme skoršiu úrodu no obávame sa posledných jarných mrazov, môžeme si sadenice predpestovať v interiéri. Malé misky s drenážnym otvorom naplníme výsevným substrátom a do každej vložíme po jednom semienku uhorky. Výsevné misky necháme na slnečnom parapete.

Pri sadení uhoriek by sme nemali zabúdať ani na pevnú oporu, ktorú budú potrebovať. Uhorkám sa bude dariť v hlinitej, prípadne piesočnato-hlinitej pôde. Nakoľko sú náročné na živiny, vyhnite sa ílovitým, piesočnatým či štrkovitým zeminám. Ideálne pH na pestovanie uhoriek je 6,0 - 7,5.

Pôda by mala byť dôkladne odburnená, pozor však na okopávanie po sadení. Uhorky sú teplomilné rastliny citlivé na chlad. Vyžadujú slnečné polohy bez zatienenia. Ako predplodiny volíme napríklad pór, zeler, cibuľu alebo zemiaky.

Mesačný kalendár výsevu

Aj keď je vonku chladno a v záhrade ešte nie sú vhodné podmienky na pestovanie rastlín, koniec januára a začiatok februára je ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie.

V článku vám poradíme, kedy začať pestovať priesady jednotlivých rastlín a ako sa o ne starať.

Prečo predpestovať priesady?

Predpestovanie priesad má niekoľko výhod. Rastliny sú silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.

Ktoré rastliny je vhodné predpestovať a v akom termíne?

Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby.

• Február - marec: Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu a rôznych druhov hlávkového šalátu rovnako ako aj ďalších druhov kapustovej zeleniny ako je karfiol, brokolica, hlávkový šalát a kapusta (biela aj červená). Všetky tieto plodiny potrebujú dlhšie vegetačné obdobie, a tak im predpestovanie v teple domova veľmi pomôže. Umiestnite výsevy na svetlé miesto - ideálne na parapet orientovaný na juh.
• Apríl: Je vhodné predpestovať bylinky ako sú bazalka, šalvia, pažítka či kôpor ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých ukladajte semienka naplocho do hĺbky asi 1 cm. Apríl je mesiac, keď sa záhrada konečne začína prebúdzať naplno. Slnko má silu, pôda sa otepľuje a vy môžete po zime prvýkrát siahnuť do hliny s konkrétnym plánom. Teraz je ideálny čas pripraviť záhony, skontrolovať kompost a pustiť sa do výsevu otužilých plodín priamo do voľnej pôdy. Nezabúdajte, že dobrý začiatok je polovica úrody! Skôr než začnete vysievať, pôdu ľahko prekyprite a zarovnajte hrabľami, aby semienka mali ideálne podmienky. Nechajte ju pár hodín prehriať na slnku a vysievajte do vlhkej pôdy. Mrkva, reďkovky, hrach a špenát - tieto otužilé druhy zvládnu jarné výkyvy počasia a prinesú vám prvé zelené úspechy. Cibuľa zo semien, šalát a petržlen - výborné do jarných polievok aj nátierok, navyše nevyžadujú veľa starostlivosti. Nechtík a kapucínka - krásne rozžiaria záhon a zároveň pomáhajú chrániť vašu mrkvu pred škodcami. Sú nielen ozdobou, ale aj prírodnými pomocníkmi.
• Máj: Môžete začať s pestovaním priesad čakanky alebo s iných druhov rastlín, ktoré sú určené na neskorší zber. Po zmrznutých mužoch sa záhrada otvára naplno a dovoľuje sadiť takmer všetko - či už ste milovník zeleniny alebo kvetov. Do pôdy putujú paradajky, cukety, fazuľa, kukurica, šaláty aj červená repa. Uhorky sa už tešia na teplý záhon a nechtík, mak či slnečnice rozžiaria záhradu farbami. Nastáva tiež čas vyniesť von sadenice, ktoré ste trpezlivo pestovali za oknom alebo v skleníku od marca.
• Jún: Záhrada je v plnej sile, všetko bujnie a vonia, ale to neznamená, že by ste mali odložiť semienka a len obdivovať úrodu. Jún je ideálny čas na ďalšie kolo výsevov - najmä pri plodinách s kratším vegetačným obdobím. Do záhonov môžete vysiať neskoré šaláty, červenú repu, reďkovky alebo aromatické bylinky ako kôpor, bazalku a koriander. Myslite aj na jesennú úrodu a vysaďte kapustu či kaleráby, ktoré vám urobia radosť na tanieri, keď už bude jeseň farbiť lístie. Nezabudnite, že jún býva suchý - preto nové výsevy starostlivo zalievajte, najlepšie ráno alebo večer. A ak vám niektoré jarné plodiny prerástli alebo ich už zjedla rodina, využite voľné miesto a začnite nanovo.
• Júl: Aj v horúcom júli má siatie svoje miesto. Letné výsevy bývajú často prehliadané, ale kto sa im venuje, bude na jeseň zbierať čerstvé vitamíny, keď už ostatní zbierajú len tekvice. Do voľných záhonov môžete vysiať kapustu, ružičkový kel alebo fenikel - všetky tieto plodiny dozrievajú s príchodom chladnejších dní. Skvelou voľbou je aj šalát, reďkovka alebo čínske kapusty, ktoré rýchlo rastú a zvládnu aj skracujúce sa dni. Nezabudnite tiež na zelené hnojenie - napríklad horčicu alebo facéliu. Letné slnko vie byť neúprosné - výsevy preto chráňte netkanou textíliou, ľahkým zatienením alebo ich vysievajte až podvečer, keď pôda nie je prehriata.
• August a september: Aj keď sa leto pomaly končí a záhrada už nie je taká rozpustilá ako v júni, rozhodne ešte neodkladajte semienka späť do zásuvky! August a september sú ideálne na posledné výsevy roka - také tiché, ale chutné finále. Do voľných riadkov môžete vysiať rukolu, špenát alebo zimný šalát, ktorý si s prvými mrazíkmi len odfúkne a potom ďalej rastie, ako by sa nič nedialo. Zelené hnojenie v podobe facélie alebo horčice je ako wellness pobyt pre váš záhon. A ak plánujete jesennú výsadbu cesnaku, práve teraz je ten správny čas pripraviť miesto - prekypriť, vyživiť, premyslieť. Záhrada vám to na jar vráti v plnej sile.

Pre lepšiu a efektívnejšiu kombináciu sadenia plodín môžete využiť nášho praktického sprievodcu.

Čo všetko budete potrebovať na pestovanie priesad a predpestovanie rastlín?

Je dobré vopred si učiť, kam priesady umiestnite, aby ste zvolili vhodné veľkosti kvetináčov alebo nádobiek, ktoré vám ideálne zapasujú na miesto, kde budú rastlinky rásť. Semienka na sadenie nájdete v záhradkárskych obchodoch, hobby marketoch alebo e-shopoch.

Ako pestovať priesady v byte?

• Pripravte si kvalitnú pôdu - vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (môžu to byť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače). Kvalitný substrát je základom pre úspešné predpestovanie priesad.
• Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu.
• Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla. Viac o podmienkach svetla nižšie v článku.
• Dôležité je aj vedieť, ako často priesady polievať. Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné.
• Zalievanie: Kontrolujte vlhkosť pôdy a polievajte len vtedy, keď začína vysychať. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
• Najskôr zo semienka vyklíčia klíčne lístky až potom priamo zo stonky tzv. pravé listy. Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov.
• Pikírovanie: Keď rastlinky majú aspoň dva pravé listy, presaďte ich do väčších nádob. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie sa stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.
• Priesadu následne vysádzajte do pôdy v termíne podľa typu rastliny. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.

Na čo si treba dať pozor pri predpestovaní priesad?

Pri predpestovaní priesad je dôležité dbať na niekoľko faktorov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom raste. Medzi tieto faktory patrí:

• Dostatok svetla: Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj, odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom.
• Teplota: Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C.
• Vlhkosť: Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu
• Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín.
• Choroby a škodcovia: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.

Ako vybrať vhodný substrát pre predpestovanie rastlín?

Dôležité je, aby ste pred použitím substrát preverili, či spĺňa potreby vašich rastlín a aby bol dostatočne kvalitný a plný živín pre ich správny vývoj. Je dobré vedieť, či pH substrátu je neutrálne, ktoré je vhodné pre väčšinu druhov rastlín. Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť.

Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad?

• Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
• Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
• Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
• Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
• Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.

Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.

Výsevný ťahák - prehľadne v tabuľke

Skôr než vezmete do ruky hrable a vrecko so semienkami, pozrite sa na náš výsevný ťahák. Prehľadná tabuľka vám pomôže zorientovať sa v tom, kedy a kam čo sadiť, aby ste zbierali čo najviac a s čo najmenšou námahou.

Pestovanie uhoriek je v našich klimatických podmienkach veľmi obľúbené, pretože uhorky okrem toho že produkujú čerstvé plody počas sezóny, sú aj najobľúbenejším druhom zeleniny na zaváranie v sladkokyslom náleve. Uhorky vedia byť veľmi produktívne a okrem pravidelnej zálievky si nevyžadujú zvláštnu starostlivosť a ani priestor na ich rast.

Základné poznatky o uhorkách

1. Uhorky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko, no na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny majú radi aj nepretržite vlhkú pôdu. Výhodou uhoriek je, že oproti paradajkám alebo paprike potrebujú o niečo kratší čas na rast a dozretie plodov, takže ich je možné vysádzať priamo v záhrade aj zo semien. Aj v prípade uhoriek je však možné predpestovať si sadenice v interiéri, ktoré sa následne presadia do záhrady, čo nám umožní predĺženie sezóny a tým pádom aj posilnenie úrody. V zohriatej, vlhkej pôde a s dostatkom slnka rastú uhorky veľmi rýchlo (môžu dorásť až do niekoľko metrovej výšky) a dokážu byť pomerne produktívne až kým ich nespomalí chladnejšie počasie na konci sezóny.
2. Existujú tisíce odrôd uhoriek rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín uhoriek, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa uhorky rozdeľujú na nakladačky a šalátové uhorky, no ich diverzita je taká bohatá, že len ťažko sa dajú všetky zaradiť do týchto dvoch kategórií. Tým, že sú šalátové uhorky väčšie, väčšinou potrebujú aj dlhší čas na zrenie a preto sa častejšie pestujú v skleníkoch.
   • Popínavé uhorky pestované v prirodzenej forme uhoriek (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Plodia viacnásobne.
   • Partenokarpné uhorky - sú hybridné odrody, ktoré nepotrebujú opelenie na to aby tvorili plody. Väčšinou majú takéto hybridy len samičie kvety a vytvorené plody neobsahujú semienka. Práve kvôli týmto výhodám je väčšina moderných hybridov uhoriek partenokarpná.
   • Partenokarpné uhorky však môžu byť opelené inými uhorkami, ktoré majú aj samčie kvety a potom produkujú plody s jadierkami a často s horkejšou chuťou. Preto by sa tieto rozdielne typy uhoriek nemali pestovať spolu, aby sa zachovala kvalita plodov.
3. Či už vysádzate uhorky do záhrady vo forme semien alebo predpestovaných sadeníc, v každom prípade by mala výsadba uhoriek v záhrade nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (minimálne 20 °C). Na sadenie uhoriek si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Pri pestovaní uhoriek je ideálne pokryť pôdu okolo rastlín mulčom (slamou, drevnou štiepkou, kôrou, atď.), ktorý chráni pôdu pred vysúšaním a burinami a plody pred kontaktom s pôdou.
4. Uhorky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Aj pri pestovaní uhoriek v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní uhoriek v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.
5. Uhorky si počas rastu nevyžadujú okrem pravidelnej zálievky takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť uhoriek však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Voda: Uhorky sú známe svojimi vysokými nárokmi na výdatnú a konzistentnú zálievku. Škodcovia a choroby uhoriek: Uhorka je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť najmä keď sú rastlinky ešte malé. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny, škvrnami a schnutím listov (múčnatka,kladonspóriová škvrnitosť listov, vírus uhorkovej mozaiky).
6. Uhorky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Naopak, ak necháme čo i len jeden plod úplne dozrieť uhorka môže úplne prestať s plodením. Takto rastlinu zbytočne neťaháte a nepoškodíte. Uhorkám sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Medzi najlepších partnerov uhoriek patrí kôpor, ktorý je zároveň nevyhnutnou surovinou na zaváranie uhoriek. Ak si kupujete už dopestované sadenice uhoriek, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.

Tabuľka: Výsevný ťahák

Uhorky a ich susedia

Pri plánovaní sadenia nezabudnite prihliadať na susedské vzťahy medzi plodinami. Niektoré druhy zeleniny sa navzájom podporujú a chránia pred škodcami, zatiaľ čo iným dvojiciam sa vedľa seba veľmi nedarí. Napríklad, hrach dobre znáša mrkvu, uhorky, reďkovky a fazuľu, ale neznáša rajčiny a jahody.

Na zeleninu, ktorá bude na záhonoch rásť niekoľko rokov, bez vášho výrazného zásahu, vyčleňte v záhrade špeciálnu hriadku. Patrí sem napríklad pažítka, rebarbora, špargľa či chren. Pri plánovaní myslite na to, že do ich blízkosti by ste mali vysadiť len priateľské druhy, teda zeleninu s ktorou sa dobre znášajú.

Čo sadiť po uhorkách?

Už ste zrejme pozbierali posledné zvyšky reďkovky, hlávkového šalátu a hrachu z hriadky a premýšľate, akú zeleninu by ste na ich miesto mohli vysiať alebo vysadiť. Dodržte osevný postup a úspech je zaručený.

Základnou zásadou je, že rovnaký druh zeleniny, respektíve rastliny pochádzajúce z rovnakej botanickej čeľade nepestujte na rovnakom mieste skôr ako o 3 až 4 roky.

Do druhej pestovateľskej trate patrí zelenina pestovaná druhý rok po hnojení organickým hnojivom, kompostom, maštaľným hnojom, a to koreňová zelenina (mrkva, petržlen), cibuľa, cesnak, listová zelenina, ktorá neznáša vysokú koncentráciu živín (hlávkový šalát, ľadový šalát, špenát), kapusta čínska, fenikel, čakanka.

Z osevných postupov vyplýva, že po zelenine druhej trate môžete na rovnaké miesto vysiať alebo vysadiť zeleninu tretej trate. Sem patria strukoviny, ktoré pôdu obohacujú o dusík a tak ju do ďalšej sezóny zúrodňujú (fazuľa, hrach, bôb).

tags: #po #akych #plodinach #sadit #uhorky #pestovanie

Populárne príspevky:

• Miešané nápoje s banánovým likérom
• Ako si pripraviť jogurtový dresing?
• Čo je sečuánske korenie?
• Ľahké a rýchle recepty na obedy
• Skladovanie a využitie feniklu