Prechod z materského mlieka na umelé mlieko pre šteňatá: Kompletný sprievodca
Odchov šteniat je náročný proces, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a starostlivosť. V ideálnom prípade šteňatá získavajú všetku potrebnú výživu z materského mlieka sučky. Existujú však situácie, keď je potrebné prejsť na umelú výživu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o prechode z materského mlieka na umelé mlieko pre šteňatá, vrátane dôvodov, postupov a dôležitých aspektov, ktoré treba zvážiť.
Dôvody prechodu na umelú výživu
Existuje niekoľko dôvodov, prečo šteňatá potrebujú umelú výživu. Medzi najčastejšie patria:
- Smrť, trauma alebo choroba matky: Ak matka zomrie, utrpí vážny úraz alebo trpí chorobou, ktorá jej znemožňuje dojčiť, šteňatá musia byť kŕmené umelo. Napríklad, ak je matka zrazená autom alebo trpí mastitídou (zápal mliečnej žľazy).
- Odmietnutie alebo agresivita matky: Niekedy matka odmieta šteňatá, prejavuje voči nim agresivitu alebo im nevenuje dostatočnú starostlivosť.
- Nedostatočná produkcia alebo kvalita mlieka: Ak matka neprodukuje dostatok mlieka alebo je mlieko nízkej kvality, šteňatá nemusia dostávať dostatok živín. Príkladom je nedostatočná výživa sučky počas gravidity a ranej laktácie.
- Nepriberanie alebo chudnutie šteniat: Ak šteňatá nepriberajú na váhe alebo dokonca chudnú, môže to byť znakom nedostatočnej výživy.
- Veľké vrhy: V prípade veľkých vrhov nemusí mať matka dostatok mlieka pre všetky šteňatá.
- Malformácie alebo infekcie u šteniat: Šteňatá s malformáciami (napr. rázštep podnebia) alebo infekciami (hroziaca sepsa) môžu mať problémy s dojčením a vyžadujú umelú výživu.
- Šteňatá, ktoré účinne nesajú alebo nerastú: Tieto šteňatá môžu potrebovať ďalšiu podporu. Medzi spôsoby, ako doplniť výživu novorodenca, patrí ručné dojenie matky, aby sa získalo mledzivo, dočasné odstránenie niektorých alebo všetkých jeho súrodencov, aby sa znížilo súperenie o pozornosť matky (u veľkých vrhov môžu byť skupiny šteniat striedané na sučke a mimo nej), umiestnenie novorodenca s náhradnou matkou, ktorá kojí, a kŕmenie sondou alebo fľaškou s náhradou mlieka.
Šteňatá sú považované za osirelé, keď im chýba dostatočná materská starostlivosť na prežitie od narodenia po odstav.
Zabezpečenie základných potrieb osirelých šteniat
K prežitiu novorodencov musí byť zaistené teplo, vlhkosť, prostredie bez prievanu a chladu, výživa, imunita, eliminácia, hygiena, správne kŕmenie, pravidelné sledovanie telesnej teploty a prírastku hmotnosti, bezpečnosť, sociálna stimulácia a vyšetrovanie za účelom včasného odhalenia chorôb. Všetky šteniatka by mali mať vytvorené také podmienky, ako keby sme odchovávali svoje vlastné šteniatka. Mali by mať čisté, dobre umývateľné teplé miesto, v ktorom budú odchovávané.
Vedenie záznamov
Pri odchove šteniat by si mala osoba, ktorá sa o šteniatka stará, viesť denník, ktorý môže poskytovať dôležité informácie o zdravotnom a nutričnom stave šteniat. V denníku by si mala zaznamenať pohlavie, typ identifikátoru (označenia šteňaťa), telesnú hmotnosť, prírastok hmotnosti a akékoľvek známky abnormality (choroby, malformácie atď). Malo by byť zaznamenané tiež, kedy šteniatka otvorili oči, kedy im vyšli zúbky, akú majú konzistenciu exkrementov.
Hygiena
Úspech ručného kŕmenia osirelých šteniatok závisí taktiež na hygiene. Hygienické opatrenia musia byť u osirelých šteniat prísnejšie, pretože šteniatka mohli prijať menej kolostra (prvého sekrétu mliečnej žľazy) a môžu byť tak náchylnejšie k infekciám. Chovateľ alebo osoba, ktorá kŕmi osirelé šteniatka, by si mala pred manipuláciou so šteniatkami umyť ruky mydlom a vodou a pred vstupom do miestnosti, kde sa nachádzajú šteniatka, by si mala vyzuť topánky, ak tak neurobila pri vstupe do domu/bytu. U nájdených osirelých šteniatok by sa mali vyšetriť exkrementy na prítomnosť vnútorných parazitov. Na zabránenie prenosu možnej infekcie zo šteniat na človeka alebo zviera, by si mal každý, kto prišiel do styku so šteňaťom, vrátane exkrementov, podstielky, chovného boxu, kŕmnej fľaše a hadičky, umyť ruky (Marx, 1991). Malým deťom by nemalo byť dovolené manipulovať s nájdenými osirelými šteniatkami, pretože je pravdepodobnejšie, že sa nakazia infekčnými ochoreniami (napr. Toxocarou canis) kvôli ich nezrelému imunitnému systému (Wolfs et al., 2001; Massei et al., 2006).
Teplota
Šteňatá mladšie než 2 týždne si nevedia regulovať svoju telesnú teplotu a do 6 až 8 týždňov života nebudú vykazovať normálnu telesnú teplotu dospelých (Casal, 1995; Johnston et al., 2001; Lawler, 2008; Casal & Bentz, 2009 ). Behom prvého týždňa života by preto mali byť pokiaľ možno zaistené teploty prostredia na 29,4 - 32,2 °C a vlhkosť 55-60 %. Behom druhého týždňa môže byť teplota prostredia znížená na 26 - 29 °C a behom tretieho týždňa na 23 - 26 °C. Horné úrovne teplôt platia skôr pre šteňatá malých plemien a chorých novorodencov, zatiaľ čo nižšie úrovne sú vhodnejšie pre šteňatá stredných a veľkých veľkostí.
Použitie rôznych zdrojov tepla, ako sú tepelné lampy, vyhrievacie deky alebo podložky, fľaše alebo rukavice s teplou vodou a cirkulačné prístroje s teplým vzduchom (Bair Hugger®), sú vhodné, pokiaľ u novorodencov neexistuje riziko hypertermie (prehriatia). Vyhrievacie deky, podložky alebo termofory by mali byť prikryté niekoľkými vrstvami prikrývok alebo uterákov, aby novorodenci neprišli do priameho kontaktu so zdrojom tepla. Nielen, že by mohli utrpieť popáleniny, ale pri starších šteňatách by ich zuby a pazúriky mohli zdroje tepla poškodiť, čo by malo za následok únik vody (riziko utopenia či hypotermie) alebo vystavenie elektrickým vodičom (riziko usmrtenia elektrickým prúdom). Fľašiam alebo rukaviciam s teplou vodou sa musí poskytnúť čas na vyrovnanie teploty vo vnútri tekutiny, pretože jedna strana môže byť horúca, zatiaľ čo druhá je studená. Tepelné lampy by mali byť umiestnené dostatočne ďaleko, aby teplota vo vnútri pôrodného boxu neprekročila doporučené rozsahy.
Pokiaľ sú šteňatá staršie než 2 týždne, je možné použiť viac priamych zdrojov tepla, pokiaľ je zaistená úniková cesta. To znamená, že šteňatám musí byť umožnené uniknúť z teplejšieho miesta na chladnejšie miesto. Aby sa posúdila primeranosť teploty prostredia pre novorodenca, mala by byť chrbtová časť ruky držaná v najteplejšej oblasti v pôrodnom boxe po dobu najmenej 2 minút. Pokiaľ je to nepríjemné alebo je prítomný pocit pálenia, teplota je pre novorodenca nebezpečná a príliš horúca.
Pred kŕmením šteňaťa je dôležité zaistiť, aby malo šteňa optimálnu telesnú teplotu (približne 35,5 - 36). Novorodenci by nemali byť kŕmení, pokiaľ je ich telesná teplota nižšia než 34 °C (niekde sa uvádza teplota pod 36,1 °C). Nízke telesné teploty u novorodencov vedú ku zníženej až vymiznutej črevnej peristaltike a vývinu ilea. Ak šteniatko nakŕmime, táto trávenina, ktorá je prítomná v žalúdku a črevách, začne kvasiť, čo vedie ku zvýšenej tvorbe plynu v tráviacom trakte. Táto zvýšená črevná plynatosť (meteorizmus) bude vyvíjať tlak na hrudník, takže novorodenec bude horšie dýchať. Novorodenci, ktorí trpia bolesťou alebo nemôžu dobre dýchať, budú prehĺtať vzduch (aerofagia), čo prispieva ku zvyšovaniu tlaku na hrudník. Nakoniec novorodenec regurgituje (spätne sa mu vráti obsah do ústnej dutiny), čo môže viesť ku aspirácii (vdýchnutiu obsahu). Pri telesnej teplote pod 32 ° C vymizne taktiež sací reflex. Pri slabom sacom reflexe môže byť znížený príjem mliečnej náhrady alebo mlieka a existuje riziko ich aspirácie do pľúc.
Váha
Šteňatá by mali byť vážené denne behom prvých 3 týždňov života. Po prvých 3 týždňoch života by mali byť šteniatka vážené každý druhý deň po dobu 1 alebo 2 týždňov, potom 2krát týždenne až do veku 6 až 8 týždňov. Šteniatka, ktoré nepriberajú na váhe alebo sú choré, by mali byť vážené dvakrát denne, dokým znova nezačnú prosperovať. Hlavne u novorodencov, u ktorých sú klinické príznaky často nešpecifické alebo nie veľmi dobre viditeľné, je nedostatok prírastku alebo úbytok hmotnosti často prvým a jediným ukazovateľom problému (Poffenbarger et al., 1991a; Casal, 1995; Johnston et al., 2001; Root Kustritz, 2003; Lawler, 2008; Casal & Bentz, 2009). Šteňatá do 7-10 dní veku by mali zdvojnásobiť svoju pôrodnú hmotnosť.
Eliminácia
Behom prvých 2 až 3 týždňov života by mal byť novorodenec povzbudzovaný k močeniu a defekácii po každom jedle stimuláciou anogenitálnej oblasti teplým, navlhčeným, čistým, vatovým tampónom. V tejto dobe je možné sledovať kvalitu a množstvo moča a exkrementov, či je prítomná hnačka alebo zápcha, akej farby je moč na posúdenie de/hydratácie.
Kolostrum (Mledzivo)
Kolostrum (mledzivo) je prvé mlieko produkované v mliečnej žľaze. Má tmavo žltú až svetlo žltú farbu, hustejšiu konzistenciu a je bohaté na materské protilátky - imunoglobuliny typu G (IgG), ktoré pomáhajú šteňatám vytvárať kolostrálnu pasívnu imunitu. Najlepší začiatok života je, pokiaľ majú osirelé šteniatka prístup ku kolostru (Poffenbarger et al., 1991b; Casal et al., 1996; Day, 2007), ktoré by šteňatá mali prijať behom prvých 18 až 24 hodín (niektoré zdroje uvádzajú 12 až 24 hodín) od narodenia, aby bol zaistený dostatočný príjem imunoglobulínov. Pre šteňatá nie sú k dispozícii žiadne umelé náhrady kolostra, ktoré majú rovnaké imunitné vlastnosti ako kolostrum sučky (ako je to pri dobytku alebo koňoch), preto je vhodné nájsť náhradnú matku. Chovatelia by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby od sučiek zbierali a uchovávali kolostrum po pôrode, aby ho mohli v prípade potreby použiť. Takéto kolostrum je možné skladovať pri teplote -20 ° C po dobu až 6 mesiacov. Pokiaľ kolostrum sučky nie je k dispozícii, je možné tiež použiť kolostrum iného druhu. Aj keď ochrana protilátkami môže byť obmedzená, takéto kolostrum môže poskytnúť šteňaťu nešpecifické obranné látky, ako je laktoferín, oligosacharidy, laktoperoxidázy a lyzozýmy, čo môže byť veľmi prospešné. Tiež je vhodné zmiešať umelú mliečnu náhradu s kolostrom v prvé dni života šteňaťa. Pokiaľ je kolostrum podávané orálne, bude absorpcia najlepšia behom prvých 8 hodín života, pretože neskôr bude klesať, dokým sa črevo úplne neuzavrie pre absorpciu protilátok (imunoglobulínov) (Poffenbarger et al., 1991b; Day, 2007). Vysoko zvýšené koncentrácie enzýmu alkalická fosfatázá (ALP) v krvnom sére šteniat mladších ako 2 týždne poukazujú na príjem kolostra (Center et al., 1991).
Mlieko náhradnej sučky a umelé mlieko (mliečna náhrada)
V prvých 3 až 4 týždňoch života budú mliečne náhrady jediným zdrojom výživy osirelých šteniat. Potom môžu začať dostávať polotuhú až tuhú stravu, ale aj naďalej je umelé mlieko súčasťou ich jedálnička. Materiály na kŕmenie (napr. fľašky a cumlíky) by mali byť medzi použitiami dôkladne vyčistené a prevarené vo vode. Ingrediencie pre domáce mliečne náhrady by mali byť čerstvé a držané v chlade. Komerčné mliečne náhrady držíme pri izbovej teplote. Nikdy nepripravujme väčšie množstvo mliečnej náhrady, než aké dokážeme spotrebovať do 24 hodín. Mliečne náhrady by mali byť zlikvidované po 1 hodine, ak boli skladované pri izbovej teplote. Najmenej 2krát týždenne by mali byť osirelé šteniatka jemne umyté mäkkou navlhčenou utierkou, aby sme simulovali čistenie jazykom matkou. Mliečna náhrada vyživuje šteňatá počas prvých týždňov života, dokiaľ sa ich tráviaci trakt nerozvinie do okamihu, kedy je možné zaviesť príkrmy.
Kŕmenie umelým mliekom, ktoré sa líši svojim zložením od šteňacieho materského mlieka, môže mať za následok hnačku a tráviace problémy (bolesť bruška, koliky ai.) a môže ohroziť rast a vývoj šteniat. Osmotická hnačka (obvykle žltý, zrazený fekálny vzhľad) môže byť spôsobená prekrmovaním umelou mliečnou výživou, čo vyžaduje 50% riedenie umelého mlieka (UM) s vodou alebo vyváženým kryštaloidným roztokom. Mliečna náhrada by mala byť tekutá, dokým osirelé šteňatá nebudú mať 3 až 4 týždne, potom by mala byť zavedené polotuhá až tuhá strava. Tento prechod znamená začiatok odstavu šteniat. Umelé mlieko musí mať pri kŕmení o 1 °C vyššiu teplotu než je teplota tela šteniat, tj. 37-38 ° C. Stráviteľnosť mliečnych náhrad by mala byť vysoká nad 90 %, aby bolo možné podávať menšie množstvá a vyhnúť sa hnačke.
Náhrady psieho mlieka majú mať vyšší energetický obsah a nižší podiel laktózy než mlieko prežúvavcov. Mlieko prežúvavcov (kravy, ovce, kozy) môže byť použité ako základ pre výrobu domácej náhrady mlieka, ale nespĺňa nutričné potreby šteniat. Ovčie a kozie mlieko sú viac podobné psiemu než kravské mlieko. Je dostupných niekoľko komerčne vyrábaných náhrad šteňacieho mlieka (Royal Canin, Brit, cdVet, Beaphar, Eminet a ďalšie). Väčšina z týchto produktov je zložená z kravského mlieka, ktoré bolo upravené tak, aby sa približovalo zloženiu materského mlieka sučky.
Mlieko sučky obsahuje 23% sušiny, 8,1% bielkovín, 9,8% tuku a 3,5% laktózy. To je 35,22% bielkovín, 42,61% tuku a 15,22% laktózy v sušine. Najviac sa materskému mlieku približuje umelé mlieko značky Royal Canin (33% bielkovín, 39% tukov). Hodnotovo sa ešte veľmi približuje mlieko Bellfor, ale je tam použitý hmyzí proteín (27%), hmyzí tuk (16,5%), vaječné žĺtko, sušené a mleté mäso (3%). Je tiež dôležité vedieť z akého zdroja napr. pochádzajú bielkoviny či tuky (či z rastlinného alebo živočíšneho). Behom prvých týždňov života je hlavným zdrojom energie pre šteňatá mliečny tuk, zatiaľ čo mačiatka získavajú energiu z bielkovín. Laktóza nie je zdrojom energie, a pokiaľ je jej hladina príliš vysoká, môže ľahko viesť ku hnačke.
Pri výbere mliečnej náhrady je dôležité skontrolovať pomer energetického obsahu produktu ku koncentrácii tekutiny. Pretože žalúdok novorodenca má obmedzenú kapacitu, je nevyhnutné, aby bol tento pomer správny, aby bola zachovaná správna hydratácia a splnená denná kalorická požiadavka. Obsah tekutín, kalorické množstvo, tuk a bielkoviny je potrebné pri výbere mliečnej náhrady starostlivo skontrolovať. Mliečne náhrady sú často obohatené železom v koncentráciách vyšších, než aké sa nachádzajú v mlieku sučky. Osirelé šteniatka, obzvlášť novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou, narodené s nízkymi zásobami železa, môžu ťažiť z vyššieho príjmu železa z mliečnej náhrady, než aký sa bežne vyskytuje v mlieku. Dodatočné železo podporuje krvotvorbu (hematopoézu) a pomáha vyhnúť sa anémii, ktorá sa niekedy pozoruje u 3 až 4 týždňových novorodencoch.
Osmolalita mlieka sučky je približne 569 mOsm/kg. Je potrebné vyhnúť sa mliečnym náhradám s hodnotami osmolality, ktoré sú výrazne vyššie než koncentrácie v mlieku sučky, pretože môžu spôsobiť hyperosmolárnu hnačku a zosilnieť dehydratáciu. Vysoká osmolalita môže spomaliť vyprázdňovanie žalúdka a predisponovať k regurgitácii, zvracaniu a aspirácii behom ďalšieho kŕmenia, pokiaľ nie je žalúdok úplne prázdny. Pokiaľ je mliečna náhrada veľmi koncentrovaná, energetické požiadavky môžu byť splnené, ale požiadavky na tekutiny nie sú zďaleka pokryté. Pokiaľ je mlieko príliš zriedené, nie je možné dodať potrebné množstvo kalórií, pretože množstvo tekutiny môže presiahnuť kapacitu žalúdka novorodenca. Prekrmovanie alebo vysoký obsah laktózy v mliečnej náhrade často spôsobuje hnačku. Mliečne náhrady by sa mali pred použitím zahriať na telesnú teplotu alebo približne na 37-38 °C (nie viac než o 2 °C oproti telesnej teplote šteniatka). Studené krmivá, rýchle kŕmenie a prekrmovanie môžu spôsobiť regurgitáciu, aspiráciu, nadúvanie a hnačku.
Pokiaľ je pozorovaná hnačka, je potrebné zmenšiť objem krmiva alebo ho zriediť s vodou a potom postupne vrátiť na úroveň, aby boli splnené kalorické požiadavky pri následnom kŕmení. Novorodené šteniatka je lepšie podkrmovať než prekrmovať. Nadmerné množstvo mliečnych náhrad môže mať za následok hnačku alebo zápchu. Nedostatočné kŕmenie môže mať za následok dehydratáciu, nedostatok priberania na váhe, chudnutie, letargiu a ďalšie príznaky spojené s podvýživou. Novorodencov kŕmených mliečnymi náhradami je potrebné sledovať kvôli zápche. Pokiaľ ku zápche dôjde, je možné podľa potreby vykonať klystír s teplou vodou. Na kŕmenie osirelých šteniat môžeme použiť mlieko náhradnej sučky, komerčnú alebo domácu náhradu mlieka:
Náhradná laktujúca sučka
Optimálnym spôsobom výživy osirelých alebo odmietnutých šteniat je ich odchov náhradnou laktujúcou sučkou. Výhodou je, že náhradná laktujúca sučka poskytuje šteniatkam to, čo by poskytovala ich vlastná matka: teplo, starostlivosť a ľahko stráviteľné, imunologicky bohaté mlieko.
Ako správne kŕmiť šteniatka?
| Zložka | Materské mlieko sučky | Kravské mlieko | Kozie mlieko |
|---|---|---|---|
| Sušina | 23% | 12.5% | 13% |
| Bielkoviny | 8.1% | 3.3% | 3.7% |
| Tuky | 9.8% | 3.5% | 4.1% |
| Laktóza | 3.5% | 4.7% | 4.5% |
tags: #prechod #z #materského #mlieka #na #umelé


