Poučenie pre Honcov na Poľovačke na Diviaka: Bezpečnosť, Etika a Tradície

Poľovníctvo je viac než len záľuba; je to hlboký vzťah k prírode, ktorý formuje poľovníka nielen intelektuálne, ale aj emocionálne a morálne.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dôležité aspekty poľovníctva diviakov, so zameraním na etické zásady, dodržiavanie tradícií, bezpečnosť a správne správanie sa na spoločných poľovačkách.

Poľovnícka Morálka a Etika

Poľovník by mal byť predovšetkým čestný, slušný, nezištný a ochotný pomáhať. Je nevyhnutné dodržiavať zásady chovu, ochrany a lovu zveri, ako aj bezpečného zaobchádzania so zbraňou.

Zachovávanie poľovníckych zvykov a tradícií a neustále zvyšovanie odborných vedomostí sú samozrejmosťou. Nadmerné požívanie alkoholických nápojov je neprípustné.

Poľovnícka morálka upravuje vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti. Poľovnícka etika definuje vzťah poľovníka k poľovníctvu, zveri, prírode, poľovným psom a kolegom poľovníkom.

Poľovnícka Disciplína

Poľovnícka disciplína znamená uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají. Láska a úcta k prírode, zveri, neustále zdokonaľovanie vedomostí o živote zveri, skromnosť a dobrovoľná disciplína sú základnými vlastnosťami ozajstného poľovníka.

Zásady disciplíny:

Strieľať na zver len ak ju bezpečne rozoznal.
Nestrieľať na bažanty, ktoré hradujú alebo sa pohybujú po zemi.
Nestrieľať na kačice a husi sediace na vode.
Nestrieľať na zajaca na ležovisku.
Neloviť matku mláďati.
Neloviť tam, kde sa zver počas núdze prikrmuje.
Pri postrelení zveri vynaložiť maximálne úsilie na jej včasné dohľadanie.
Po ulovení dodržiavať poľovnícke zvyky a tradície.
Pri účasti na spoločnej poľovačke sa bez výhrad riadiť pokynmi vedúceho poľovačky.
Dodržiavať bezpečnosť pri manipulácii so strelnou zbraňou.

Poľovnícke Oblečenie

Oblečenie poľovníka by malo spĺňať kritérium účelnosti a estetického vzhľadu.

Na spoločenské príležitosti sa nosia poľovnícke obleky - rovnošaty, ktoré by mali obsahovať bielu košeľu, zelenú kravatu, prípadne poľovnícku kravatu. Poľovnícke obleky sú v odtieňoch zelenej, hnedej, sivej a ich kombinácie, doplnené poľovníckym klobúkom.

Účelnosť oblečenia spočíva v pevných materiáloch, kvalitnom ušití a schopnosti vydržať pobyt a činnosť v ťažkých podmienkach a pôsobenie poveternostných vplyvov. Obuv by mala umožňovať tichú a pohodlnú chôdzu a chrániť pred zimou a vlhkom. Na spoločných poľovačkách v pohone sa odporúča nosiť voľnú oranžovú vestu pre zvýšenie bezpečnosti.

Poľovnícka Reč a Terminológia

Poľovnícka reč - terminológia sa zdokonaľovala celé stáročia. Počas celého vývoja sa niektoré výrazy vytrácali a iné zasa priberali. Existuje slovenské poľovnícke názvoslovie, ktoré pomenúva činnosť poľovníka, zver, poľovnícke pomôcky a všetko ďalšie, čo s poľovníctvom súvisí podľa platných pravidiel slovenského jazyka.

Existuje aj poľovnícka reč, ktorá je veľmi vzdialená od slovenského poľovníckeho názvoslovia, obsahuje výrazy, ktoré majú svoj pôvod nielen v inom jazyku, ale v dávnej minulosti. Táto reč existovala, existuje a bude existovať aj naďalej.

Poľovnícke Vyznamenania

Za prácu v prospech rozvoja slovenského poľovníctva môžu byť poľovníci ocenení vyznamenaniami Slovenského poľovníckeho zväzu. Poľovnícke vyznamenania sa nosia na ľavej strane saka poľovníckej uniformy.

Vždy sa nosí najvyššie vyznamenanie, ktoré bolo udelené. Napríklad, ak je poľovník držiteľom striebornej a bronzovej medaily, nosí striebornú. Ak má striebornú a zlatú medailu, nosí zlatú. Ak mu boli udelené vyznamenania zlatá medaila, zlatý kamzík a medaila svätého Huberta, nosí vedľa seba zlatý kamzík a medailu svätého Huberta.

Poľovnícke Zálomky

Tradícia poľovníckych zálomkov má svoje korene v dávnej minulosti, okolo roku 1500. Dnes sú neoddeliteľnou súčasťou poľovníckej kultúry.

Posledný hryz, posledný zob a strelecký zálomok: Posledný hryz je konárik stromu alebo kríka, v okolí ktorého zver zhasla, vložený ulovenej zveri do papule. Pri pernatej zveri sa dáva do zobáka posledný zob. Strelecký zálomok je jemne namočený do farby ulovenej zveri a patrí strelcovi, ktorý si ho pripevní na pravú stranu klobúka a nosí ho do polnoci.
Smútočné zálomky: Používajú sa pri smútočných obradoch.
Účelové zálomky: Používajú sa zriedkavo (nástrelový, stanovištný a pod.).

Odovzdávanie Streleckého Zálomku

Pri odovzdávaní streleckého zálomku stojí strelec pri chrbte ulovenej zveri, ležiacej na pravom boku s posledným hryzom v papuli, pušku má na ľavom pleci. Oproti stojí sprievodca, obidvaja majú obnažené hlavy. Sprievodca má už zálomok namočený vo farbe, položený na klobúku lícnou stranou smerom hore tak, že zálomok odlomeným koncom smeruje k strelcovi.

Zálomok podáva ľavou rukou so slovami: „Blahoželám k dosiahnutému úlovku a podľa starej poľovníckej tradície prijmite tento zálomok, ktorý vám bude pripomínať túto slávnostnú chvíľu. Lovu zdar.“ Strelec vezme zálomok, poďakuje pozdravom zdar a podá sprievodcovi pravú ruku a upevní zálomok na pravú stranu klobúka.

Ak postrelenú zver dohľadal pes, strelec ulomí časť zálomku a dá vodičovi psa, ktorý ho zasunie psovi za obojok.

Poľovnícke Signály

Už v dávnej minulosti používali lovci na dorozumievanie v teréne lovecký roh vyrobený zo zvieracieho rohu. Najčastejšie používaným nástrojom na vydávanie signálov a povelov je lesnica. Je to väčšia alebo menšia kruhovito zatočená kovová trubka s náustkom.

Lesnicu nosí poľovník - lesničiar na primerane dlhom remienku cez ľavé plece pri pravom boku s náustkom otočeným dopredu tak, aby ju mohol bez zvesovania pohodlne použiť. Pušku môže nosiť podľa tradície na ľavom pleci. Pri slávnostnom trúbení zaujme mierne rozkročený postoj. Ak má pušku, tak ľavou rukou drží jej hlaveň. Ak nemá pušku ani tesák, tak má ľavú ruku podopretú v bok.

Slovenské poľovnícke signály vznikli v roku 1970 pri 50. výročí organizovaného poľovníctva na Slovensku. Najčastejšie trúbené signály sú: č.1 uvítanie, č.2 začiatok činnosti, č.7 pozor, č.8 výrad, č.9 lovu zdar a č. 10 slávnostné lesnice.

Úcta k Ulovenej Zveri

Poslednú úctu ulovenej zveri vzdávame pri ulovení všetkej veľkej zveri, srstnatej aj pernatej, mäsožravej aj bylinožravej, bez ohľadu na pohlavie a vek. Po ulovení a presvedčení sa, že zver zhasla, úspešný strelec nezabúda niekoľko minút pri nej posedieť alebo postáť s obnaženou hlavou a v duchu si ešte raz premietne celý priebeh lovu.

Úctu ulovenej zveri prejavíme posledným hryzom (viď poľovnícke zálomky). Položíme zver na pravú stranu a zálomok dáme aj na telo zveri. Ak je ulovená zver samčieho pohlavia, tak zálomok smeruje zlomeným koncom k hlave, u samičieho pohlavia naopak (zvýraznenie trofeje a materstva). Pri vyvrhovaní zaobchádzame so zverou s úctou. Vyvrhnutú zver nakladáme na dopravný prostriedok aj so zálomkom v papuli tak, aby jej hlava smerovala k zadnej časti voza.

Správanie sa na Spoločnej Poľovačke

Spoločnej poľovačky sa zúčastní len ten, kto je pozvaný. Je nedôstojné, neetické prísť s ďalším nepozvaným strelcom. Účastník prichádza v poľovníckom oblečení a s príslušnými dokladmi - poľovný lístok, zbrojný preukaz a pozvánka. Je vhodné po príchode sa zvítať s ostatnými účastníkmi, prípadne sa predstaviť. Pred začatím poľovačky skontroluje vedúci poľovačky, alebo iné poverené osoby každému účastníkovi doklady.

Slávnostný Nástup

Spoločná poľovačka začína slávnostným nástupom, lesničiari zatrúbia signál „Pozor“, čo je upozornením pre všetkých účastníkov poľovačky na zoradenie. Strelci sa zoradia do radu prípadne do viacerých radov, strelci nastupujú na ceremoniál slávnostného zahájenia a ukončenia poľovačky zásadne so zbraňami, spĺňajúc zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňami, oproti ním vo vzdialenosti 6-10 m (podľa podmienok) sa postavia vodiči psov, honci podobne ako strelci.

Po ľavej strane strelcov sa postaví predseda PZ, poľovnícky hospodár, vedúci poľovačky, oproti ním stoja lesničiari. Po zoradení lesničiari trúbia signál „Uvítanie“ - účastníci stoja nepohnute a s obnaženými hlavami. Po doznení signálu nasleduje privítanie a organizačné pokyny vedúceho poľovačky, predstavenie vedúcich strelcov, vedúcich honcov a vylosovanie streleckých stanovíšť. Potom lesničiari trúbia signál „Slávnostné lesnice“ - záver zahájenia poľovačky. Po ňom sa účastníci rozchádzajú podľa organizačných pokynov. Vedúci strelcov potom privádza strelcov na vylosované stanovištia, oboznámi odkiaľ má očakávať zver a honcov. Potom zaželá lovu zdar nadvihnutím klobúka, strelec poďakuje zdar a nadvihne klobúk, hneď nadviaže vizuálny kontakt so susednými strelcami.

Slávnostný Výrad

Spoločná poľovačka sa končí slávnostným výradom všetkej ulovenej zveri. Výradisko je priestor olemovaný čečinou, v každom rohu sa zapáli vatra. Na výradisku pri poľovačke na diviačiu zver sa ulovená zver ukladá na pravý bok v poradí diviak, líška. Poľovnícka zvyklosť káže, že zver položená na výrade sa nesmie prekračovať.

Ten, kto takýto skutok spácha, je súdený na poľovníckom súde, ktorý sa koná na poslednom pohone. Na výrade sú účastníci poľovačky nastúpení takto: na čele výradiska, tam kde zver smeruje chrbtom, stojí vedúci poľovačky, predseda PZ, poľovnícky hospodár, oproti ním stoja lesničiari, po ľavej strane lesničiarov stoja strelci, oproti strelcom vodiči psov, honci a poľovnícky personál.

Po zaznení signálu „Výrad“, ktorý si účastníci poľovačky vypočujú s obnaženými hlavami, má krátky príhovor predseda PZ, poďakuje za účasť a disciplínu a pozve na posledný pohon. Potom dá slovo poľovníckemu hospodárovi, ktorý oboznámi prítomných s počtom a druhom ulovenej zveri, zablahoželá úspešným strelcom a odovzdá im zálomok. Celkovo zhodnotí priebeh poľovačky a oznámi ako sa so zverou naloží. Po celkovom ukončení poľovnícky hospodár pozdraví „Lovu zdar“ a účastníci odpovedajú „Zdar“.

Ukážka bezpečnej manipulácie so zbraňou

Pasovanie za Lovca Diviakov

Ak je medzi úspešnými strelcami poľovník, ktorý ulovil svojho prvého diviaka, tak ho pasuje na lovca diviakov. Ak na zver strieľalo viac poľovníkov, platí zvyk „Prvá guľa, posledný brok“.

Posledný Pohon

Posledný pohon je spoločenské posedenie účastníkov poľovačky v poľovnícky vyzdobenej miestnosti, kde si pri primeranom občerstvení účastníci spoločnej poľovačky rozoberú opäť priebeh poľovačky, porozprávajú si príhody z iných poľovačiek.

Prijímanie za Poľovníka a Pasovanie za Lovca

Ceremoniál prijímania za poľovníka má svoj pôvod pravdepodobne v obrade pasovania za rytiera. Dnes sa používa zvyčajne na slávnostnom ukončení skúšky z poľovníctva pre uchádzačov o prvý poľovný lístok.

V poľovníckych združeniach sa môže prijatie za člena urobiť slávnostne odovzdaním pamätného listu (môže byť aj pasovací list), ktorý po prijatí odovzdá novoprijatému členovi predseda a poľovnícky hospodár. Predseda odovzdáva pamätný list a podáva novému členovi pravú ruku so slovami: „Tento pamätný list nech sa ti stane trvalou spomienkou na chvíle, kedy si bol ako člen prijatý do nášho poľovníckeho združenia“.

Pasovanie na lovca určitého druhu zveri sa vykonáva vtedy, keď poľovník uloví prvý kus daného druhu zveri. Úspešný strelec pokľakne na pravé koleno, pušku drží v pravej ruke opretú pätkou o zem, ľavú ruku položí na trofej, alebo hlavu ulovenej zveri.

Pasujúci sa zľahka dotkne čepeľou tesáka, alebo poľovníckou dýkou jeho ľavého ramena a povie: „Týmto úderom ťa v mene svätého Huberta, nášho patróna pasujem na lovca (jeleňov, srncov, medveďov a pod.), pamätaj, že zver musíš najprv chovať, chrániť a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. Druhým úderom ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého (jeleňa, diviaka a pod.). Tretím úderom ti pripomínam, aby si vždy a za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti Lovu zdar“.

Počas pasovania majú strelec aj pasujúci klobúky na hlave. Potom úspešný strelec vstane, pasujúci mu podá pravú ruku a zároveň mu odovzdá „Pasovací list na lovca….“.

Poľovnícky Pohreb

Prvým krokom pri organizovaní poľovníckeho pohrebu je návšteva rodiny zosnulého poľovníka. Pri návšteve prejavíme sústrasť v mene celého poľovníckeho združenia. Zistíme, aký bude pohreb a podľa toho dohodneme spôsob a formu našej účasti. Požiadame o parte a umiestnime ho do poľovníckej skrinky. Dobré je dať fotografiu z jeho poľovníckej činnosti a poľovnícky zálomok previazaný s čiernou stuhou.

Potom zabezpečíme rečníka, čestnú stráž, strelcov čestnej salvy a trubačov. Zabezpečíme veniec z čečiny a živých kvetov so zelenou stuhou a zlatým nápisom. Je vhodné, aby čestná stráž bola 4 až 6 členná v poľovníckych uniformách, bielych košeliach a čiernych kravatách a s obnaženými hlavami. Na ľavom rukáve kabáta majú pripevnené zálomky s tromi výhonkami, vrcholom smerujúcim dolu a rubom navrch previazané čiernou stužkou.

Rečník má zálomok s piatimi výhonkami v dĺžke 35 cm, previazaný čiernou stužkou, ktorý pred príhovorom položí na rakvu. Je ustrojený ako čestná stráž. Poľovníci idú pred rakvou, ak sú trubači, idú s nimi. Poľovníci a trubači majú také zálomky ako aj čestná stráž.

Čestnú salvu strieľajú 3 dvojice pri spúšťaní rakvy do hrobu v 5 sekundových intervaloch. Čestná stráž má zlomené (otvorené) brokovnice pri rakve a stoja čelom k smútočným hosťom. Je veľmi dobre pripraviť plný košík zálomkov s tromi výhonkami o dĺžke 10 cm previazaných čiernou stužkou a dať zálomky všetkým poľovníkom na pohrebe.

tags: #poucenie #pre #honcov #na #polovacke #na