Cesta hrdinov SNP s rodinou: Dobrodružstvo naprieč Slovenskom
19. mája 2021 sme sa vydali na cestu hrdinov SNP - najdlhšiu turistickú trasu krížom cez Slovensko. Je to červená značka z Dukly až na Devín (my sme nakoniec niektoré časti vynechali a šli Dukla - Nízke Tatry-Prehyba a potom Devín - Banská Bystrica). Keďže ísť s tromi detmi (Janko 6r., Kolomanko 4r. a Stanko 2r.) a odniesť všetku batožinu v batohoch by nebolo reálne, vyrobili sme si na to turistické vozíky.
Mapa cesty hrdinov SNP
Prípravy a prvé dni na ceste
19.5. Dnes odišla Ivka a Joe… Nie iba z domu, ale navždy 😥.19/20.5. Bola kosa… strašná.. Vkuse som počúvala, či nepríde nejaké zviera..20.5. Dnes sme doslova brodili blato, občas prenášali cez popadané stromy, išli veľa do kopca, raz sme sa zľakli dažďa a rýchlo sa nepremokavo obliekli, raz sme sa pred dažďom schovali v autobusovej búdke a tretí krát nás zachránil les. Úplne sme podcenili jedlo na rýchle zakúsnutie a s našou hyper pomalou rýchlosťou a bezobchodových dedín, sme dnes žili na sušenom ovocí. Na večeru nás zachránili sušené polievky od susedov a zabudnuté jedlo od nášho kameramana. Ten si dal s nami prvé dva dni… Chceli sme vedieť, aký je to veľký rozdiel, keď to dáme z ruky my. No najväčší rozdiel je v tom, že on mal kapacitu točiť-najmä tie zaujímavé a pre nás netočiteľné momenty. Každopádne dneskajšok bol záhul a už sme v stane a ideme spať. Ťažko povedať, či nás má ešte aký terén prekvapiť. Zajtra by malo byť teplo, tak snáď v noci nevymrzneme veľmi .Stretnutia a zážitky na trase
21.5. V prvom rade sme však dnes ráno stretli prvých Snpčkárov 🤩… kým my sme len dojedali raňajky a behali v pyžamách (dobre nemáme pyžamá - takže v merino spodnej vrstve), tak si na náš super flek s prameňom dobehli traja vysmiati chlapíci - traja veteráni (SNP meno), rýchly ale veľmi príjemný pokec, spoločná fotka a dohoda, že na západnom Slovensku sa možno niekde pridajú. Večer aj ráno sme varili na ohni! Kupujeme posledných 9 dedinských rožkov, syrové črievko, šunku a kyslé uhorky a super obed na svete! Pokračujeme… Krásna lúka… Vyzúvam sa a je to super! Dnes to bolo niečo cez 12 km a spíme v lesoparku pred Svidníkom.22.5. Asi sa zohrávame, lebo sa nám ráno darí „rýchlo“ zbaliť a vyrážame niečo po 10-tej. Deti sú úplne unesené zo slimáka ale Janči je taký zničený z mega kopca, že im iba odpovedá, že kým ten slimák nebude modrý nestojí.23.5. Po zistení, že fučia 3 zo 6 karimatiek robíme ráno dôležité rozhodnutie a organizujeme poslanie normálnych penových karimatiek z domu. Taktiež naše nadšenie z praktickosti nositeľných spacákov sa nestretlo s úspechom u našich detí a prehodnocujeme výbavu. Teda momentálne to vyzerá na jeden nový páperák a poslanie naspäť minimálne 2 nositeľných a jedného normálneho detského spacáku. Pod kopcom však stretávame Jančiho-miestneho turistu, ktorý po zistení, čo sa nám stalo, zburcuje všetkých kamošov. Cestou ešte opekáme jeho slaninku, ktorú aj zjeme (tvrdí, že nechce) a dole v dedine nás už čaká Dávid, ktorý berie Jančiho do dielne a ja idem s deťmi k nim domov. Ešte dáme mega výšľap a nakoniec to ukončujeme v strede lesa, lebo ďalej už nevládzeme…trochu mi lepí, ale David tvrdil, že tu nemajú medvede… Mne sa zdalo, že som dnes jedného videla 🙈 možno to bol ale nejaký opilec, ktorý sa stratil v lese a už sme ho nestretli…nejak mi nedošlo sa nad tým zamyslieť v konkrétnom momente, keď som sa mohla lepšie zahladieť.Noc v lese a dôležitosť očkovania
24.5. Naša noc v lese bola na moje veľké počudovanie najlepšia zo všetkých…spanie na listoch odfiltrovalo nízke nočné teploty a konečne mi nebola zima. Na ceste stretávame divadelníka Miška, ktorý ide opačným smerom a má posledné dni. Príjemných 15 minút ukončujeme tým, že nás natáča kamerou, aby sme mali aj spoločné zábery všetci piati 🙏 (absolútne nie sme schopní nabiehať dopredu a štelovať kameru na statív). Vychádzame na lúku, kde si dávame pauzu pod stromom a tlačíme čisté tuniakové konzervy a rybičky so zbytkom tyčiniek. S mega mastným a divným pocitom v ústach, ale plní energie pokračujeme nad Zborov, tam odbáčame z červenej a ideme pozrieť vychýrený hrad, ktorý tu nadšenci opravujú už cez 10 rokov. Hrad určite stojí za to a na 100% ho navštívte, keď tu budete! Na tomto výlete nie sme striktní na každodenné umývanie zubov či čisté oblečenie. Čo je ale úplná povinnosť, je skontrolovať si kliešte. Toto malé zvieratko vie tak zmeniť váš život, že si to ani neviete predstaviť- boreliózou či encefalitídou. Práve vďaka Ivke sme si naštudovali, aká vie byť táto malá potvora nebezpečná a dali sme sa všetci zaočkovať proti kliešťovej encefalitíde. Rok Ivkinho boja som silno prežívala s ňou a strašne ma mrzí, že ho nevybojovala. Milí kamaráti, proti kliešťovej encefalitíde sa dá očkovať! Dokopy to stojí asi 100€ na osobu, ale ževraj už 50% a viac prepláca poisťovňa. Ak chodíte do prírody, zvážte očkovanie, prosím. Ivka odišla, ale možno jej prípad zachráni niekoho iného, kto sa dá očkovať. Ivka zbohom… Jergi, Maťko, Jurko, úprimnú sústrasť a držte sa!Ďalšie dni plné zážitkov a nečakaných stretnutí
25.5. Deti sú unesené z výklopnej tatrovky a potom je od nich ešte chvíľku pokoj, kým pozerajú sľúbenú rozprávku. Keďže sme nestihli miestnu vývarovňu, končíme s pizzou a kofolou. Berieme ich aj na prechádzku, lebo ich zvukový level prekračuje všetky normy a dúfame, že ich trochu unavíme. Ideme dole do baru, kde je majiteľka nadšená, že Janči je na materskej a rozhodol sa s nami takto stráviť čas a majiteľ, ktorý to ani za živý svet nevie pochopiť. Najväčšou udalosťou dňa je určite stretnutie s SNP-čkárom Palinom, ktorý je …. A teraz sa podržte HASIČ!!! Večer ešte prichádza Miška a baby s naším support balíčkom z domu a s obyčajnými karimatkami, novým spacákom a filtrom na vodu. Večer na izbe dobieha všetok dnešný cukor a je to čistá zúfalosť 🙈 Keď to zhrnieme, jediným pozitívom bolo to, že si nohy oddýchli- psychicky to bol 10x väčší zaberák, ako na ceste. Za oknom už pol dňa prší a zajtra nás čaká zatiaľ najhoršie stúpanie na ceste.26.5. Náš plán vyrážať o deviatej nabúrava vymýšľanie, že ako upevníme penové karimatky. Lúčime sa so super milými majiteľmi penziónu Jana (to keď pôjdete pozrieť ten hrad, čo sme vám ho už odporučili, odporúčame aj toto ubytko 😉). Mne pri jedinom obrubníku nedôjde, že Stanko tam už nieje tak zafixovaný, ako iba v nosiči a on tiež nemá potrebu sa pridržiavať. Padá…na hlavu a štrk a aj si ju rozbije. Dezinfikujeme to, samozrejme, že nervy máme na pokraji… mňa to riadne mrzí a ako sa potom ukáže aj malého Janíčka. Prerábame usporiadanie karimatiek a pokračujeme už na Maguru. Začiatok je fajm ale je nám jasné, že to také ľahké nebude. Prichádza blato, krkaháje, Stanko opäť padá dole, teraz ale iba do mäkkého- do blata, takže ho prezliekame. Tam je nulový výhľad, kosa, ale majú aspoň altánok. Cesta dole je zdĺhavá, lebo Stanko kráča a je fascinovaný papekmi. Spíme na Čerešni nad Bardejovskými kúpeľmi.27.5. Deň na Čerešni začína úžasne… Janči ako zvyčajne vstáva prvý, robí oheň, varí raňajky a my štyria sa ešte túlime v stane a pomaly preberáme k životu. Dole z Čerešni idú deti samé, rozprávajú sa, pomáhajú si a fakt sú samostatní. Túto idylku trochu nabúrava fakt, že zisťujeme, že nám chýba deka, s ktorou sa deti hrali na Čerešni. Zatiaľ, čo my sme chceli deťom touto cestou ukázať aké je Slovensko a život-oni nám ukazujú, že čo riešime s tým, čo bolo a bude, keď majú teraz v ruke nanuk!… A majú pravdu! S Jančim sa nad tým zasmejeme a prestávame riešiť, koľko nás toho čaká. Tam zisťujeme, že Janko má roztrhnutú topánku a tak riešim reklamáciu cez telefón, kde sa snažím e-shopu vysvetliť, že sme na túre a nemôžme ostať bez topánok. Ich riešenie po dvoch hodinách- pošlite nám topánky nech si ich pozrie náš znalec. V Bardejove na námestí sa dávame do reči s Deniskou, Miškom a ich detičkami. Práve Deni deň predtým videla naše video- to už aké sme celebrity 🙈. Spíme u nich a je to úplne top zážitok!28.5. Nevedeli sme do čoho na tomto výlete ideme, ale čo nám bolo jasné, že sa nebudeme vyhýbať ľuďom a už vôbec neodmietne možnosť stráviť s niekým večer. Určite sa vám stalo, že vám niekto sadol ako r.ť na šerbel. To sú tie momenty, kedy aj pri cudzom človeku máte pocit, že sa poznáte roky a viete kecať celé hodiny. Asi vás neprekvapí, že našich hostiteľov opúšťame ďalší deň na obed- nie, nie kvôli opici. Proste toho bolo stále tak veľa na zdieľanie. Lúčime sa s vierou, že toto nie je jednorázové stretnutie. Bardejov opúšťame výšľapom do sedla, kde mám na svojej rikši dve spiace deti a cestou sa rozprávame s okoloidúcimi. Na lavičke s neskutočným výhľadom pod dedinkou Mihaľov nám dochádza, že máme za sebou prvých 100km! Neverím! Zbytok dňa mám mega úsmev na tvári. Vidíme slepúcha, krásne scenérie, dostávame kopec povzbudivých správ od známych i neznámych ľudí, pribrzďujú autá aby pozdravili. Opäť sa veľa rozprávame, ja si spievam a som vďačná, že sme sa odhodlali na túto cestu. Spíme pri zarastenom futbalovom ihrisku v Hervartove. V tejto dedine je krásny UNESCOm chránený drevený kostolík.29.5. Noc na ihrisku je pre mňa veľmi trhaná, lebo mám každú chvíľku pocit, že okolo stanu niečo chodí a bola som veľa hore. Začiatok na Žobrák je tak hrozný, že chlapci musia ísť po svojich. Po pár 100 metroch sa cesta zlepšuje, Stanko zaspáva a my pomaly postupujeme k vrcholu. Na Žobráku stretávame SNPčkára Ferdinanda- starého pánka, ktorý ide túto cestu so svojím psíkom Mikym. Hoci je Miky celkom zlatý, naše deti nezvyknuté na nového psíka, chytajú celkom stresy. Pokračujeme na ďalšie sedlá tentokrát so spiacim Kolomankom na vozíčku a buď metre strácame, lebo klesáme, alebo naberáme, keď opäť stúpame… Strašný brutál. Výhodou dňa je fakt, že hoci je vlhko a zima, dážď nás celý deň obchádza a stihne nás iba pár kvapiek. Mám krízu…nie takú na odchod ale takú, že sa chcem schúliť s teplým čajom do klbka v mojej posteli. Čakám na chlapcov a zahlaďujem sa na blízky stromček… normálne má bábätkovské konáriky a lístky, ktoré majú jemné chĺpky. Za dneskajšok si doprajeme izbu, posteľ v chate, polievku a halušky. Dokonca pozeráme hokej…teda ja štopkám roztrhané veci a teším sa na spánok. Zajtra má celý deň pršať 🙈🌧️ môžte prosím niekto vysvetliť počasiu, že už je pokročilá jar.30.5. Noc na Čergove bola studená, keďže im vypadlo kúrenie a v izbe sme mali 15 stupňov. Taktiež sme však mali hrubé periny a teda sme sa dobre vyspali. Vonku prší a my sa vôbec neponáhľame- ujo nám povedal, že do Terne je to pohodová jedna hodinka a ešte dole kopcom… Chlapci pozerajú rozprávku na telke a ja s Jančim dopisujem všetky novinky. Taktiež opäť spamujem s naším startlabom a chytám stresy, že to nedáme. Cestou dole (a hore) cez hrozne zahádzanú cestičku kilometre odbúdajú fakt pomaly. Ja v kuse kontrolujem net, či nám pribudli nejaké príspevky… A potom mi konečne dochádza, že som odveci. S Jančim sa rozprávame, že čo to pre nás znamená, keď to nevyzbierame… Je to také vlastné nabúranie ega, že náš projekt nezaujal natoľko ľudí, že by ho chceli podporiť ale zároveň je to skvelá spätná väzba a predsa o tom celý štartovač je. Hoci všade tvrdím, že táto cesta je o nás ako rodine, práve kvôli štartovaču mám pocit, že som nás začala silou mocou predávať… Komu a prečo? Dávam si záväzok, že cez deň telefónom iba fotím a otvorím ho, len keď spíšem report.31.5. Ráno vstávame s domácimi o 6:00. Zo začiatku je to sranda, ale už keď brodíme asi šieste blato, kde často západnú aj vozíky, je to strašné spomaľovanie. Prichádzame k prvému brodu a tešíme sa, že si umyjeme nohy. Druhý brod, oveľa hlbší a akčnejší natáčame a je to celkom sranda. Ale keď nás cesta vráti naspäť cez žihľavu (stále bosých) a opäť nás čaká zatiaľ najhorší brod, to už sme vytočení-toto totiž nieje normálna cesta SNP- tá ide priamo lúkou povyše. To nejaký veľkostatkár obohnal lúku plotom a veď pár km navyše pri tak dlhej ceste si nikto ani nevšimne. No všimne! Nám ten 1,5 km brodenia cez riečku, blato a chraštie trvá hodinu a sme úplne zničení. Vypínam telefón a skúšam sa sústrediť na prírodu. Na rôznorodý štebot vtákov, poohýbané stromy a deti. Na námestí nás chytá dážď a prihovárajú sa nám ľudia, že nás poznajú- fakt milé. Posledný kopec do Malého Šariša je kľudnejší.1.6. Teraz sa tešíme z malého detského ihriska pri jazierku a chlebu s paštékou. Krásny deň detí všetkým deťom prajeme!1.6. Z Malého Šariša odchádzame voňaví, najedení a spokojní. Už za dedinou sa na poliach začína ozývať streľba. Opakuje sa tak často, že usudzujeme, že bude blízko streľnica. Ja sa cítim fakt nepríjemne a Janíčkovi nakazujem, nech ide za mnou. Je mi jasné, že šanca, že by letela niekde guľka, je malá, ale aj tak. Neviem si ani len predstaviť ten strach rodičov v krajinách, kde je vojna, keď nevedia, či nejaká guľka nechytí ich alebo ich deti. Zamýšľam sa aj nad tým, že aj na Slovensku niekto zažíva vojnu - sú to zvieratá, na ktorých číha na každej lúčke posed. Už viac krát sme v lese počuli streľbu. Ľudia, ktorí dajú streľnicu do lesa, však úplne ignorujú zvieratá. Tesne pri streľnici je hluk tak strašný a počujeme ho ešte asi hodinu, lebo sa ozýva lesom…do toho hukot motorových píl a kosačiek a smetisko pre Prešov. Neskôr ma však poteší náučný chodník lesníckej školy, ktorý nás odkláňa od cesty a kde naše deti vystrájajú a tešia sa z bytia. Deň je dlhý a medzi Cemjatou a Radošovcami je nádherný zmiešaný les. Stromy rôznych druhov sa tam doslova objímajú a žijú v symbióze so zvieratami. V Radošovciach stretávame Ďuriho, ktorý nám priniesol topánky. Ide sa s nami prejsť a ochotne berie vozík až na kopec (verili by ste, že sme sa spoznali len včera?) Ďakujeme za všetko!2.6. Nad ránom sú vonku a teda aj v stane 4 stupne a my sa tešíme, že nás ráno vyháňa zo stanu slnko a teplo. Tým, že sme za dedinou a na nikoho nie sme viazaní, riadne sa lemríme. Keďže mi oznamuje, že to bude pohodový deň, zaváňa to prúserom 😂. Počas dňa dávame viac páuz… cítime, že sme unavení. Dnes sú to presne 2 týždne, čo sme vyrazili na túto našu cestu a zatiaľ sme mali iba jeden deň oddychu. V rámci obednej pauzy si rozkladáme piknikovú deku na kraji lesa. Žijeme svoj sen, vďaka tomu, že sme v pohybe, máme dennú aktivitu, spoznávame skvelých ľudí a najmä si užívame čas s našimi deťmi. Kolomanko má dneska riadny šlofík na vozíčku. V Kysak Brezie sa odpájame z červenej a vyberáme sa do Malej Lodiny. Ide o 5 km zachádzku avšak práve na tomto mieste môžeme vďaka Zsuzsi a jej rodinke stráviť deň voľna…a to je ponuka za ktorou sa oplatí dokráčať. …. Druhá vec je naša perepúť s topánkami…Jediné funkčné boli tie Kolomankove. Prvýkrát sme sa s ozajstnou pohostinnosťou stretli počas našej svadobnej cesty po Amerických kontinentoch. Už vtedy sme boli očarení a neskutočne vďační, že do nás ľudia vložili dôveru a prichýlili nás pod ich strechu. Takou čerešničkou na torte boli Vianoce v Chile, kde sme šiesti pútnici strávili štedrý večer v chatke okolo stola so šiestimi plnými a jedným prázdnym tanierom, ktorý čakal na majiteľa. Po našom návrate sme sa rozhodli vrátiť to, čo nám bolo dané. Hosťovali sme u nás doma cez 50 cyklistov, ponúkli im náš byt, naše pohostenie a miesto na oddych. Naša cesta by mala trvať do augusta a náš byt je voľný. Ak by ste m...Recept na Anglický puding
V Anglicku je vianočný puding neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Ak ste ho ešte nikdy neochutnali, tento rok je ideálny čas to napraviť.Anglický vianočný puding je viac než len dezert - je to tradícia. Pečenie tohto pudingu si vyžaduje čas a trpezlivosť, ale každý krok v tomto procese zaručuje autentickú chuť, ktorá si vás získa. Bohatý na ovocie, koreniny a s jemným brandy nádychom, tento puding je ideálny na sviatočný stôl, kde bude nielen lahodiť vašim chuťovým pohárikom, ale aj obohatí atmosféru Vianoc o kúsok anglickej tradície.Ak ste ho ešte nikdy neochutnali, tento rok je ideálny čas na to, aby ste vyskúšali tento klasický vianočný dezert a pridali ho k svojmu sviatočnému menu. Tento bohatý, korenistý dezert s ovocím, brandy a štipkou tradície vás zaručene očarí.Ako pripraviť vianočný puding – viktoriánskym spôsobom
Postup:
1. Do misky nasypte na hrubo nakrájané sušené ovocie a na menšie kocky nakrájané jablko.2. Zalejte pomarančovou šťavou a brandy.3. Maslo izbovej teploty s cukrom a pomarančovou kôrou vyšľahajte na svetlú penu.4. Po jednom zapracujte vajcia.5. Vmiešajte sušené ovocie aj s tekutinou a hmotu vylejte do pripravenej formy.6. Na vrch položte papier na pečenie tak, aby sa dotýkal cesta, zakryte ešte alobalom a položte na kovovú misku do veľkého hrnca naplneného vriacou vodou.7. Hrniec zakryte pokrievkou a na slabom plameni nechajte variť 6 hodín.8. Uvarený puding nechajte vychladnúť a uložte ho zabalený do chladničky aspoň na dva týždne.9. Potom ho nad parou zohrejte a môžete ho ozdobiť polevou, ktorú pripravíte zmiešaním zmäknutého masla a brandy s práškovým cukrom.Anglický vianočný puding
tags: #pohoda #den #fm #puding #recept
