Práchnovec kopytovitý: Všestranný dar prírody

Huby nerastú len na zemi, ale často aj na dreve (odumretom) a na stromoch. Sú to drevokazné huby, ktorým ,až na malé výnimky, nevenujeme zaslúženú pozornosť. Sú totiž, hlavne v dospelosti, viac-menej drevnaté, teda nekonzumovateľné. To však neznamená, že sú pre nás celkom bezcenné.

Až na to, že si z nich len občas vyrobíme dajaké tie bytové doplnky, ako podstavce pod kvetináče, upravené samorasty či ich využijeme ako včelárske dymáky na upokojenie včiel. V súčasnosti akoby sa vrece roztrhlo s civilizačnými chorobami a návrat k liečivej prírode je na vzostupe. Dávne skúsenosti predchádzajúcich generácií začínajú širšie využívať aj mnohí farmaceutickí výskumníci. Aj v tom najobyčajnejšom lese môžeme stále nájsť liečivý potenciál napríklad v drevokazných hubách.

V kontexte rastúceho záujmu o návrat k prírodnej medicíne a hľadania liečivých látok v prírode, drevokazné huby, vrátane práchnovca kopytovitého, získavajú na význame.

Práchnovec kopytovitý je rozšírený v miernom pásme severnej pologule. Vyskytuje sa na celom Slovensku na rôznych listnatých drevinách. Škody spôsobuje v lesnom prostredí ako aj v parkoch a stromoradiach. Živé stromy infikuje v miestach poranenia koreňových nábehov, kmeňov a hrubších vetiev. Po niekoľkých rokoch parazitácie vyrastajú v mieste vzniku infekcie plodnice, ktoré sú viacročné, pologuľovité, každoročným prirastaním vytvárajú charakteristický kopytovitý tvar. Spodná strana s pórmi je najprv svetlo okrová, neskôr hnedastá. Vrchná strana je za mlada sivobiela, staršie plodnice sú sivé až čierno sivé. Mycélium spôsobuje bielu hnilobu.

Ak chodíte na prechádzky lesom, je veľmi pravdepodobné, že ste na ňu narazili. Huba, ktorej plodnica pripomína kopyto vyrastajúce z kmeňa stromu - práchnovec kopytovitý.

Jeho plodnica je veľmi ľahká, no zároveň extrémne pevná. Tím európskych vedcov odkryl jej tajomstvá a tvrdí, že toto poznanie by mohlo viesť k vývoju a výrobe mimoriadne ľahkých a súčasne pevných materiálov. Výsledky štúdie zverejnil vedecký časopis Science Advances. Mnohé biologické materiály v sebe spájajú výhody nízkej hmotnosti a zároveň vysokej odolnosti.

Platí to o dreve, kostiach či hodvábnych vláknach produkovaných húsenicami motýľov alebo pavúkmi. Tieto látky musia byť ľahké a súčasne mimoriadne pevné, aby napĺňali svoje fyziologické funkcie.

Drevokazné huby ako indikátory zdravia lesa

Drevokazné huby si pozorne všímajú lesníci. Ich väčší výskyt na stromoch, ktoré na prvý pohľad vyzerajú celkom zdravo totiž signalizuje, že les niečo atakuje, oslabuje a jeho prirodzená obranyschopnosť je narušená. Často ide buď o priame chemické zamorenie alebo kyslé dažde padajúce zo zamoreného ovzdušia. Drevokazné huby sú akýmsi indikátorom zdravia lesa a jeho ohrozenia. Zväčša totiž napádajú oslabené, prestarnuté alebo poranené stromy, ktoré sa už nevedia tak dobre brániť proti infekcii. Infikujú sa hubami najmä v nevegetačnom období ? podobne ako to poznáme napr. pri marhuliach či broskyniach rezaných v zime, keď neprúdi ochranná miazga. Vtedy sa ľahko infikujú glejotokom alebo mŕtvicou.

Funkciu drevokazných húb v lese môžeme takto do určitej miery prirovnať k funkcii dravej zveri (najmä medzi bylinožravcami), kde pôsobí ako nenahraditeľný likvidátor oslabených a chorých zvierat a zabezpečuje tak, aby sa ďalej rozmnožovali len silní, vitálni a odolní jedinci. A podobne je to zrejme aj v lese.

Liečivý potenciál drevokazných húb

Tieto huby zväčša parazitujúce na stromoch zrejme plnia ešte jednu dôležitú funkciu. Akoby vysávali z oslabnutých, prestarnutých a odumierajúcich drevín zvyšky ich životnej sily, aby ju zhodnotili a pretvorili na výživné a účinné liečivé látky, ktoré nám v takejto originálnej forme príroda ponúka. Zaujímavé je, že prakticky celá veľká skupina liečivých húb je charakteristická jednou spoločnou skupinou veľmi účinných látok pôsobiacich liečebne i preventívne, ktoré patria medzi polysacharidy a nazývajú sa glukány.

Ide o chemicky veľmi heterogénnu skupinu a líšia sa navzájom najmä polohou glykozidovej väzby ? ?-glukány. Jedným z najznámejších je aj celulóza, ktorá je vlastne ?-(1 ? 4)-D-glukán. Pre nás sú najzaujímavejšie fyziologické účinky týchto látok, ktoré pôsobia ako modifikátory biologickej odpovede. Tieto látky sa nachádzajú nielen v bunkových stenách húb, ale i v kvasinkách, riasach a rastlinách, najmä však v obilninách, samozrejme vždy s iným špecifickým účinkom.

Náš život, a zdravie závisí od účinnej obrannej funkcie nášho imunitného systému. Jeho aktivitu predovšetkým v prevencii a liečbe môžu ovplyvniť práve určité liečivé huby. V zimnom a v predjarnom čase sa v prírode bežné jedlé huby vyskytujú ešte poskromne. Ale plodnice mnohých drevokazných, najmä chorošovitých húb, pretrvávajú na stromoch aj cez zimu až do novej vegetácie. Práve toto obdobie je vhodné na oboznámenie sa s drevnými hubami, ktoré si inak počas vegetácie veľmi nevšímame. Ing. J.

Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius)

Práchnovec kopytovitý je nejedlá huba, ktorej plodnica pripomína kopyto vyrastajúce z kmeňa stromu. Rastie na živých aj odumretých listnatých stromoch, najmä na bukoch a brezách, ale aj na duboch, topoľoch a vŕbach. Je to vytrvalý druh, ktorý rastie niekoľko rokov od jari do zimy a nachádza sa v miernom pásme severnej pologule.

Vzhľad a charakteristika

Klobúk práchnovca kopytovitého má priemer 100-350 mm, na povrchu je koncentricky ryhovaný alebo pásikavý, bledosivý, sivookrový až špinavo žltkastohnedý, s bledším, takmer kožovožltým okrajom. Povrch klobúka je pokrytý tvrdou živicovitou kôrou, ktorá je na priereze čierna a lesklá. Rúrky sú vo vrstvách nad sebou, hrdzavohnedé až hnedé, s okrúhlymi pórmi. Dužina je korkovitá, tvrdá, hrubo vláknitá, hrdzavohnedá až hnedá.

Význam a využitie

Práchnovec kopytovitý je obávaný parazit bukových lesov, ktorý spôsobuje intenzívnu hnilobu dreva. Napriek tomu mal v minulosti praktický význam. Jeho ľahko a dlho tlejúca dužina sa používala na rozkladanie ohňa. Dužina sa po macerovaní v lúhu používala na výrobu plste, z ktorej sa šili odevy. Pri operáciách sa vraj sterilná dužina využívala aj na odsávanie krvi.

Vedecký výskum a potenciál

Výnimočné vlastnosti plodníc práchnovca kopytovitého vzbudili pozornosť vedcov. Zistili, že plodnica je veľmi ľahká a zároveň extrémne pevná. Toto poznanie by mohlo viesť k vývoju a výrobe mimoriadne ľahkých a súčasne pevných materiálov.

Ďalšie liečivé huby a ich účinky

Okrem práchnovca kopytovitého existuje mnoho ďalších liečivých húb s rôznymi priaznivými účinkami na ľudské telo. Medzi najznámejšie patria:

• Reishi (Lesklokôrka lesklá): Podporuje imunitný systém, zmierňuje stres, uľahčuje zaspávanie, prispieva k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu a cukru v krvi.
• Cordyceps (Húsenica čínska): Zvyšuje energiu a vytrvalosť, znižuje únavu a vyčerpanie, posilňuje imunitu, podporuje funkciu pečene, kostí, srdca a obličiek.
• Čaga (Ryšavec šikmý): Má antimikrobiálne, antioxidačné a adaptogénne účinky, pozitívne vplýva na trávenie, ochranu pokožky, imunitu a vitalitu.
• Hliva ustricová: Posilňuje imunitný systém, pomáha telu bojovať s infekciami dýchacích ciest, zlepšuje hodnoty cholesterolu.
• Shiitake (Húževnatec jedlý): Rieši zápaly, posilňuje imunitu.
• Maitake (Trsovnica lupeňovitá): Obsahuje polysacharidy, fenoly, flavonoidy a minerály, ktoré majú priaznivé účinky na ľudský organizmus.
• Levia hriva (Koralovec ježovitý): Zlepšuje zdravie mozgu, pamäť, sústredenosť a celkové kognitívne funkcie.
• Judášovo ucho (Uchovec bazový): Je výborným zdrojom antioxidantov, polyfenolov, vlákniny a minerálov.
• Morčací chvost (Trúdnikovec pestrý): Posilňuje obranyschopnosť a celkovú imunitu tela, podporuje normálnu funkciu trávenia, vitality a regulácie telesných funkcií.

Účinné látky medicinálnych húb

Medzi účinné látky, ktoré môžu obsahovať liečivé huby patria:

• Polysacharidy - najviac zastúpené, sú funkčnou súčasťou húb a ich steny, radíme sem chitín, betaglukány, chitozán, glukány. Sú vo väzbe s proteínmi či lipidmi (glykoproteíny, glykolipidy, lipopolysacharidy, polysacharidové proteíny) a známe sú ich účinky najmä na imunitný systém.
• Betaglukány - radia sa k polysacharidom a sú známe pre ich pozitívny vplyv na imunitný systém.
• Statíny - radíme sem lovastatín, ktorý je vhodný pre znižovanie cholesterolu.
• Antioxidanty - známe ako obrana voči voľným radikálom a nájdeme ich napr. medzi vitamínmi, fenolmi, lektínmi obsiahnutými v hubách.
• Alkaloidy - pôsobia ako stimulanty nervovej sústavy, radíme sem napr. eritadenin.
• Lektíny - bielkoviny schopné špecificky rozoznať a viazať cukry, a pre telo sú prospešné pri vírusoch, vysokej hladine cukru či voľných radikáloch.
• Fenoly - látky schopné vychytávať voľné radikály a pôsobiť ako antioxidanty.
• Steroly - rastlinné steroly, ktoré sú vhodné pre prispenie k normálnej hladine cholesterolu, radíme sem napr. ergosteroly.
• Triterpenoidy - patria ku fytochemikáliam a sú vhodné pre prispenie k činnosti pečene, zníženiu tlaku, obrane voči rôznym baktériám či vírusom.
• Nukleotidy - základné stavebné jednotky nukleových kyselín aj koenzýmov, dôležité pre prenos energie, radíme sem napr.

Ako využiť liečivé účinky húb

Ak chcete z húb vyťažiť ich liečivé účinky, musíte sa naučiť ich správne pripravovať. Odporúča sa navštíviť odborníkov, mykológov, ktorí vám poradia najvhodnejšie spôsoby spracovania húb, aby ste z nich vyťažili ich liečivý potenciál.

tags: #prachnovec #kopytovitý #recepty

Populárne príspevky:

• Delikátne srnčie recepty
• Mlieko do kávy a kompost
• Traditional Slovak Bryndzové Halušky
• Tipy pre úspešný jazykový pobyt
• Výroba Syra: Návrat k Slovenským Tradíciám