Mäsové výrobky včera a dnes: Boli za socializmu chutnejšie?
Bratislava 16. Mäsové výrobky v minulosti a dnes - boli tie socialistické naozaj lepšie?
Pamätníci z tých čias spomínajú na prípady, keď hostili nejakého zahraničného hosťa a ten si nevedel vynachváliť plnú, poctivú chuť mäsových výrobkov. Poďme sa pozrieť na to, prečo tomu tak bolo.
Mäsové výrobky tých čias obsahovali bezpochyby viac mäsa. Tento fakt bol daný viacerými faktormi. Samotná surovina bola relatívne lacná a nemalo žiaden ekonomický význam nahrádzať ju napríklad drahšou sójou z dovozu. Nezabudnime aj na fakt, že miera životnej úrovne sa v tých časoch merala napríklad aj spotrebou mäsa. Tá v tých časoch dosahovala úctyhodných 84 kg na obyvateľa a rok. Dnes je to podpriemerných (v rámci EU) 50,2 kg.
Spotreba mäsa na Slovensku v minulosti a súčasnosti
S nižším priemerným obsahom mäsa v dnešných výrobkoch priamo úmerne súvisí vyšší obsah vody, tá je v mäse viazaná chemickými látkami. K lepšej chuti vtedajších výrobkov zrejme prispievalo aj používanie čistých, prírodných korenín. Tie sa síce používajú aj dnes, ale väčšie mäsospracujúce podniky ich nakupujú v tzv. kombi zmesiach, kde je už namiešané takpovediac všetko, vrátane emulgátorov.
Samotná vstupná surovina, t.j. mäso, sa používala najmä v čerstvom stave, čo tak isto malo nepochybne svoj podiel na výslednej chuti výrobkov. Dnes sa nakupuje surovina takmer z celého sveta a z logistických dôvodov sa jej trvanlivosť rôzne predlžuje (balenie v ochrannej atmosfére, mrazenie).
Hovädzie steaky PRIME VS CHOICE | The Bearded Butchers
Mechanicky oddelené mäso - separát
Toto všetko spolu vytvára rozdiel v chutnosti medzi výrobkami dnešnými a socialistickými.
Technologický pokrok a prídavné látky
Technologický pokrok priniesol zmeny aj v oblasti potravinárstva a treba povedať, že nie všetko je iba negatívne. Pri spracovaní mäsa predstavuje technologické inovácie najmä aplikácia prídavných látok. Prídavné látky sa pridávajú do mäsových výrobkov s cieľom dosiahnuť typickú charakteristiku daného výrobku (farba, chuť, vôňa, vzhľad) a predlžujú jeho trvanlivosť. Pri výrobkoch, kde legislatíva stanovuje minimálne percento bielkovín, sa ich obsah často doháňa znova iba prídavnými látkami.
Ak máme pod slovom zdravšie na mysli zdravotnú bezpečnosť potravín, tak potom sú v súčasnosti najzdravšie mäsové výrobky, aké kedy v histórii ľudstvo malo. V byrokratickej a úzkoprsej EÚ to platí dvojnásobne.
Lokálny pôvod vs. globalizácia
Ak by to náhodou niekto nevedel, tak za socializmu bolo, ako všetko, tak aj výroba, spracovanie a predaj mäsových výrobkov, prísne riadené a naplánované. Takže, ak ste žili v okresnom meste XY, bol tam pravdepodobne menší alebo väčší mäsospracujúci závod, ktorý nakupoval živé zvieratá z Jednotných roľníckych družstiev najmä zo svojho okresu. Výrobky, ktoré tento závod vyrobil, skončili v úplnej väčšine zasa iba v danom okrese. Výnimkou boli iba podniky špecializované na výrobu trvanlivých salám alebo konzerv.
A ako to je dnes? Z bývalých socialistických mäsozávodov ich prežilo iba zopár a tie nakupujú surovinu v rámci celej EU, svoje výrobky potom vozia často krížom-krážom cez celú republiku cez rôznych distribútorov a logistické centrá.
Moderná mäsiareň vs. nedostatok
Ak túto problematiku zúžime iba na oblasť výroby a predaja mäsových výrobkov, potom musíme konštatovať, že v tej to bolo najmä nepravidelné a nedostatočné zásobovanie. A tak ak ste chceli zabezpečiť pre svoju rodinu nejakú tu lepšiu suchú salámu alebo kvalitnú šunku, museli ste mať svojho známeho mäsiara. Do mäsiarstva sa tak chodilo nielen predným vchodom, ale aj zadným. Odtiaľ sa potom predávala sviečková, bravčová panenka, roštenka, ale aj saláma Nitran či Pražská šunka.
Nedostatočné zásobenie obyvateľstva mäsom a výrobkami vygenerovalo celú generáciu drobných farmárov, mäsiarov a garážových výrobcov. Dnes už je to skôr rarita, ale za oných čias v čase zabíjačkovej sezóny sa zabíjali prasiatka, králiky, kačice, husi, morky možno v každom druhom dome.
Všetkého bolo málo a to čo do množstva aj do šírky ponuky. Podobne ako topánky, ovocie a ďalšie veci, aj mäsové výrobky sa nekupovali, ale zháňali. Na druhej strane, ak ste už niečo kúpili, mali ste istotu , že či si kúpite malokarpatskú salámu v Košiciach alebo v Bratislave, bude jej zloženie rovnaké. Bolo to vďaka jednotným normám. Takzvané ČSN platili v celej republike a boli záväzné pre všetkých výrobcov.
K pozitívam tých čias patrilo aj prehľadné pomenovanie výrobkov a určitá “poctivosť” v ponuke. Ak patrila saláma do kategórie lacných výrobkov, zodpovedal tomu aj jej názov a cena, inými slovami turistická saláma bola turistická saláma a nehrala sa na uherák. Dnes sa môže pod honosným názvom skrývať aj podradný výrobok. Na druhej strane nás jednotné unifikované normy oberali o pestrosť a rozmanitosť ponuky. K negatívam čias súdruhov treba tiež pričítať obmedzenú ponuku, úzky sortiment a takmer žiadne inovácie. Pred rokom 1989 ste si nekúpili talianske prošuto, salámu s provensálskym korením alebo schwarzwaldskú šunku.
Služby a export
K notoricky známym neduhom plánovaného hospodárstva patrili aj priam katastrofálna úroveň služieb (z dnešného pohľadu), neochota (niekedy až arogancia) obsluhujúceho personálu, vzhľad a hygiena predajní, takmer nulový marketing, nepríťažlivé balenia a prezentácia tovaru.
Paradoxne sa aj exportovalo a zrejme viac ako dnes. Komunisti totiž potrebovali devízy a mali snahu vyvážať aj mäso. Niektoré továrne mali tzv. exportné povolenie a vyvážali najmä konzervy- pražskú šunku, jazyky, vyvážala sa bravčovina v živom, najmä na Balkán. Naopak, dovoz mäsa bol značne obmedzený.
Dopyt a ponuka
S mäsovými výrobkami je to podobné ako napríklad s paradajkami. My, spotrebitelia, si svojím dopytom objednávame ”umelohmotné” paradajky, pretože ich chceme mať v januári a chceme, aby stáli 2 € za kilo. A predajcovia iba plnia naše želania a odpovedajú: nech sa Vám páči, tu máte januárové paradajky v cene 2 € za kilo. Podobne je to aj s mäsovými výrobkami, chceme, aby mali párky trvanlivosť 30 dní, aby šunka bola krásne ružová a nestála viac ako 4€. Výrobcovia splnia našu objednávku a odpovedajú: nech sa páči, tu sú párky v cene 2,5 € a šunka v cene 3,5 € za kilo, vydržia Vám zabalené celý mesiac a farbu majú krásnu ružovú.
Takže na základe vyššie spomenutých faktov si dajte sami odpoveď na otázku, či boli za čias socializmu mäsové výrobky lepšie.
tags: #prave #spisske #parky #maso #parizer #zlozenie
