Pôst Filipovka: Jedálniček, Recepty a Tradície

Adventné vence sú dnes neodmysliteľnou súčasťou tohto obdobia. Advent sa zvyčajne začína v období medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Štyri nedele, počas ktorých postupne zapaľujeme 4 sviečky na adventnom venci.

Viete, kto vlastne vymyslel adventný veniec a ako sa tento pekný zvyk zrodil? Pochádzajú z 19. storočia. Prvý adventný veniec údajne vyrobil Johann Hinrich Wichern, nemecký protestantský pastor, ktorý sa staral o chudobné deti v Hamburgu. Postupne sa tento zvyk zjednodušil na veniec so štyrmi sviečkami, ktorý poznáme dnes.

Vedeli ste, že slovo advent pochádza z latinského „adventus“?

Čo symbolizujú jednotlivé časti venca?

• Kruh venca predstavuje večnosť a nekonečnosť Boha, pretože nemá začiatok ani koniec.
• Štyri sviečky. Každá sviečka predstavuje jednu adventnú nedeľu.
• Môže sa ozdobiť šiškami, sušenými pomarančmi, koreninami ako škoricou alebo klinčekmi.
• Oheň sviečok. Svetlo sviečok symbolizuje príchod Krista, ktorý je svetlom sveta.
• Biela: občas aj biela sviečka, ktorá sa používa na Štedrý deň a počas vianočných sviatkov.

Koledy patria neodmysliteľne k adventu. Koledy majú rôzne melódie a texty. Niektoré sú jednoduché a ľahko zapamätateľné, iné sú zložitejšie a vyžadujú si viac hudobných zručností. Spoločné pre všetky koledy je ich radostný a slávnostný charakter.

Medzi najznámejšie koledy patria:

• Nesiem vám noviny: Táto koleda je jednou z najznámejších a najobľúbenejších.
• Tichá noc, svätá noc: Jedna z najznámejších a najobľúbenejších kolied, je pôvodom nemecká, ale stala sa populárnou po celom svete.

Vedeli ste, že na niektorých farmách sa počas adventu organizujú rôzne podujatia pre deti? Organizujú sa tiež adventné koncerty, najmä vo väčších mestách, ale aj na vidieku.

V niektorých kresťanských denomináciách sa počas adventu dodržiava adventný pôst. Nazýva sa aj Filipovka (najmä v pravoslávnych a gréckokatolíckych tradíciách) a tradične sa začína 15. novembra (na sviatok sv. Filipa, preto názov Filipovka). Trvá do 24. decembra. Adventný pôst má veriacich viesť k duchovnej obnove a hlbšiemu prežívaniu Vianoc.

Je to čas pokory, ticha a očakávania, kedy sa človek zameriava na vnútornú prípravu namiesto vonkajších aktivít. Základom je zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec a iných živočíšnych produktov.

Ukrajinské korene a tradície

Od vypuknutia vojny na Ukrajine som si začala oveľa viac uvedomovať ukrajinskú kultúru, objavovať naše ukrajinské korene, tradície a hľadať to, čo bolo pre nás dôležité, a čo nám režim Sovietskeho zväzu násilne odobral. V mojej rodine je napríklad cítiť, že mama je zo západnej Ukrajiny a otec z východnej. Mama berie svätého Mikuláša a darčeky, ktoré nosí deťom, ako samozrejmosť. Naopak, môj otec, ktorý vyrástol pri Kyjive na východe Ukrajiny, o týchto tradíciách nič nevedel z dôvodu ateizmu, ktorý sa šíril Sovietskym režimom. Teraz si všetky tradície ľudia postihnutí vojnou s veľkým záujmom obnovujú a znova vyhľadávajú.

Medzi vianočné ukrajinské zvyky patrí výroba „didukha“. Je to vianočná dekorácia z obilia, ktorá pripomína stromček a symbolizuje život a hojnosť. Táto zvyklosť sa zachovala len v niekoľkých rodinách. Ďalej je to aj schovávanie mincí pod obrus alebo do pirohov. Ten, kto ich nájde, bude šťastný celý nasledujúci rok.

Na Vianoce je typické servírovať na ukrajinskom stole dvanásť rôznych pôstnych jedál, v ktorých sa vyhýbame mäsu. Typickými sú tradičné „varenyky". Je to múčne jedlo podobné menším slovenským pirohom. Varenyky si môžeme pripraviť s rôznymi náplňami, akými sú zemiaky, dusená kapusta či dokonca sladké varianty s višňami alebo tvarohom. Najobľúbenejšie sú však zemiakové, ktoré pripravujeme s rôznymi prílohami, najmä hubami. Oproti niektorým iným kultúram, kde sa jedia oblátky, my máme na Ukrajine „kutyu". Je to druh kaše vyrobený z pšenice, do ktorej sa pridáva rôzne sušené ovocie ako hrozienka, marhule, slivky a med. Každá rodina má svoj vlastný spôsob prípravy, napríklad na východe Ukrajiny sa namiesto pšenice používa ryža. Každá oblasť Ukrajiny chutí počas Vianoc inak.

Na Ukrajine máme tiež zemiakový šalát, no obľubujeme ho predovšetkým na Silvestra. Voláme ho šalát „Olivie“. Za čias Sovietskeho zväzu bol zemiakový šalát pomerne častým pokrmom, ktorý sa pripravoval s lacnými klobásami s nízkym percentom mäsa. Môj otec ich nazýva „papierové". Pre ne sa zvykli poškriepiť matka s babkou. Stará mama si obľúbila tradičnú socialistickú verziu, zatiaľ čo moja matka preferovala poriadne mäso, čím menila recept.

Vianoce, ktoré sa oslavovali od konca 4. storočia, nadobudli v Rusku osobitný význam. V priebehu histórie sa Vianoce stali obdobím, kedy sa spojili duchovné a rodinné tradície.

Ruské Vianoce: Rojdestvo

Ruské Vianoce, známe ako Rojdestvo, sú hlbokou a krásnou oslavou, ktorá sa riadi tradičnými pravoslávnymi zvyklosťami a liturgiou. Vianoce (Roždestvo) ako druhé najdôležitejšie cirkevné sviatky podliehajú tradičnému Juliánskemu kalendáru, ktorý je o 13 dní pozadu oproti nášmu. V Rusku sa Vianoce slávia 7. januára, čo je v súlade s Juliánskym kalendárom. Tento deň je pre pravoslávnych veriacich významný nielen z duchovného hľadiska, ale aj z kultúrneho a historického. Ruská pravoslávna cirkev sa stala hlavnou náboženskou inštitúciou v krajine po prijatí kresťanstva v 10. storočí, kedy knieža Vladimír Veľký z Kyjevskej Rusi prijal krst.

Príprava na Vianoce

Prípravy na ruské Vianoce začínajú s obdobím Adventu, ktorý sa nazýva Filipovka. Toto obdobie trvá 40 dní pred Vianocami a je časom pôstu, modlitby a duchovnej reflexie. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.

Štedrý večer (Сочельник)

Štedrý večer (Сочельник), ktorý predchádza Vianociam, je dôležitou súčasťou ruských vianočných osláv. 6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom. V tento deň sa rodiny zhromažďujú, aby sa zúčastnili večere, ktorá sa nazýva Sochelnik. Tradičná večera sa skladá z 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.

Slávnostnú večeru začína spravidla najstarší člen rodiny modlitbou a požehnaním. Jedál by sa malo podávať dvanásť - podľa počtu apoštolov. Na ich počte ale záleží aj na regióne, obsahovať by ale nemali mäso, keďže pôst sa končí až úderom polnoci.

Ďalšie zvyky spojené so Štedrým večerom:

• Modlitba a sviečky: Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
• Seno na stole: Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
• Prvá hviezda: Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.

Deň Vianoc (7. január)

Deň Vianoc (7. január) je dňom radosti a osláv, kedy sa konajú slávnostné bohoslužby v pravoslávnych kostoloch. Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony. Po bohoslužbe sa ruské rodiny stretávajú, aby si vzájomne priali šťastné Vianoce.

Ruské Vianočné tradície a folklór

Ruské Vianoce sú obohatené o množstvo kultúrnych a folklórnych prvkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu:

• Koliada - Rituálne spevy a koledy, ktoré sa spievajú pred Vianocami a počas vianočného obdobia.
• Divadelná hra - V niektorých oblastiach sa hrávajú tradičné divadelné hry, ktoré zohľadňujú vianočné príbehy a legendy.

Dôležitou súčasťou vianočných osláv je aj stôl s darčekmi. V Rusku je zvykom, že darčeky sa zvyčajne dávajú až na Nový rok, a nie na Vianoce. Slávny Dedo Mráz (Ded Moroz) s vnučkou Snehulienkou (Sneguročka) nosia darčeky na Nový rok.

V Rusku sa počas sviatkov mieša moderný štýl života s tradičnými vzormi a materiálmi a najlepšie je to vidieť práve na výzdobe. Ručne maľované ozdoby, tradičné matriošky a množstvo svetiel, to sú Vianočné dekorácie v ruskom poňatí. Hľadajte tradičné vzory, zlatý lesk a nápadné farby.

Sladkosti patria k Vianociam nielen u nás, ale aj v Rusku majú svoje obľúbené sviatočné sladké dobroty. Najznámejšie a najtypickejšie vianočné cukrovinky pečené v Rusku sú bezpochyby snehové gule (rusky снежky - „snezhki“ ). Na rozdiel od krehkých rožkov sú jednoduchšie na prípravu. Napriek tomu, že vo svete sú známe predovšetkým sladké snehové gule, väčšina Rusov si nedokáže predstaviť sviatočnú tabuľu bez krehkých rožkov s medom a škoricou.

Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách

Pravoslávne Vianoce sa oslavujú v rôznych krajinách s jedinečnými regionálnymi zvykmi:

• Rusko: Vianoce sú tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
• Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
• Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
• Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce

Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.

tags: #pôst #filipovka #jedálniček #recepty

Populárne príspevky:

• Rýchly a zdravý recept na müsli tyčinky
• Nutričné hodnoty mrazenej zeleniny
• Tipy na nákup kakaa a bezlepkových potravín v Brne
• Špargľa jedlá: všetko, čo potrebujete vedieť
• Použitie husacej masti v kuchyni a liečiteľstve