Pestovanie paradajok v ťažkej pôde: Vlastnosti a úprava pôdy pre bohatú úrodu

Pestovanie zeleniny v ťažkej pôde môže byť náročné, ale s vhodnými postupmi a výberom správnych druhov zeleniny je možné dosiahnuť úspešnú úrodu. Dôležité je poznať vlastnosti vašej pôdy a prispôsobiť jej starostlivosť.

Analýza pôdy a jej príprava

Skôr ako začnete sadiť rastliny, je nevyhnutné zistiť, či je daná pôda pre ne vhodná. Pri pozornom skúmaní rastlín rastúcich v pôde vieme zistiť, čo pôde chýba a o aký druh pôdy ide. Ak túto techniku nepoznáme, môžeme si dať urobiť rozbor pôdy a podľa toho potom postupovať. Dôležité je zistiť:

• Aké je pH pôdy?
• Je pôda ťažká, ľahká alebo ílovitá?
• Ako dobre drží voda v pôde, alebo naopak, ako rýchlo odteká?
• Ako veľmi je pôda zhutnená po ťažkých mechanizmoch a predošlom hospodárení?
• Ako veľmi je chránená pred vysušovaním a eróziou?
• Kde sa zdržiava voda po roztopení snehu a po dažďoch?
• Ako hlboko je podzemná voda?
• Sadíme na humóznej ornej pôde, na svahu, ťažkej ílovitej pôde, alebo ľahkej piesočnatej pôde?

Záleží aj od toho, či pôda predtým bola hnojená umelými hnojivami a či na nej boli použité herbicídy. Je potrebné zistiť, čo sa nachádza v jej okolí a či môžu k nám presakovať z okolia chemické látky z okolitých polí a pozemkov. Na vyčistenie pôdy od pesticídov a iných chemických látok použijeme výluh z vermikompostu, pretože je to čistý organický produkt, ktorý obnovuje a detoxikuje pôdu.

Zlepšenie kvality pôdy

Typ pôdy je možné sčasti zmeniť, ale nie je to vec jedného roka. Melioračná úprava zrnitosti pôdy principiálne spočíva v primiešaní materiálu s opačnými vlastnosťami, aké v nej nežiaduco prevládajú.

Prevzdušnenie pôdy: Mechanické prevzdušnenie pôdy pomocou aerátora alebo vidiel zlepší prúdenie vzduchu a vody.

Vyľahčenie pôdy: Pôdu vyľahčujeme (teda robíme vzdušnejšou a kyprejšou, ľahšie uvoľňujúcou živiny rastlinám) pieskom a prachovitým sprašovým materiálom či štrkovou hmotou. Podľa požadovanej kyslosti pôdy používame nekarbonátový alebo karbonátový piesok (s obsahom vápnika) alebo ľahkú spraš, prípadne pri draslomilných rastlinách, ako je kapusta či vinič, môžeme pridať ešte aj drevný popol (0,1 kg/m2). Aby sme dobré pôdne vlastnosti udržali viac rokov, môžeme ako časť melioračnej hmoty použiť aj karbonátový štrkopiesok so zrnitosťou do 10 mm. Vtedy na zlepšenie 0,2 m hrubej vrstvy pôdy na plochu 1 m2 zarýľujeme 1 či 2 vedrá tohto materiálu. Nielen na vyľahčenie pôdy sa používa tepelne expandovaná sopečná hornina perlit. Na 10 m2 pri hĺbke ovplyvňovanej pôdy 0,2 m dávkujeme 0,2 až 0,5 m3 perlitu s hmotnosťou 28 až 70 kg.

Zaílovanie pôdy: Ide o obohatenie ľahkých pieskovitých pôd o ílovú a humusovú zložku pôdy. Z ílových materiálov pripadá do úvahy napríklad ílová pôda zo stavebných výkopov alebo skrývky, slieň, bentonit, zeolit či rybničné bahno. Nekarbonátovú piesčitú pôdu zaílujeme najčastejšie slieňom. Karbonátové piesčité pôdy zaílujeme napríklad rybničným bahnom, ílovými usadeninami z vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom. Rybničné bahno slúži súčasne ako hnojivo a dávkujeme ho v množstve 0,2 až 0,4 m3/10 m2.

Zvýšenie obsahu humusu: Postupujeme etapovite alebo jednorazovo pridaním vysokých dávok rašeliny, pareniskovej alebo kompostovej zeminy či stavebnej humóznej skrývky. Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde používame humusotvorné organické hnojivá - maštaľný hnoj, kompost a rašelinu -, z ktorých až 20 až 30 % hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus. Z hydinového trusu, fekálií, zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 až 2 % humusu. Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 0,2 m 30 kg humusotvornej hmoty, pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde vplyvom mineralizácie dodávame každý rok až 60 kg/10 m2 maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny.

Podpora pôdnej mikroflóry: Aby sme vytvorili v pôde zdravú mikroflóru, dodáme pôde mykorhízne huby obsiahnuté v produkte Symbivit. Tieto huby sa napoja na korene rastlín, pričom budú čerpať živiny z pôdy a podporovať rastliny, alebo môžeme použiť produkt Trifender s hubou Trichoderma asperellum, ktorá stimuluje rast rastlín, pričom vyvinuté mikroorganizmy dokážu generovať vyššiu odolnosť voči patogénom, ohrozujúcich rastliny a k znečisteniu životného prostredia. Úspešne zvyšuje rezistenciu rastlín proti hubovým chorobám. Pomocou ďalších organických bakteriálnych hnojív obohatíme stratenú pôdnu mikroflóru. NovaFerm Multi je kvapalné hnojivo na prirodzené zvýšenie výnosu, obsahujúce Azotobacter spp., Azospirillum spp., Bacillus licheniformis, Bacillus megaterium, Bacillus subtilis, ktoré sa vyznačuje vlastnosťou viazania dusíka. Jeho použitím dôjde k zlepšeniu pôdnej aktivity, zvýšeniu biologického života v pôde, obnovy štruktúry pôdy a v neposlednom rade k zvýšeniu úrodnosti. Toto hnojivo prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín.

Vápnenie: Štruktúru kyslých pôd chemicky vylepšujeme vápnením.

Biologické zlepšenie štruktúry: Pôdnu štruktúru biologicky zlepšujeme podporovaním aktivity hrčkotvorných baktérií, mikroskopických húb i niektorých pôdnych živočíchov (dážďovky). Slizovitá hmota tiel mikroorganizmov tiež pomáha tmeliť pôdne častice. Štruktúru pôdy vylepšuje aj častejšie pestovanie bôbovitých rastlín pri striedavom pestovaní zeleniny. Dôležité je i častejšie hnojenie pôdy dážďovkovým vermikompostom, s ktorým do pôdy vnášame aj dážďovky. Pomáha i zelené hnojenie. Tvorbu pôdnych agregátov veľmi účinne podporujú aj trávy, ktorých viacročný porast je po zaoraní do pôdy dobrým meliorátorom jej štruktúry.

Vhodná zelenina do ťažkej pôdy

Pri výbere zeleniny do ťažkej pôdy je dôležité zamerať sa na druhy, ktoré sú adaptabilné a dokážu dobre rásť aj v náročnejších podmienkach.

Paradajky

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Na balkón sa hodia kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky.

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast.

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje.

Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína. Paradajky patria určite k najobľúbenejším a najčastejšie pestovaným plodinám na našich záhradkách. Svoje nezastupiteľné miesto majú vo veľký záhradách, kde sa dá dopestovať viac druhov, ktoré postupne dozrievajú a tým sa značne predĺži sezóna zberu. A nielen to. Viac pestovaných druhov paradajok zaručuje rôzne chute a rôzne využitia. V malých záhradkách sa taktiež určite nájde miesto na pár koreňov. Veď kto raz ochutnal rajčinu z vlastnej záhradky, ten ju bude pestovať každoročne. A práve preto ich pestujú aj ľudia bez záhradky.

Ďalšie vhodné plodiny

• Fazuľa
• Mrkva
• Batáty
• Zemiaky
• Jakon
• Rebarbora
• Cícer

Tip: Testovali sme viacero odrôd paradajok. Prečítajte si, ako to dopadlo. Po vysadení paradajok na záhon sa riaďte radami skúseného zeleninára z Košíc. Poradí, ako sa starať nielen o paradajky, ale aj o papriku. Vďaka jeho radám budete mať úrody na rozdávanie.

Pravidlá starostlivosti o pôdu

Čím silnejšie rastliny, tým menšia pravdepodobnosť napadnutia chorobami a škodcami.

• Ako veľmi je chránená pred vysušovaním a eróziou?
• Kde sa zdržiava voda po roztopení snehu a po dažďoch? Ak na niektorom mieste stojí každoročne dlhší čas voda a nemáme možnosť ju presmerovať inam, zvážme vybudovanie prírodného jazierka na tom mieste. To nám bude neskôr slúžiť na zavlažovanie našej záhrady, nehovoriac o prospešnosti jazierka na udržanie zdravej záhrady.
• Ako hlboko je podzemná voda? V závislosti od výšky podzemnej vody sa rozhodneme, aké dreviny je možné sadiť na týchto miestach.
• Radšej zalievajte intenzívnejšie a dlhšie, aj každý druhý deň ako plytko, len popraškom každý večer. Plytkou zálievkou rastliny aj plytko korenia. Zalievajte odstátou, najlepšie dažďovou vodou s ideálnou teplotou. Studničná voda je príliš studená a tvrdá.
• Pôdny prísušok rozrušíme motykou alebo kypričom, až keď je primerane vlhký. ­Presušený prísušok najprv primerane zavlažíme a necháme pred okopávaním nasiaknuť vodou. Premočený prísušok nikdy neobrábame.
• Na zimu rýľujeme ílovú pôdu nahrubo, aby nám ju mráz rozdrobil. Inak rýľujeme pôdu v tzv.

Tabuľka: Vhodnosť zeleniny pre rôzne typy pôdy

tags: #poda #vhodna #pre #rajciny #vlastnosti

Populárne príspevky:

• Recepty na zemiakové placky
• Domáca Caesar omáčka
• Tipy na sladší pretlak
• Ubytovanie v Dolnom Kubíne
• Nákup pravého celozrnného pečiva