Pravda: Denník s bohatou históriou a školský kalendár

Pravda sú slovenské noviny, ktoré vychádzajú od 15. septembra 1920 dodnes (okrem rokov 1935 až 1944). V rokoch 1921 - 1935 boli tieto noviny tlačovým orgánom KSČ na Slovensku, v rokoch 1944 - 1990 boli ústredným tlačovým orgánom KSS. V rokoch 1945 - 1990 ich vydávalo Vydavateľstvo Pravda.

Od októbra 1991 do roku 2021 ich vydávala spoločnosť P E R E X, a. s., ktorú spočiatku vlastnili redaktori Pravdy, potom od roku 1995 tzv. so sídlom v Prahe (ktorej 100 % vlastníkom bol Karol Biermann) a nakoniec od roku 2018 spoločnosť OUR MEDIA SR a.s. so sídlom v Bratislave. V roku 2021 spoločnosť P E R E X, a. s. zanikla zlúčením so spoločnosťou OUR MEDIA SR a.s. a vlastníkom Pravdy sa teda stala priamo spoločnosť OUR MEDIA SR a.s. Vlastníkom spoločnosti OUR MEDIA SR a.s. bola najprv (od roku 2017) spoločnosť OUR MEDIA a.s.

Do roku 1990 zastávala Pravda krajne ľavicové názory, keďže bola orgánom komunistickej strany. Priemerný tlačený náklad Pravdy v roku 2019 bol 42 435 výtlačkov, priemerný predaný náklad 28 324 výtlačkov. Priemerne si vydanie denníka prečíta približne 265-tisíc čitateľov, čo predstavuje 6 % populácie SR vo veku 14 - 79 rokov (čítal posledné vydanie).

História a vývoj

Titul Pravda bol inšpirovaný ruským denníkom Pravda, ktorý riadil Vladimír Iľjič Lenin už od roku 1912. Na Slovensku sa titul prvýkrát objavil 15. septembra 1920, keď začal v Ružomberku pod názvom Pravda chudoby vychádzať týždenník Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej (ČSSDSR) na Slovensku. Z ČSSDSR sa v roku 1921 odčlenila marxisticko-leninská frakcia, ktorá založila Komunistickú stranu Československa (KSČ). Prvé číslo Pravdy chudoby bolo teda vydané o týždeň skôr ako české Rudé právo, ktoré prvýkrát vyšlo 21. septembra 1920.

V roku 1920 až do 10. februára 1921 vychádzali noviny každý štvrtok, čiže raz týždenne. Nasledovali dve sobotné vydania, a to 19. februára a 26. februára. V rokoch 1921 až 1923 vychádzal dvakrát týždenne - vo štvrtok a v nedeľu. Od 4. septembra 1924 skrátili noviny svoje meno na Pravda. Od 1. októbra 1925, už ako tlačový orgán KSČ na Slovensku, sa Pravda stala denníkom.

V polovici dvadsiatych rokov 20. storočia dosahuje náklad 1 500 až 2 000 kusov. Vo februári 1930 sa redakcia pre problémy s vtedajšou vládou presťahovala z Prahy do Bratislavy, avšak noviny sa tlačili naďalej v Prahe. V polovici júla 1934 bolo vydávanie na pol roka prerušené a redaktori prešli do nového periodika s názvom Ľudový denník. V čase vojnovej Slovenskej republiky bol pokračovateľom týchto novín ilegálne vychádzajúci Hlas ľudu. Od 9. septembra 1944 krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania začala vychádzať v Banskej Bystrici povstalecká Pravda.

V rokoch 1948 až 1989 bola Pravda tlačovým orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Na Slovensku mal denník výsadné postavenie. Cenzuroval a interpretoval spravodajstvo v súlade s ideologickou líniou KSČ. V 80. rokoch v redakcii pôsobilo veľa mladých tridsiatnikov, ktorí pracovali v atmosfére „vylepšovania socializmu“. So šéfredaktorom Štefanom Bachárom zasiahlo Pravdu aj revolučné obdobie Novembra 1989.

Na začiatku decembra 1989 sa členovia redakcie vzbúrili proti šéfredaktorovi. Redaktori Peter Sitányi a Juraj Halas požiadali Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska o odvolanie šéfredaktora, pohrozili štrajkom - a výbor im takmer okamžite vyhovel. V tajnej voľbe prešla právomoc v redakcii do rúk nového šéfredaktora Petra Sitányiho a jeho zástupcov Jozefa Krška a Juraja Halasa, povereného zodpovedať za obsah novín. Bývalé vedenie bolo odvolané. Bachár bol dokonca vylúčený zo základnej organizácie KSS a redakcia Pravdy vydala vyhlásenie, v ktorom sa prihlásila k zmenám v spoločnosti.

V roku 1990 prestala byť Pravda orgánom ÚV KSS. V rokoch 1990 - 1991 Pravdu vydával nástupca Vydavateľstva Pravda, štátny podnik Apollopress (resp. od leta 1991 SLOVAKOPRESS). Od októbra 1991 Pravdu vydávala (v tom čase zamestnanecká) akciová spoločnosť P E R E X, a. s. Od roku 1995 bol majoritným vlastníkom Perexu podnikateľ Juraj Široký a jeho Harvardská investičná spoločnosť. Od 18. v marci 2018 Perex kúpila spoločnosť OUR MEDIA SR a. s., dcéra českej spoločnosti OUR MEDIA.

15. júna 2020 sa vydavateľstvo Perex dostalo pod dočasnú súdnu ochranu pred veriteľmi. Využilo tak možnosť zavedenú v reakcii na negatívne ekonomické dopady koronakrízy. Podľa vyjadrenia člena predstavenstva spoločnosti Jana Svobodu, Perex požiadal o ochranu hlavne pre, podľa ich názoru, neodôvodnenú a neprimeranú výšku odškodného, ktoré súd teraz priznal istému advokátovi. V roku 2021 spoločnosť Perex zanikla zlúčením so spoločnosťou OUR MEDIA SR a.s.

25. januára 2022 došlo k zmene na poste predsedu predstavenstva. Ján Svoboda po troch rokov vo vydavateľstve končí, lebo sa stal novým šéfom TA3. V pozícii predsedu predstavenstva ho nahradí Michal Dvouletý. Na pozíciu členky predstavenstva OUR MEDIA SR nastúpila Katarína Agnerová, ktorá naďalej pokračuje v pozícii riaditeľky vydavateľstva pre kontroling a účtovníctvo. Ladislav Ollé, ktorý pôsobí v spoločnosti ako obchodný riaditeľ, ostal aj na pozícii člena predstavenstva. Šéfredaktorom zostal Jakub Prokeš.

Prílohy denníka Pravda

Denník Pravda okrem pravidelných príloh vydáva ročne vyše 60 mimoriadnych príloh s rôznym zameraním. Medzi pravidelné prílohy patria:

Pravda magazín - vychádza vždy vo štvrtok v Pravde. Ide o spoločenský časopis, ktorého súčasťou sú rozhovory s úspešnými ľuďmi, príbehy a reportáže. Súčasťou magazínu je aj TV program 26 staníc od štvrtka do štvrtka.
Magazín Varecha - v Pravde je vložená každý piatok. Prináša recepty od známych šéfkuchárov i čitateliek a čitateľov, tipy a triky do kuchyne aj domácnosti, spotrebiteľské testy vína a súťaže o domáce spotrebiče a kuchárske knihy.
Magazín Víkend - sobotňajší publicistický magazín sa sústreďuje na spoločenské a politické fenomény doma a v zahraničí.
Dobré zdravie - je vložené v Pravde raz mesačne. Poskytuje rady a tipy, ako sa vyrovnať s rozšírenými ochoreniami ako napr. cukrovka, alergie či ochorenia kĺbov.
Dobré bývanie - vychádza raz do mesiaca. Je magazín o nových trendoch v modernom stavebníctve a o kvalite bývania.
Magazín Víno - súčasťou denníka Pravda je dva razy za rok.

Ocenenia

Denník Pravda a jeho redaktori získali viacero ocenení:

Rad republiky (17. 14. septembra 1970)
Rad Víťazného februára (V septembri 1973)
Výročná cena Literárneho fondu za novinársku tvorbu
Cena Slovak Press Photo
Medaila M. R. Štefánika
Pamätná medaila Chatama Sofera
Futbalista roka
Olympiáda ľudských práv

Kontroverzie

Pravda sa v minulosti nevyhla ani kontroverziám. Fiktívna redaktorka Pravdy Dana Piskorová v roku 1987 kritizovala brožúru ekologických aktivistov Bratislava nahlas tak, že ani raz neuviedla jej skutočný názov a ich aktivitu spájala s protištátnym konaním. V roku 1988 zverejnila Nedeľná Pravda negatívny profil Františka Mikloška ako organizátora nepovolenej plánovanej Sviečkovej manifestácie, aby ho skompromitovala tesne pred jej konaním naplánovaným na piatok 25. marca 1988. V tom istom vydaní na prvej stránke, v článku podpísanom fiktívnym menom, odrádzala od účasti na tejto manifestácii.

V novembri 2011 denníky Pravda, Nový Čas i televízia TA3 priniesli naraz odhalenie, že Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) riadené ministrom za SaS Ľubomírom Galkom odpočúvalo telefonické rozhovory novinárov z Pravdy a bývalého riaditeľa TA3 Michala Gučíka niekoľko mesiacov v roku 2011. 21. novembra 2011 Generálna prokuratúra a polícia začali vo veci konať. VOS 22. 21. novembra 2011 tiež niektoré denníky zverejnili, že z prepisu rozhovoru redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej a podpredsedu strany SMER-SD Robert Kaliňáka vyplynulo, že Kaliňák podsúval redaktorkám témy a snažil sa zasahovať do obsahu novín.

Článok o odpočúvaní priamo v Pravde uvádza: „V rozhovoroch Kaliňák Vavrovej väčšinou vyčíta, že Pravda nerobí niektoré kauzy a tvrdí, že v Sme mu vychádzajú v ústrety viac.“ Redaktorka mala slúžiť ako Kaliňákov „komunikačný prostriedok“ k šéfredaktorke Nore Sliškovej. Kaliňák v rozhovoroch tlačil na Vavrovú, aby písala o rýchlej jazde služobného auta s exministrom Galkom. V roku 2015 prokurátor Jozef Čentéš rozhodol zastaviť trestné stíhanie za údajné zneužívanie právomoci riaditeľom VOS Pavlom Brychtom.

Dôvodom odpočúvania Vavrovej malo byť, že vo februári 2011 poslala na ministerstvo obrany otázky, z ktorých bolo evidentné, že má vnútri VOS informátora (z logiky celého prípadu vyplýva, že jej informátorom mohol byť práve R. Kaliňák, čo prekážalo Galkovi, ktorý bol súčasťou vlády Ivety Radičovej). Predvolaný Kaliňák vo svojej výpovedi tvrdil, že tajné informácie o odpočúvaní našiel u seba v pošte a odovzdal ich prokuratúre. Celá kauza bola spravodajským súbojom vtedajšej opozície a koalície, reprezentovanými Kaliňákom a Galkom. Galko bol z postu ministra odvolaný už 23. novembra 2011 práve pre podozrenia z odpočúvania novinárov a celá vláda padla v apríli 2012. Naopak po parlamentných voľbách 2012 bol Kaliňák opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra.

Vo funkcii ministra skončil v marci 2018. Za zneužitie právomoci verejného činiteľa, nie však za odpočúvanie novinárov Pravdy, ale za zostávajúce prípady, súdia bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu a štyroch jeho vtedajších podriadených. Vojenskí tajní údajne odpočúvali okrem troch novinárov denníka Pravda aj bývalých spravodajských dôstojníkov, podnikateľa blízkeho SaS, Galkovu sekretárku, bývalého riaditeľa televízie TA3 a ďalších. Samotný Galko obvinený nikdy nebol.

Bol však podozrivý, že ešte v novembri 2011 prezradil utajované informácie, keď v SaS hovoril o tom, kto všetko bol odpočúvaný. Polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie zo zločinu ohrozenia utajovanej skutočnosti v auguste 2016, nie však voči Galkovi, ale len vo veci. O dva mesiace skonštatovala, že skutok sa nestal. Generálna prokuratúra trestné stíhanie obnovila, neskôr však vyšetrovanie prípadu odložila s výsledkom, že spáchanie skutku sa nepotvrdilo.

V marci 2024 avizovali Boris Zala (ľavicový politik, filozof, publicista a niekdajší ideológ strany SMER-SD) a Peter Weiss (ľavicový politik, bývalý predseda SDĽ a veľvyslanec SR v Maďarsku a Česku) ukončenie spolupráce s denníkom pre konanie vedenia redakcie, ktoré vnímajú ako cenzúru: „Tento týždeň nás oboch postihla „nemilá udalosť“. Riaditeľ obsahu denníka Pravda, pán Ľuboš Kamenistý, najprv odmietol publikovať pravidelný utorňajší komentár Petra Weissa a následne piatkový komentár Borisa Zalu žiadal upraviť v podstatných pasážach. Preto, lebo sme si dovolili kriticky sa vyjadriť k politike alebo vyhláseniam premiéra Róberta Fica. V prípade Petra Weissa išlo o opakované zabránenie zverejneniu článku. Prvýkrát sa tak stalo tesne pred voľbami tiež z dôvodu kritiky predsedu strany Smer za jeho protiukrajinskú politiku.

Školský kalendár a školský rok

Školský rok 2025/2026 sa po dlhých rokoch začal 1. 9. 2025 a nie 2. 9., ako to bolo zvykom. Školský rok 2025/2026 prinesie žiakom a študentom viacero príležitostí na oddych a načerpanie nových síl počas rôznych prázdnin. Kalendár zahŕňa tradičné jesenné, vianočné, jarné aj veľkonočné prázdniny. Minister školstva Tomáš Drucker zahájil tento rok na základnej škole v Slovenskom Grobe. Na otvorení uviedol, že: „Budúcnosť Slovenska sedí tu, v školských laviciach. Som presvedčený, že najsilnejšou zbraňou a budúcnosťou Slovenska nie je armáda, ale vzdelanie.

Ministerstvo školstva zverejnilo termíny školských prázdnin. Žiaci sa môžu na prvé voľné dni tešiť už v októbri. V novom roku prídu na rad jarné prázdniny, ktoré sú tradične rozdelené podľa krajov. Minister školstva označil obnovenie polročných prázdnin za dobrý krok, ktorý podľa neho prospieva psychickej pohode žiakov. “Polročné prázdniny budú späť. Podpisujem návrh vyhlášky k obnoveniu polročných prázdnin.

Sprievodca školským rokom 2024/2025 bol schválený ministrom školstva JUDr. Ing. Tomášom Druckerom dňa 22. mája 2024. Organizačné pokyny na školský rok 2024/2025 sú pre školy záväzné a nadobúdajú svoju účinnosť 1. septembra 2024. Ich súčasťou je príloha č. 1 s termínmi školských prázdnin na školské roky 2025/2026 až 2026/2027. Informácie v dokumente sú doplnené hypertextovými prepojeniami. Novela školského zákona č. 290/2024 Z. z. Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje do 20. februára. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky.

V utorok a v stredu (2. a 3. septembra 2014) nájdete v denníku Pravda mimoriadne prílohy, ktoré potešia všetky školopovinné deti. V utorok, 2. septembra 2014 si s denníkom Pravda budete môcť kúpiť jedinečnú školskú mapu Slovenska. Na mape nájdete všeobecno-geografické členenie s vyznačenými národnými parkmi, chránenými krajinnými oblasťami, rovnako ako s lokalitami svetového dedičstva UNESCO. V stredu, 3 septembra 2014 nájdete v denníku Pravda vložený školský kalendár na rok 2014/15. Sú na ňom vyznačené všetky sviatky a počet školských dní. Ponúka priestor na dôležité poznámky.

Začiatok nového školského býva pre rodiny školopovinných detí finančne náročný. Úvod školského roka sa rodičom predraží o desiatky eur. Neatraktivitu učiteľského povolania podčiarkuje nízky plat, povinné nadčasy a neúmerná zodpovednosť za vzdelanie žiakov.

Ako budú fungovať školy v novom školskom roku? Budú sa pri tretej vlne pandémie zatvárať? MARTIN KRNO: Po dvoch-troch týždňoch bude na školách platiť pravidlo semafora.

Končí sa školský rok. Žiakom zagratuloval aj prezident. Chceli ušetriť, tak vzali deti na dovolenku počas školského roka. Najčastejšie škody, ktoré utrpia deti v škole? Úrazy, krádeže a kyberšikana!

Dňa 12. a 13. marca 2024 sa uskutočnilo v Trebišove okresné kolo celoštátnej postupovej súťaže ,,Hviezdoslavov Kubín“. V okresnom kole nás reprezentovali víťazi I., II. a III. Bianca Bérešová získala v prednese prózy v III.kategórii 2. Lenka Škovranová získala v prednese poézie v III. kategórii 3.

Dňa 15. 2. 2024 sa uskutočnilo okresné kolo v umeleckom prednese povesti ,,ŠALIANSKY MAŤKO J. C. HRONSKÉHO“. Dňa 26. I. KATEGÓRIA (2. II. KATEGÓRIA (5. III. KATEGÓRIA (7. 2. Dňa 24. 1. 2024 sa uskutočnilo školské kolo v umeleckom prednese povesti ,,ŠALIANSKY MAŤKO J. C. HRONSKÉHO“. Súťažilo sa v troch kategóriách. I. 1. II. 1. III.