Poľskí výrobcovia syra a situácia na trhu so syrmi na Slovensku

Syr je jednou z najčastejších potravín, ktoré sa určite nájdu v takmer každej domácnosti. Konzumujeme ho skutočne na rôzne spôsoby, či už vyprážaný alebo ako súčasť rôznych cestovín. Aj preto sa tento produkt často nachádza v našich chladničkách.

Českí a poľskí potravinári medzi sebou bojujú o to, koho výrobky sú kvalitnejšie. Čísla z dovozu hovoria, že obľuba poľských potravín v Česku rastie. Je to tým, že sú lacné, alebo tým, že sú lepšie? Anketa iDNES.cz ukázala, že v rámci nízkej cenovej kategórie chutia hodnotiteľom viac poľské potraviny, a dokonca sa im viac páči aj ich vzhľad.

Portál iDNES.cz v ankete skúmal deväť druhov výrobkov - maslo, plátkový a zrejúci syr, džem, slané tyčinky, oblátky, čokoládu, džús a pivo. Hodnotitelia rozhodli, že chuť i vzhľad má o trochu lepší päť poľských výrobkov a iba dva české. Verdikt vyslovili štyria šéfkuchári českých luxusných reštaurácií a ďalších päť ľudí, ktorí si potrpia na dobré jedlo.

Kvôli týmto obmedzeniam tak zostali vo výbere tovaru väčšinou jedny z najlacnejších potravín v danej kategórii, ktoré redakcia vo Smíchovskom Tescu našla. Po ochutnaní vzoriek sa väčšina odborníkov zhodla na tom, že im nechutí ani jedna vzorka, a voliť z nich to lepšie, bolo pre nich dosť ťažké. "Suroviny, ktoré ste vybrali, nie sú žiadna veľká kvalita. Boli porovnateľné a nechutili mi," povedal napríklad Jiří Štift, šéfkuchár hotela Mandarin Oriental. Niektorí testujúci dokonca odmietli určité vzorky ochutnať, pretože už na pohľad nevyzerali vábne.

A ktoré výrobky vo svojej kategórii zvíťazili? Maslo, plátkový syr, slané tyčinky, pomarančový džús a pivo z Poľska. Džem a sušienky chutili viac tie české, zrejúci syr má lepšiu chuť ten poľský a vzhľad český. V nepovinných komentároch hneď dvaja hodnotitelia uviedli, že obe čokolády boli zlé.

Potravinársku komoru ČR, ktorá obhajuje záujmy českých výrobcov potravín, výsledok nezaskočil. "Chuť je subjektívny pocit a nevypovedá o kvalite výrobku. Tú by dokázala určiť až analýza zloženia výrobku. Bohužiaľ sa tiež stáva, že ľudia kvôli zaplaveniu trhu lacnými potravinami zabúdajú na to, ako dobré potraviny chutia.

Zvolenská Slatina 1. apríla (TASR) - Na Slovensku sa vo veľkom začala predávať poľská bryndza. Podľa Cechu bryndziarov však výrobok s podstatne nižším podielom ovčej suroviny nespĺňa naše parametre. Cech i Slovenský zväz chovateľov oviec a kôz sa už obrátili listom na Ministerstvo pôdohospodárstva SR a veterinárne správy, v ktorých upozorňujú na tento problém.

Podľa riaditeľa Bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine Svena Harmana bryndza z Poľska sa dováža a balí v jednej zo slovenských mliekarní. Na obale deklaruje len 30-% podiel ovčieho mlieka, pričom slovenské bryndziarne dodržujú stanovený 50-% limit. "Bryndza, ktorá sa uplynulý mesiac objavila vo veľkých obchodných reťazcoch je preto lacnejšia, avšak kvalitatívne za našou bryndzou zaostáva," uviedol Harman.

Poľský produkt, ktorý predávajú pod názvom Tatranská bryndza sa tak stáva hrozbou pre slovenských výrobcov. "Ohrozuje to nielen ceny ovčieho mlieka, ktoré sme vyjednávali na začiatku roka, ale z hľadiska objemov aj celý jeho tohtoročný výkup," tvrdí riaditeľ. Navyše, slovenskí odborníci majú na bryndzu, vyrábanú podielom z ovčieho a kravského syra nejednoznačný výklad. "Niektorí hovoria, že pravá slovenská bryndza môže byť len s minimálne 50-% podielom ovčieho mlieka, iní vravia, že to môže byť aj menej," uvádza Harman.

Tony poľskej bryndze prichádzajú na trh SR práve vo chvíli, keď sa slovenskí výrobcovia pripravujú na sezónu. "Už tesne pred Veľkou nocou chceme priniesť do obchodov prvú letnú "májovú" bryndzu," podotkol šéf bryndziarne. Po minulé roky jej len vo Zvolenskej Slatine vyrobili približne 500 ton. Bryndzu ešte začiatkom nového tisícročia vyrábalo na Slovensku šesť tradičných prevádzkarní a tri mliekarne. Dve bryndziarne však medzičasom zatvorili. date_range26.

Slovensko v pondelok vznieslo námietky proti žiadosti Poľska zapísať syr oštiepok na európsky zoznam chránených tradičných výrobkov. Registrácia oštiepku Poľskom by znamenala, že označiť syr ako oštiepok by mohli len výrobcovia na poľskej strane hraníc. Slovensko tak zabránilo, aby bol oštiepok zapísaný na zozname Európskou úniou chránených značiek potravín ako poľský výrobok.

Hovorca európskej komisárky pre poľnohospodárstvo Michael Mann informoval, že Poľsko a Slovensko majú teraz šesť mesiacov, aby vyriešili tento spor.

Lidl na Slovensku zvoláva celú šaržu zrejúcich 200-gramových syrov, ktoré predáva pod vlastnou značkou Bluedino. Zákazníkov o tom už istý čas informuje na svojej webovej stránke a vchodových dverách predajní. Reťazec tak robí na žiadosť poľského výrobcu Spomlek, ktorý sa na obale nepriznal k použitiu dvoch éčok - natamycínu (E 235) a kyseliny sorbovej (E 200). Ak by Lidl syry s neúplným zložením ponechal v predaji, hrozila by mu pokuta od potravinárskej inšpekcie.

Obe nepriznané látky slúžia v potravinách ako ochrana pred kontamináciou plesňami a kvasinkami. Použitie protiplesňového natamycínu je v EÚ prísne regulované. U citlivých osôb môže vyvolať tráviace problémy. Výrobcovia majú povolené len obmedzené množstvá na povrchové ošetrenie syrov a sušených údenín.

Kyselina sorbová je rovnako ako natamycín široko používanou konzervačnou látkou pri výrobe syrov a mäsových výrobkov. Na rozdiel od neho však nie je až taká agresívna. Alergické reakcie vyvoláva len ojedinele.

Lidl vracia zákazníkom peniaze výlučne len za syry označené šaržou 0305R, ktorým dátum spotreby uplynie 3. novembra 2017.

Lidl sťahuje z predaja syr. BRATISLAVA - Syr je jednou z najčastejších potravín, ktoré sa určite nájdu v takmer každej domácnosti. Pozor! Známy obchodný reťazec však jednu šaržu syra stiahol z predaja. Syr rozhodne patrí medzi bežné potraviny v našich domácnostiach. Konzumujeme ho skutočne na rôzne spôsoby. Či už vyprážaný alebo ako súčasť rôznych cestovín. Aj preto sa tento produkt často nachádza v našich chladničkách. Lidl totiž na svojom webe informuje o stiahnutí “produktu Pecorino tvrdý syr z ovčieho mlieka „Pilos Selection“ ca. 100g, dátum spotreby 19.

Lidl sťahuje z predaja syr. Pracovníci spoločnosti Lidl tiež upozorňujú, že “uvedené sa týka výlučne produktu Pecorino tvrdý syr z ovčieho mlieka „Pilos Selection“ ca. 100g, dátum spotreby 19.12.2022, šarža 422H 1544 L23 od dodávateľa JERMI Käsewerk GmbH. Ostatných šarží a iných produktov predávaných v spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s.

Sme odpadovým košom Európy. Poučíme sa z koronavírusu a začneme kupovať SLOVENSKÉ VÝROBKY? Denne na Slovensko privezieme až sedemsto kamiónov potravín. Túto informáciu nám poskytli zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Keď sa pýtame, aké potraviny dovážame z európskych krajín, hovorkyňa Jana Holéciová hovorí: „Všetko. Mliečne výrobky, vajcia, mäso, zeleninu, ovocie...“ Slovensko sa už roky krúti v nezmyselnom potravinovom kolotoči.

„Dokážeme si takmer všetko dopestovať a dochovať. Vyvezieme to však do zahraničia, naše komodity spracujú cudzie ruky a s maržou sa dovážajú späť.“ Slovensko je potravinovo sebestačné iba na 37 percent. Viac ako 60 percent potrebných potravín musíme priviezť. Koronavírus obmedzil celoeurópsku mobilitu, sťažil distribúciu, táto situácia nás stavia do pozoru.

Poľnohospodári a chovatelia na celom svete majú dnes problémy. Situácia na Slovensku je však komplikovanejšia, pretože naša potravinová sebestačnosť je žalostne nízka.

Príklady poľských výrobcov syra

Ovce sa pasú, syrári pracujú na prízemí v miestnosti, kde zrejú syry, zatiaľ čo z horného poschodia sa nesú harmonické zvuky starého klavíra. Mazúrsko, známe svojimi veľkými jazerami, je aj vlasťou syrárov, ktorí odišli z poľských miest. Poľsko má veľkú poľnohospodársku tradíciu a je tiež európskou superveľmocou, pokiaľ ide o produkciu hydiny či jabĺk.

Príkladom môže byť Ruslan Kozynko, majiteľ Rancho Frontiera v obci Warpuny. Tento klavirista, skladateľ a horolezec ukrajinského pôvodu žil v Poznani. Keď sa pred dvadsiatimi rokmi rozhodli uskutočniť svoj idylický sen a kúpili rozpadnutú farmu s výmerou 17 hektárov, začali s jazdeckou školou. Ich kravy sú plemena Jersey. “V Európe je stále menej prirodzene výdatnej pastvy. “Z ovčieho mlieka vyrábame čerstvý syr a jemný syr so silnou chuťou nazvaný Mazurian.

Ďalšie farma v regióne, Nad Arem, sa špecializuje na kozie syry. Podnikateľka Helena Wróblewski sa pustila začiatkom 90. rokov do výroby svetrov v Olštýne, najväčšom meste Mazúrska, ale drvila ju ázijská konkurencia. Kúpila farmu v zlom stave, opravila ju a začala sama pre seba chovať kozy. Rozhodla sa pre syry. Dnes sa na veľkej farme preháňajú asi tri stovky kôz, predovšetkým alpských.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s informáciami o uvedených výrobcoch:

Vozia k nám odpad Bravčové, hovädzie, ale hlavne hydinové mäso, zemiaky, paradajky, koreňová a kapustová zelenina, dokonca aj chlieb, pekárenské výrobky a minerálne vody. To je len zlomok potravín, ktoré privážame zo zahraničia. Ročne minieme približne 4,47 miliardy eur za dovezené agropotravinárske výrobky. Hlavne v prípade mäsa platí, že my Slováci zjeme to, čo nechcú konzumovať v zahraničí.

Predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrej Imrich nám objasňuje, ako sa v prípade bravčového mäsa stávame odpadkovým košom Európy. „Ročne privezieme minimálne 160-tisíc ton bravčového mäsa. Nemecké, belgické, dánske, francúzske, holandské mäsokombináty disponujú v porovnaní s nami obrovskými spracovateľskými kapacitami. Títo veľkí hráči na trhu uspokojujú hlavne neutíchajúci dopyt po kvalitnom bravčovom mäse v Ázii. Do Číny, Japonska, na Taiwan a do Južnej Kórey nevyvážajú jatočné polovice, ako je to zvykom, ale tie lepšie časti ako karé, panenskú sviečkovicu či stehno a bôčik. Potom uspokoja domáci trh a to, čo zvýši, vyexpedujú napríklad aj na Slovensko. A keďže veľmi dobre zarobili na ázijskom trhu, zvyškové anatomické časti môžu predať lacnejšie. Z výrobného mäsa sa postupne urobí jedna obrovská kocka, zasunú ju do mrazničky a čakajú na odvoz. Mäso k nám následne cestuje niekoľko dní a niekoľko tisíc kilometrov. Všetky tieto faktory veľmi negatívne vplývajú na kvalitu mäsa, nečudo, že pri spracovaní sa využívajú napríklad aditíva, aby sa vylepšila farba, chuť a vôňa.“

Dnes však ázijský trh stagnuje, problém nastáva pri distribúcii, chovatelia zo západnej Európy majú problémy. „Jatočné ošípané sa porážajú už vo chvíli, keď dosiahnu váhu 120 kíl. Inak chovateľ vykazuje straty. Keďže export do Ázie je sťažený, mäso musia predávať v Európe lacnejšie. Ale zatiaľ sa táto skutočnosť neodráža na cene mäsa v slovenských obchodných reťazcoch.“

Pre sťaženú mobilitu vo svete stúpajú ceny potravín, hlavne tých čerstvých. V Nemecku až dvojnásobne zdraželi uhorky, cena karfiolu, ktorý dovážajú zo Španielska a z Francúzska, stúpla o 75 percent. Veľmi drahé sú jahody a špargľa. V tejto krajine ceny čerstvých potravín stúpli v apríli medziročne takmer o 10 percent. Náklady na zeleninu sa pritom zvýšili zhruba o 30 percent. Ovocie je takmer o 14 percent drahšie než vlani. Podľa údajov Štatistického úradu SR aj u nás zaznamenali medzimesačný nárast cien potravín. Zelenina vrátane zemiakov zdražela v apríli o viac ako šesť percent, ovocie o 1,6 percenta. Podobné údaje zaznamenali v susednom Česku. Takmer o štvrtinu zdraželo ovocie, za zeleninu zákazníci zaplatili o 12 percent viac.

V čase, keď koronavírus poriadne zatriasol trhom s potravinami, jednotlivé vlády vyzývajú ľudí, aby pri nákupoch uprednostňovali domáce produkty. Rodí sa tak nový druh vlastenectva. Napríklad poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski povzbudil Poliakov, aby namiesto potravín z dovozu nakupovali miestne výrobky. Potravinové vlastenectvo sa skloňuje aj na Slovensku. „Mali by sme si brať príklad z iných európskych krajín.

Taliansko práve v čase pandémie stavilo na potravinové vlastenectvo a prednostne skonzumovalo najskôr talianske jahňacie mäso, až potom doviezlo jahňatá zo zahraničia. Zväz chovateľov ošípaných už apeluje na spracovateľov mäsa, na bitúnky, ale aj na samotných spotrebiteľov, aby nakupovali prioritne slovenské bravčové mäso. Potravinové vlastenectvo sa musí stať témou aj pre Slovensko o to viac, že krajina bez dostatočnej vlastnej produkcie je práve v časoch krízy odkázaná na milosť iných zásobovateľov,“ uvádza hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Prvou lastovičkou v prípade slovenského potravinového vlastenectva je baranie a jahňacie mäso, ktoré sa po dlhých desaťročiach vráti na slovenské pulty. Bližšie o tom hovorí riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Slavomír Reľovský: „Slovenskí chovatelia boli zvyknutí každý rok pred Veľkou nocou vyviezť do Talianska 100-tisíc jahniat. Tento rok sa situácia skomplikovala pre koronavírus, cena prudko klesla o 40 percent. Pre niektoré farmy to bola likvidačná situácia.“ Nakoniec k tradičnému talianskemu odberateľovi vyviezli iba polovicu zo spomínaného počtu, nastal problém, kam umiestniť druhú polovicu domácej produkcie.

„Pomohlo nám ministerstvo a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.“ Slovenskí spotrebitelia tak už v týchto dňoch môžu kupovať jahňacie mäso v prvom obchodnom reťazci, postupne sa pripoja ďalšie. „Boli by sme najradšej, keby sa všetka naša produkcia zjedla doma. Máme na to podmienky, dokážeme vychovať krásne zvieratá,“ dodáva Slavomír Reľovský. Na Slovensku pôsobí osemtisíc fariem, ktoré sa zaoberajú chovom oviec, kôz a spracovaním mlieka, z toho je štyristo salašov. V čase pandémie im prudko klesli tržby, pretože Slováci si zvykli kupovať ovčie syry a podobné produkty napríklad na Liptove a Orave pri cestovaní týmito regiónmi. Koronavírus však stopol aj mobilitu v rámci krajiny.

tags: #polskí #výrobcovia #syra #zoznam

Populárne príspevky:

• Chopollen čokoláda
• Nápady na dokonalú oslavu s kombinovanou tortou
• Recepty na plnený arabský chlieb
• Zloženie obložených chlebíčkov
• Koláč Deň a Noc – lahodná alternatíva bez mlieka