Podpolianske pestovanie zemiakov a jedinečnosť Hriňovských lazov
Podpoľanie bolo v minulosti prevažne agrárnou časťou krajiny. Na svahoch Poľany uprostred polí a lúk sa ešte aj dnes rozprestierajú roztrúsené usadlosti. Laznícke osídlenie je tradičným typom osídlenia pre podhorské a horské oblasti na Slovensku. V členitej krajine osídlenej drobnými roľníkmi sa zachovali charakteristické líniové a plátové terasové políčka.
Hriňovské lazy sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana.
Terasovité políčka ako kultúrne dedičstvo
Terasovité políčka vznikali postupným delením polí na základe princípu dedenia majetku medzi všetkých súrodencov, ktorí si ich ohraničovali zvyšovaním kamenných medzí. Terasy okrem ohraničenia pozemku slúžili na zúrodňovanie kamenistej pôdy a na zabránenie odplaveniu pôdy. Sú jedinečnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom. Veľká časť z nich pretrvala vďaka stále živému hospodáreniu až dodnes a dotvára očarujúcu malebnosť kraja.
Odlesnené územie bolo územie vhodné pre pastvu oviec salašníckym spôsobom, neskôr na pestovanie zeleniny. Polia si obyvatelia zavlažovali vodou z potokov takzvanými odrážkami. Tieto išli naprieč lazmi a prinášali vodu aj na neúrodné miesta. Na mnohých dnes starousadlíci stále sadia zemiaky, pričom viac ako traktory stále používajú kone.
Na mnohých lazoch starousadlíci stále sadia zemiaky.
Zachované tradície a súčasný život na lazoch
Pôvodný ráz života sa čiastočne zachoval na lazoch, ktoré obkolesujú mesto Hriňová zo všetkých strán. Dodnes tam žije niekoľko tisíc obyvateľov. Napriek tomu, že väčšina lazníkov má dnes už svoje zamestnanie, do ktorého dochádza napríklad do Hriňovej, vo voľnom čase stále vynakladajú úsilie na chov hospodárskych zvierat či obhospodarovanie políčok. Funguje tam množstvo rodinných fariem.
Na hriňovských lazoch sa ľudia venujú chovu hovädzieho dobytka, teliat, ošípaných a pomenej aj ovčiarstvu. Stále sa tam pestujú vo veľkej miere zemiaky, kapusta, cesnak, mak, niektoré druhy strukovín a obilniny, najmä pšenica a raž. Lúky sa stále kosia ručne kosou, mnohé rodiny majú okrem modernej poľnohospodárskej techniky aj koňa či kravu, ktorú si chovajú najmä kvôli domácemu mlieku.
Následne z neho mútia maslo, získavajú tvaroh, kravský syr a smotanu. Nie je ničím výnimočným vidieť na jar orať políčka s konským záprahom a klasickým pluhom. Polia, prípadne záhrady, v blízkosti domov boli kedysi známe aj ako role, záhumienky či výžinky. Ľudia si mohli dopestovať zemiaky, kapustu, koreňovú zeleninu, prípadne v teplejších oblastiach tam mali vysadené ovocné stromy či vinohrad. Aj po vzniku jednotných roľníckych družstiev (JRD) si ľudia nechávali drobné záhumienky, kde sa venovali drobnému záhradkárčeniu, a tak si spestrovali stravu vlastnou úrodou.
Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia a práca v sklárskej hute.
Významné slovenské pestovateľské oblasti
Pre vlastnú spotrebu sa takmer na celom území Slovenska pestovala kapusta, koreňová zelenina, cesnak a cibuľa. V blízkosti trhových centier sa na úrodných pôdach pestovala aj zelenina na predaj. Na západnom Slovensku to bolo najmä okolie Bratislavy a južná časť Záhoria, ktoré zásobovalo zeleninou hlavne Viedeň. Po rozpade Rakúsko-Uhorska hľadali tunajší zeleninári odbytiská na Morave a slovensko-moravskom pohraničí.
Záhorská oblasť bola známa pestovaním kapusty, uhoriek, kelu a polievkovej zeleniny. Na území Žitného ostrova sa vytvorilo viacero zeleninárskych stredísk. Pestovali tam mrkvu, kapustu, cibuľu a cesnak. V južných regiónoch s kvalitnou pôdou a priaznivou klímou sa vytvorili podmienky na pestovanie nových plodín zo zámoria ako paprika, rajčiaky, veľkoplodá fazuľa a podobne. Na celom južnom Slovensku sa pestovala paprika a melóny. Predaj zeleniny a jej produkcia tam stúpala spolu s rozvojom lodnej dopravy po Dunaji. Z hľadiska rozsahu produkcie zeleniny mali význam i ďalšie dve oblasti - okolie Levíc a Lučenca.
Charakter krajiny a naturálna architektúra
Rozptýlený laznícky charakter osídlenia masívu Poľany a jej okolia patrí k najväčším a najzaujímavejším hodnotám územia. Je to vrchársky kraj so zachovanými tradičnými spôsobmi obhospodarovania pôdy. Salašníctvo bolo rozšírené najmä na horských lúkach a pasienkoch, dnes je už tradičné salašníctvo jedinečnosťou. Odlesnené lokality masívu Poľany boli obhospodarované aj kosením trávy, ktorá sa sušila a priamo tam aj uskladňovala v drevených senníkoch, vynikajúcich osobitou architektúrou. Vznikal tak jedinečný komplex podhorských lúk husto posiatych zrubovými senníkmi.
Stopy hriňovskej histórie dnes najlepšie dokumentuje zachovaná, respektíve čiastočne upravená ľudová architektúra. Domy z 19. a zo začiatku 20. storočia môžete obdivovať na rôznych miestach rozsiahleho chotára, predovšetkým v osadách Biele Vody a Vrchslatina. Domy na lazoch sa pôvodne stavali z dreva. Mali zrubovú konštrukciu, škáry medzi trámami sa vypĺňali machom a prekrývali latkami alebo tyčami. Steny zostávali holé, prípadne sa líčili vápnom. Pri novších kamenných domoch sa kameň spájal hlinou, steny sa omazávali a bielili sa vápnom. Valbové alebo sedlové strechy boli kryté slamou, neskôr šindľom. Domy sa skladali z izby, pitvora a komory. Stavba pokračovala za komorou maštaľou a na ňu kolmo nadväzovala zrubová stodola - humno. K hospodárskemu dvoru patrili drevené chlievy, studne a zvyčajne vo svahu vyhĺbené pivnice.
Gazdovanie na Hriňovských lazoch
V rámci prezentácie tradičnej materiálnej kultúry sa každoročne organizuje podujatie pre širokú verejnosť s názvom Gazdovanie na Hriňovských lazoch. Uvidíte na ňom napríklad lámanie a štikanie maku, kopanie zemiakov, žatvu, mlátenie obilia, bielenie plátna, kosenie mládze či orbu s konským záprahom na poli.
Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, ktorej dominujú snehobiele koruny rozkvitnutých čerešní na pozadí zazelenaných polí.
Earthy Potatoes: how do potatoes grow?
tags: #podpolanie #pestovanie #zemiakov
